Jana Homolová

Horná Dolná sa začala vysielať 6. januára 2015. Ani samotné načasovanie seriálu nenasvedčovalo tomu, že by s&nbsp;ním mala televízia Markíza veľké plány, nieto aby počítala s&nbsp;jeho výrobou niekoľko sezón dopredu. Pôvodne to totiž mal byť iba 10-dielny letný seriál. Keď sa však pred šiestimi rokmi dostal na obrazovky prvý diel, spustil sa tým novodobý fenomén. Diváci si okamžite obľúbili svojské postavičky, osvojili vtipné hlášky a&nbsp;stotožnili sa tiež s&nbsp;mnohými príbehmi, ktoré by sa pokojne mohli odohrať v&nbsp;hociktorej slovenskej dedinke. Dnes je vo vysielaní v&nbsp;poradí 11. séria a&nbsp;my sme boli pri jej výrobe.

Za úspechom Hornej Dolnej bol v&nbsp;prvom rade nápad, za ktorým stál Tomáš&nbsp;Jančo. Ten v&nbsp;minulosti pracoval po boku Andyho Krausa a&nbsp;odkedy sa osamostatnil, jeho hviezda stúpa. Inšpiráciu na vznik seriálu mal pritom pred očami od svojho detstva. „Ako dieťa som veľa času trávil u&nbsp;starkej na dedine. Dá sa povedať, že som všetky charaktery našiel vo svojom detstve. Všetky tie postavy mám takpovediac pod kožou.“ Keď sme zisťovali, ktorá z&nbsp;postáv mu najviac prirástla k&nbsp;srdcu, bez váhania odpovedal: „Je to Ďuro. Ten má predobraz v&nbsp;troch ,týpkoch‘ z&nbsp;našej dediny. Dedinskí frajeri, za ktorými sme ako deti doliezali,“ priznal nám so smiechom.

Otec seriálu

To, prečo sa s&nbsp;Hornou Dolnou dokážu mnohí stotožniť, je práve prostredie dedinky Nová Lehota, ktorá sa nachádza kúsok od Piešťan, v&nbsp;pohorí Považský Inovec. Ide o&nbsp;približne 115 natáčacích dní v&nbsp;roku, keď sa hviezdne herecké obsadenie zžije so životom obyčajných dedinčanov. Novú Lehotu sa pritom podarilo objaviť Alexandrovi „Šaňovi“ Zemanovi. Je to člen produkcie, takzvaný lokačný, ktorí si zaspomínal na neľahké začiatky hľadania ideálneho miesta nakrúcania.

„Na začiatku, keď sa seriál vytváral, bola predstava, že sa dej odohrá v&nbsp;malej dedinke so štvorcovým námestím, ktoré obkolesujú domy a&nbsp;budovy. Bolo treba nájsť dedinu, v&nbsp;ktorej je dom kultúry, starostov dom, Sojkov, krčma a&nbsp;podobne. Jednoducho pekne všetko pokope. Navyše tam malo byť pekné futbalové ihrisko, cintorín a&nbsp;jazero s&nbsp;tým, že tam nesmie byť kostol. To sa ukázalo ako problém, pretože väčšinou sa kostoly nachádzajú v&nbsp;strede dediny. V&nbsp;Novej Lehote sú v&nbsp;jej samotnom strede rovno dva kostoly… (Smiech.) Celkovo sme pri hľadaní malebnej rázovitej slovenskej dedinky prešli asi 4&nbsp;000 km. Do užšieho výberu sa dostali 4&nbsp;obce. Nová Lehota tesne porazila svojho suseda Starú Lehotu, ktorá sa nakoniec v&nbsp;seriáli objavuje tiež. Odohráva sa v&nbsp;nej dej susednej rivalskej obce Dolná Dolná,“ povedal nám Šaňo s&nbsp;tým, že víťazná obec aj tak nespĺňala všetky stanovené podmienky. Nemala napríklad jazero. To sa preto nakrúca na viacerých miestach.

