<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.mojesidlo.sk/schrankova-firma/">Schránkové firmy</a> majú pozakladané politici, úradníci, silné firmy, ale napríklad aj ich manažéri. Každý, kto chce niečo zakryť, ututlať a&nbsp;robiť nelegálny biznis tak, aby nik neodhalil, kto z&nbsp;neho v&nbsp;skutočnosti profituje. Založenie schránky je pomerne jednoduché, pre nelegálny biznis lacné, majú jednoduchú administráciu a&nbsp;hlavný dôvod zakladania je, že niektoré štáty nimi umožňujú „anonymizovať“ skutočného majiteľa.

Advokát a&nbsp;partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Andrej Leontiev sa dlhodobo zaoberá problémom schránkových firiem. Na Cypre aj navštívil advokátsku kanceláriu, ktorá schránkové firmy zakladá a&nbsp;spravuje. „Predstavte si klasickú administratívnu budovu, v&nbsp;ktorej bežne sídlia advokátske kancelárie. Volajú sa síce advokátske kancelárie, ale väčšinu ich práce a&nbsp;príjmov majú zo spravovania schránkových firiem. Keď som tam prišiel prvýkrát, prekvapila ma ich štruktúra. Napríklad, naša advokátska kancelária v&nbsp;Bratislave má 24 spolupracovníkov, z&nbsp;toho je asi 20 právnikov. Ale tam som bol vo veľkej advokátskej kancelárii, v&nbsp;ktorej je 150 zamestnancov, no z&nbsp;nich je iba asi desatina právnikov. Ostatní sú referenti, alebo zjednodušene povedané sekretárky. Referenti majú stoly a&nbsp;na nich haldy spisov. Každý spis je jedna schránková firma.“

Čiže ak je v&nbsp;budove napríklad päť rôznych advokátskych kancelárií, ktoré sa zaoberajú zakladaním a&nbsp;spravovaním „offshore spoločností“, a&nbsp;každá má množstvo klientov, výsledkom je, že na jednej adrese môžu „sídliť“ aj stovky rôznych schránkových firiem rôznych majiteľov. Teoreticky sa môže stať, že aj dve konkurenčné finančné skupiny môžu mať schránkové firmy na jednej adrese.

Väčšina schránkových firiem nerobí žiadnu činnosť, majú iba tzv. holdingovú funkciu. To znamená, že vlastnia podiely v&nbsp;iných spoločnostiach v&nbsp;zahraničí. Ako súčasť koncernových štruktúr slúžia väčšinou iba na daňovú optimalizáciu, čiže snahu znížiť dane. Na druhej strane, často ich používa aj podsvetie a&nbsp;skorumpovaní verejní činitelia na zakrytie majiteľov a&nbsp;podnikateľskej činnosti alebo na prepieranie špinavých peňazí.

Schránkovú firmu kdesi na karibských ostrovoch alebo na Cypre si pokojne môžete založiť bez toho, že by ste vytiahli päty zo Slovenska. Stačí si vo vyhľadávači zadať „offshore companies“ a&nbsp;určite nájdete aj na Slovensku alebo v&nbsp;Česku firmy, ktoré vedia sprostredkovať kúpu už existujúcej alebo založenie schránkovej firmy. Tie najjednoduchšie stoja asi 5- až 10-tisíc eur. Prevádzka, čiže administrácia, stojí okolo 3-tisíc eur ročne.

„Na Slovensku nie sú advokátske kancelárie, ktoré by priamo zakladali schránkové firmy, ale je mnoho takých, ktoré majú priamy kontakt na administrátorov schránkových spoločností v&nbsp;zahraničí. Čiže klient nemusí nikde vycestovať, všetko vybaví na Slovensku a&nbsp;do zahraničia pošle fyzicky iba dokumenty,“ hovorí Andrej Leontiev. Skutočný majiteľ prakticky nemusí urobiť nič, len zaplatiť za založenie a&nbsp;ročne platiť za administráciu.

Podľa Andreja Leontieva je v&nbsp;schránkovej firme dôležitý riaditeľ. A&nbsp;tým je človek z&nbsp;advokátskej kancelárie, ktorá schránkovú firmu založila alebo ju administruje. Riaditeľ v&nbsp;skutočnosti firmu neriadi, iba vykonáva pokyny od vlastníka „schránky“. „Advokátska kancelária robí pre majiteľa ‚schránky‘ všetko. Dohliada aj na to, aby majiteľ včas podal rôzne výkazy alebo daňové priznanie, lebo aj v&nbsp;daňových rajoch sa nejaké podávajú. Či už je daň nulová alebo nízka, to nerozhoduje, ale určité dokumenty podať musí aj ‚schránka‘. Advokátska kancelária má od vlastníka schránky plnú moc a&nbsp;v&nbsp;nej sa majiteľ obvykle zaväzuje, že uhradí každú škodu, ktorú utrpí riaditeľ pri riadení schránkovej firmy.“ Napríklad ak riaditeľ dostane pokutu, náklady znáša vlastník. „Riaditeľ je vlastne profesionálny biely kôň, ktorý túto funkciu vykonáva v&nbsp;desiatkach podobných schránkových spoločností,“ vysvetľuje Andrej Leontiev.