Presťahovať veľkú seriálovú produkciu do dedinského prostredia nebolo v&nbsp;začiatkoch nakrúcania vôbec jednoduché. Ľudia zo štábu preto fungovali doslova ako kočovníci. Väčšinu kostýmov a&nbsp;techniky mali uskladnenú v hoteli, kde boli (a&nbsp;stále bývajú) ubytovaní. Potrebné veci bolo treba každé ráno zbaliť do auta a&nbsp;odviesť do dediny, tam následne rozložiť, pripraviť, použiť a&nbsp;potom opäť všetko zabaliť a&nbsp;vziať do hotela. Dva roky sa herečky a&nbsp;herci líčili a&nbsp;obliekali v&nbsp;garáži domu manželov Kováčikovcov. Dom v&nbsp;deji slúži ako starostov.

„Myslím si, že tu vzniklo to čaro a&nbsp;iskra seriálu. Vzájomná blízkosť, súdržnosť, zžitie sa s&nbsp;ním, hercami, štábom a&nbsp;domácimi obyvateľmi. To vytvorilo mix neopakovateľných zážitkov, ktoré nám dovoľujú sa cítiť v&nbsp;práci ako doma,“ povedal nám Šaňo Zeman s&nbsp;dôvetkom: „Napríklad, keď nám nebohá Anka Kováčiková neraz s&nbsp;láskou napiekla šišky pre celý štáb, keď nám domáci obyvatelia otvorili nielen svoje domovy, kde môžeme nakrúcať dej Hornej Dolnej, ale aj svoju náruč a&nbsp;prijali nás medzi seba. Po šiestich rokoch, ktoré sme už v&nbsp;tejto obci prežili, sa medzi štábom a&nbsp;domácimi obyvateľmi vytvorili priateľské vzťahy a&nbsp;neopakovateľná atmosféra, za čo sme obyvateľom Novej, ale aj Starej Lehoty nesmierne vďační.“ Len pre doplnenie uvádzame, že dnes sa už ako maskérňa, kostymérňa, zázemie pre štáb aj parkovanie rapidky využívajú priestory Obecného úradu Nová Lehota.

Dedinka, rovnako ako jej okolie chytilo za srdce aj samotných hercov. Istý čas si v&nbsp;týchto krajoch dokonca Matej Landl (57) aj Roman Slanina (50) aktívne hľadali nehnuteľnosti na rodinné chalupárčenie. S&nbsp;prekvapením zistili, že v&nbsp;priebehu roka stúpla v&nbsp;tejto lokalite cena domov trojnásobne. Pravidelne sem chodieva veľa turistov z&nbsp;celého Slovenska a&nbsp;Česka, ktorí sú zvedaví na nakrúcanie. Bezkonkurenčne najznámejším dedinčanom a&nbsp;zároveň komparzistom zo seriálu je pán Vendelín, s&nbsp;ktorým sa aj mnohí často fotia.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Na príprave scenárov pod vedením Stana Dančiaka (51) pracuje 10 scenáristov. Celý štáb tvorí približne 40 ľudí, medzi nimi sú kameramani, zvukári, kostyméri, rekvizitári, šoféri a&nbsp;mnohí ďalší. Od začiatku je toto zloženie takmer identické a&nbsp;v&nbsp;priebehu času došlo iba k&nbsp;drobným a&nbsp;nevyhnutným zmenám. Tvorcovia svorne tvrdia, že pracujú na výnimočnom a&nbsp;zároveň špecifickom projekte, ku ktorému si vytvorili vzťah.