Napríklad pri kauze Váhostav sa objavila informácia, že riaditeľka jednej zo schránkových spoločností, pri ktorej sa špekuluje, že môže patriť Jurajovi Širokému, bola obvinená z&nbsp;pašovania zbraní. „Predstavte si to tak, že ona sedí v&nbsp;kancelárii a&nbsp;ako riaditeľka spravuje napríklad niekoľko desiatok spoločností. A&nbsp;medzi tými spoločnosťami môžu byť teoreticky také, ktoré ovláda pán Široký, ale trebárs aj také, ktoré patria ruským oligarchom, africkým diktátorom alebo afganským kmeňovým vodcom. Ona osobne určite žiadne zbrane nepašovala, ona len vykonávala pokyny majiteľa firmy. Bola jednoducho len nasadená na to, aby jej meno bolo zapísané v&nbsp;príslušnom obchodnom registri ako riaditeľka firmy. Práve preto vždy existuje zmluva, že keby ju začali stíhať napríklad za tie zbrane alebo čokoľvek iné a&nbsp;uložili by jej pokutu, ona by sa nechala odškodniť majiteľom schránkovej spoločnosti,“ hovorí Andrej Leontiev.

Schránky sú najčastejšie registrované v&nbsp;štátoch, ktoré nazývame daňové raje, lebo je v&nbsp;nich nízka daň z&nbsp;príjmu pre holdingové spoločnosti. Tie sa obvykle odlišujú od spoločností, ktoré v&nbsp;daňovom raji aj reálne podnikajú. Prvé schránkové firmy vznikali niekedy pred sto rokmi a&nbsp;zakladali si ich aj veľké nadnárodné korporácie, aby cez ne vlastnili svoje zahraničné dcéry a&nbsp;optimalizovali dane, čiže aby ich platili čo najnižšie. V&nbsp;súčasnosti sa dajú schránky založiť alebo kúpiť vo vyše 30 krajinách sveta a&nbsp;v&nbsp;mnohých je najväčšou výhodou fakt, že zakryjú skutočného majiteľa.

„Ďalšia výhoda je, že majú veľmi jednoduchú administráciu. Keď chcete na Slovensku podnikať cez akciovú spoločnosť, musíte napríklad robiť každý rok valné zhromaždenie, ktoré schvaľuje účtovnú uzávierku, musíte každé štyri roky voliť predstavenstvo a&nbsp;ako člen predstavenstva splniť veľa ďalších formalít. Pri schránkovej firme je to oveľa jednoduchšie a&nbsp;lacnejšie. Najobľúbenejšie krajiny, v&nbsp;ktorých sa zakladajú schránkové firmy, sú pre Európanov najmä Cyprus, lebo je v&nbsp;EÚ, podobne aj Malta. Mimo Európy hlavne Belize, Panama, veľa karibských ostrovov. Ich atraktivita stúpa vzhľadom na prehlbujúcu sa spoluprácu daňových úradov v&nbsp;rámci EÚ.“

Schránkové firmy nie sú podľa Leontieva len problém Slovenska. Celá Európska únia dlhodobo hľadá spôsob, ako vyriešiť fungovanie firiem z&nbsp;daňových rajov kvôli ich napojeniu na daňové úniky, a&nbsp;teda negatívny vplyv na príjmy štátov. Východnú Európu tiež dosť trápi, že schránky sú cez tendre a&nbsp;eurofondy napojené na výdavky a&nbsp;používajú sa tak na anonymizovanie politického vplyvu v&nbsp;ekonomike a&nbsp;následného spätného financovania politiky.

„Často sa používajú aj na pranie špinavých peňazí. Modelový príklad: úradník na ministerstve dopravy dohodí stavebnej firme verejnú zákazku, no na Slovensku mu firma nemôže dať na účet ako úplatok trebárs 100-tisíc eur. Tak si úradník založí schránkovú spoločnosť napríklad na Cypre. Ku každej schránkovej firme je, samozrejme, účet a&nbsp;naň dostane úplatok s&nbsp;tým, že sa obe strany tvária, ako keby tie peniaze boli za nejakú legálnu činnosť – napríklad, že schránková firma urobila pre stavebnú spoločnosť marketingové poradenstvo. Úradník má potom dve možnosti – buď si tých 100-tisíc eur z&nbsp;účtu vytiahne ako cyperskú dividendu a&nbsp;na Slovensku ich neprizná, alebo jednoducho peniaze zo schránky utratí, čiže platí kartou v&nbsp;obchodoch, vyberá si peniaze z&nbsp;bankomatov. Účtovníctvo schránok je v&nbsp;daňových rajoch veľmi benevolentné.“

Dá sa predpokladať, že väčšina schránkových firiem, ktoré sú aktívne na Slovensku, má na účtoch peniaze, ktoré boli pôvodne zo Slovenska „vyvezené“. Cez úplatky, provízie, nezdanené odmeny alebo iné špinavé obchody. Samozrejme, že nie každá „schránka“ porušuje zákony, ale dá sa odhadnúť, že tri štvrtiny z&nbsp;nich sa podieľajú aspoň v&nbsp;nejakej miere na nelegálnej alebo nelegitímnej činnosti a&nbsp;práve preto existujú.