Na rozdiel od iných seriálov, Hornej Dolnej je dopriaty podstatne väčší priestor na kreovanie. Jedna epizóda sa nakrúca približne 4&nbsp;dni. Je to preto, lebo ide o&nbsp;exteriérový seriál a&nbsp;v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tými ateliérovými je rozhodne náročnejší na čas a&nbsp;prípravu. Pri nakrúcaní sa kladie dôraz na precíznosť, na pekný obraz. Osvetľovači a&nbsp;kameramani sa hrajú so svetlom a&nbsp;slnkom. „Bežní obyvatelia navyše vidia, ako celé nakrúcanie prebieha. Dokonca si všetci herci i&nbsp;štáb často od nich vypočujú potlesk na konci obrazu, čo sa asi nikde inde a&nbsp;v&nbsp;žiadnom ateliéri nedá zažiť. Je to veľmi zaujímavé a&nbsp;príjemné pre všetkých. Sú to v&nbsp;podstate také slovenské Hoštice,“ prezradila nám PR manažérka Markízy Adriana Podobová.

Okrem toho bývajú súčasťou nakrúcania aj zvieratá. Hlavnou zvieracou hviezdou je nepochybne koza Bela, ktorú majú Brmbalík s&nbsp;Erikou na záhrade. V&nbsp;seriáli sa v&nbsp;priebehu času objavil aj kôň, poník, psy, kravy, zajace, mačiatko. Najväčším zvieraťom bol ťaví samec Ali a&nbsp;najmenším mucha, ktorá raz lietala okolo hercov počas nakrúcania. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;Alim má v&nbsp;živej pamäti konkrétnu príhodu vedúci nakrúcania Juraj Kmeť.

„Ťava mala nakrúcať v&nbsp;utorok, stredu a&nbsp;vo štvrtok, všetky obrazy mali byť aj s&nbsp;ňou. A&nbsp;ja som sa v&nbsp;sobotu predtým dozvedel, že s&nbsp;ťavou, ktorá bola dohodnutá a&nbsp;naplánovaná, nebudú môcť prísť. Takže som mal dva dni, aby som zohnal inú ťavu. Boli to dni plné intenzívneho telefonovania a&nbsp;hľadania na internete. Našťastie, podarilo nájsť Aliho. A&nbsp;bolo všetko ako má byť, možno ešte aj lepšie, pretože tento samec mal skúsenosti s&nbsp;nakrúcaním a&nbsp;pracovalo sa s&nbsp;ním výborne. Bol to zážitok pre všetkých. Prespával v&nbsp;doktorovej stodole, ktorú nakrúcame u&nbsp;domácej obyvateľky Ľudky Stoličnej. Tá si najskôr myslela, že si z&nbsp;nej robíme žarty. Až keď videla, ako jej cez dvor ide ťava, zostala v&nbsp;nemom úžase a&nbsp;uvedomila si, že to žart nie je. Napokon sa veľmi tešila,“ povedal nám so smiechom.

Zaujímavosťou tiež je, že korona sa výrobe seriálu vyhla. Stopla ho len raz, a&nbsp;to v&nbsp;čase, keď sa na Slovensku pandémia začala. Následne po spustení nakrúcania vládli a&nbsp;stále vládnu na pľaci prísne opatrenia. „Po príchode do dediny sa všetkým meria teplota, bez toho nie sú vpustení do zázemia – do maskérne, kostymérne alebo na pľac. Každý má rúško, buď dostane od produkcie jednorazové, alebo má svoje. Herci majú rúško až do ostrej. Tesne predtým si ho zložia a&nbsp;po dotočení obrazu zase nasadia.

Ako komparz sa momentálne využívajú členovia produkcie. Snažia sa eliminovať domácich na minimum, aby ich ochránili. Občas ich tvorcovia predsa len využijú v&nbsp;exteriérových priestoroch, keď ich dokážu držať bokom. V&nbsp;interiéri, ako je krčma alebo kultúrny dom, hrajú prevažne členovia štábu. Okrem toho platí, že sa neustále dezinfikujú ruky. Nesmie chýbať dezinfekcia na viacerých miestach – na pľaci, v&nbsp;zázemí. Takisto sa pravidelne dezinfikujú priestory, kľučky, dotykové plochy. Každý kamerový, zvukový technik, rekvizitár si zodpovedá za svoju techniku a&nbsp;pravidelne si ju dezinfikuje tiež,“ vysvetlila Adriana Podobová z&nbsp;PR oddelenia Markízy.