Cez schránky sa niekedy legalizujú aj príjmy z&nbsp;najzávažnejšej trestnej činnosti. „Napríklad niekto obchoduje so zbraňami, tak si založí schránku na Cypre, ktorá papierovo dodala do Sýrie napríklad výrobnú linku na detské hračky, ale v&nbsp;skutočnosti to boli zbrane. Peniaze mu prídu na účet schránkovej firmy a&nbsp;aby peniaze prepral, investuje ich do legálnej aktivity. Napríklad si za ne kúpi kancelársku budovu v&nbsp;Bratislave. Keď budova produkuje tržby z&nbsp;nájomného, sú to už peniaze z&nbsp;legálnej činnosti. Po nejakom čase sa už nikto nepozrie, za čo kúpil budovu, ale tým, že ju kúpil, zmenil špinavé peniaze za legálny majetok, ktorý produkuje legálne peniaze. Keď raz budovu predá a&nbsp;príde mu 10 miliónov na účet v&nbsp;slovenskej banke, všetko vyzerá čisté. Ale keby prišli peniaze na účet v&nbsp;slovenskej banke priamo zo Sýrie z&nbsp;obchodu zo zbraňami, každá banka sa obráti na políciu,“ hovorí Andrej Leontiev.

Podľa neho neexistuje jednoduché riešenie problému schránkových firiem. „Keby bolo jednoduché a&nbsp;rýchle riešenie, Európa by problém, ktorý sa začal pred sto rokmi, už vyriešila. Veľkým štátom ako Francúzsko, Nemecko či Veľká Británia unikajú cez schránkové firmy miliardy eur na daniach. Oni problém chceli regulovať, ale je to zložité, lebo schránky majú veľké množstvo foriem, tisícky podôb a&nbsp;reťazení, ťažko sa dajú na prvý pohľad odlíšiť od tých, ktoré sú určené na legálne podnikanie. Nemyslím si preto, že sa dajú tieto spoločnosti plošne vylúčiť napríklad z&nbsp;biznisu so štátom. Keď sa napríklad v&nbsp;Nemecku alebo vo Francúzsku obstarávajú stíhačky, tipoval by som, že nejaká provízia môže ísť práve cez schránkové firmy napríklad politikom. Nevieme zamedziť zakrývaniu korupcie cez schránky pri&nbsp;najväčších transakciách, ale na Slovensku je strašné, že korupcia cez schránkové firmy ide až na úroveň miest, dedín, kde sa platia rôzne provízie napríklad za vydláždenie námestí z&nbsp;EÚ fondov cez schránkové firmy. Na Slovensku to narástlo do obrovských rozmerov.“

V&nbsp;každej veľkej kauze, ktorá bola v&nbsp;posledných rokoch medializovaná, nájdete „offshore spoločnosť“ – mýto, emisie, Tipos, Váhostav, poisťovňa Dôvera, CT prístroje, no už aj upratovacie služby či varenie pre nemocnice.

Existuje viac vysvetlení, prečo sa tzv. offshore spoločnosti volajú schránkové firmy. Najčastejšie sa hovorí, že ide o&nbsp;firmy, ktoré vlastne ani reálne neexistujú, nemajú reálne sídlo, zamestnancov, majú len niekde poštovú schránku na dverách, ak vôbec. Je to <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.mojesidlo.sk/virtualne-sidlo-firmy/">virtuálna firma</a> s&nbsp;poštovou schránkou. Ďalšie vysvetlenie je, že ide o&nbsp;niečo ako prietokový ohrievač – z&nbsp;jednej strany pritečie studená voda, z&nbsp;druhej vytečie teplá. Ohrievač je vlastne len nejaká schránka nastrčená na to, aby zmenila teplotu vody. V&nbsp;angličtine sa pojem schránková spoločnosť vôbec nepoužíva, hovorí sa o&nbsp;offshore companies. Anglický výraz offshore má viacero významov, napríklad to môže znamenať bariéru na pobreží, mimo brehu, v&nbsp;prenesenom zmysle slova teda aj v&nbsp;zahraničí. Na Slovensku ľudia cez schránkové firmy vlastnia zvyčajne akciové spoločnosti alebo eseročky, ale dajú sa už nájsť aj schránky, ktoré priamo vlastnia nehnuteľnosti.

Ako vlastne funguje schránková firma? Založiť si ju je ľahké, stojí asi 3-tisíc eur ročne

Erika Barkolová absolvovala estetický zákrok s názvom Profhilo Structura

Sama tomu nemôže uveriť: Reportérka Kristína Kövešová sa pochválila s novým domom!

Gáborík ukázala nové trendy líčenie: Preboha, čo to má na tvári?! Takto ste ju ešte nevideli

Výber pre vás