Obyvatelia obce navyše štáb zvykli pozývať k&nbsp;sebe domov, pohostiť ich, čo však, žiaľ, aktuálne nie je možné. Pre ochranu domácich sa tiež veľmi obmedzene využívajú interiéry, ktoré sú nimi priamo obývané. „Ide napríklad o&nbsp;Erikin dom, starostov a&nbsp;Zdenin dom. Tvorcovia nakrúcajú maximálne na ich dvoroch a&nbsp;snažia sa využívať hlavne interiéry, ako je ordinácia, Turkov obchod, kulturák, krčma, ktoré, keď tam nie je štáb, nie sú bežne obývané domácimi obyvateľmi,“ dozvedeli sme sa.

Štáb spolu s&nbsp;hercami je pravidelne testovaný. „Okrem toho majú na pľaci k&nbsp;dispozícii aj jednorazové testy na Covid-19 z&nbsp;krvi, ktoré využívajú, keď príde napríklad nejaká epizódna postava alebo keď potrebujú pretestovať niektorého člena zo štábu. V&nbsp;obci je na to vyhradený špeciálny priestor. Ráno si dotyčného odchytí člen štábu, ktorý je vybavený ochrannými pomôckami, zavedie ho do tejto miestnosti, kde podstúpi test, čaká sa na výsledok a&nbsp;až potom je pustený na pľac,“ uviedla Adriana Podobová.

Podľa jej slov situácia okolo korony výrobu výrazne neskomplikovala. Všetci prítomní sa tešia, že nakrúcanie prebieha a&nbsp;oni môžu pracovať. „Preto všetky pravidlá a&nbsp;nariadenia každý jeden z&nbsp;prítomných plne rešpektuje a&nbsp;dodržiava. Tak hercom, ako aj štábu záleží na tom, aby neohrozili obyvateľov, ľudí v&nbsp;hoteli, kde sú ubytovaní, ale ani seba navzájom,“ doplnila.

To, čo navyše dotvára celkový vzhľad seriálu, je podľa názoru Eriky Bednárikovej, teda Petry Polnišovej (44) stopercentná práca rekvizitárov, o&nbsp;ktorých sa viackrát v&nbsp;rozhovoroch vyjadrila, že ich miluje. Aktuálne sa na projekte podieľajú dvaja a&nbsp;inšpiráciu nachádzajú najmä v&nbsp;scenároch a&nbsp;v&nbsp;bežnom živote. Jednou z&nbsp;vtipných rekvizít sú napríklad ordinačné hodiny u&nbsp;doktora určené v&nbsp;podstate pre všetky živé tvory Hornej Dolnej. „Vymyslel ich rekvizitár Šuli pri pive, pretože sa mu dvere lekárskej ambulancie zdali prázdne. Podľa jeho slov, čím väčšia somarina, tým lepšie.“

Za jeden z&nbsp;najväčších pokladov sa však dá považovať „rapidečka“, na ktorej sa vozí miestny frajer Ďuro Brmbalík v&nbsp;podaní Dana Heribana (40). Toto auto, mimochodom, oslávilo tento rok úctyhodnú tridsiatku. O&nbsp;jej jazdných vlastnostiach a&nbsp;aktuálnom stave sa na internete objavilo hneď niekoľko článkov od skúsených autičkárov. Práve preto sme boli zvedaví, ako je to s&nbsp;legendárnym vozidlom nostalgickej hodnoty v&nbsp;skutočnosti. „Rapidka je od začiatku pôvodná, boli na nej vykonané iba nevyhnutné opravy. Asi pred 2,5 až 3 rokmi bola prelakovaná, prestriekaná, pretože už bola pooškieraná a&nbsp;nakrúcanie sa na nej odzrkadlilo. Boli robené bežné opravy – gumy, nápravy, tlmiče, struny, filtre a&nbsp;podobné veci. V&nbsp;servise je priemerne 2 či 3 razy do roka,“ povedala nám Adriana Podobová z&nbsp;Markízy.

Samostatnou kapitolou v&nbsp;rámci seriálu sú tiež spomínané kostýmy a&nbsp;profesionálna práca kostýmovej výtvarníčky Hany Převrátilovej, na ktorú nedá dopustiť ani seriálová Erika. Podľa jej vlastných slov pre ňu Hanka zháňa poriadne „šialenosti“. Kde ich nakupuje? „Zdroje sú rôzne. Záleží, samozrejme, na konkrétnej postave, ktorú obliekam. Veľa veci kupujem v&nbsp;bežných obchodoch hoc aj v&nbsp;obchodných centrách, ale pre niektoré kúsky sa musím vybrať aj do sekáčov či na povestnú miletičku. Často mi ,zachránia život‘ aj internetové obchody a&nbsp;veľa vecí pre nás podľa môjho návrhu ušije aj šikovná krajčírka Ľudmilka,“ prezradila nám Hana Převrátilová.

Upozorňuje, že za jej prácou by oko diváka nemalo hľadať len možnosti a&nbsp;finančné zdroje, ktoré na to vďaka televízii má. „Je to najmä o&nbsp;kombinácii jednotlivých kusov oblečenia. Naši herci často hrajú v&nbsp;bežne dostupných veciach, ktoré sú však nakombinované nie úplne bežným spôsobom. Umenie nie je pozháňať čo najšialenejšie kúsky, ale poskladať z&nbsp;nich tu správnu mozaiku,“ doplnila.

Ide o&nbsp;prácu, ktorá je vo všeobecnosti dosť náročná, neoblieka totiž hercov podľa svojho vycibreného vkusu, ale podľa scenára a&nbsp;jednotlivých charakterov postáv. „Snažím sa preto vnímať svet ich očami. Často si v&nbsp;obchode kladiem otázku, či by si toto ešte Erika či iná postava obliekla, alebo už nie. Veľmi dôležitý je aj názor režiséra či kameramana. Robiť film, seriál či reklamu je kolektívna práca, kde sa jednotlivé kreatívne profesie vzájomne ovplyvňujú a&nbsp;dopĺňajú. Ak je ten kokteil dobre namiešaný, na konci môže byť úspech.“

Keďže Hanu táto práca baví, nezvykne si na pľaci pripúšťať komplikácie. Tie môžu spôsobovať aj rôzne maniere hercov. Stretáva sa s&nbsp;nimi? „Sú herci, ktorí odev riešia viac, a&nbsp;aj takí, ktorí neriešia kostým až tak do detailu. Platí však, že pre herca je jeho kostým obrovskou pomocou a&nbsp;aj inšpiráciou pri tom, ako stvárňuje svoju postavu. Mojím cieľom je, aby veril mne a&nbsp;aj kostýmu, ktorý mu nachystám, lebo len v&nbsp;takom prípade dokáže podať ten správny výkon. Je to naše spoločné dielo a&nbsp;každý z&nbsp;nás sa snaží urobiť svoju prácu najlepšie, ako sa dá. Musím povedať, že v&nbsp;tomto seriáli sme všetci tak správne naladení na rovnakú vlnu. Už na začiatku sme si aj s&nbsp;Tomášom Jančom a&nbsp;hercami pri kostýmových skúškach zadefinovali jednotlivé charaktery a&nbsp;toho sa snažíme stále čo najviac držať.“ Mimochodom, jedným z&nbsp;najobľúbenejších kúskov seriálovej trendsetterky Eriky bola neónovožltá bunda z&nbsp;umelej kožušiny. Bežne by si ju Petra síce neobliekla, ale o&nbsp;to radšej ju nosila ako večne zamilovaná seriálová „Erina“.