Dookola to isté. Rázny zákrok kdesi, kde to vidno, kopa rečí a nakoniec dokopy nič. Len vyhrážky a zopár ľudí, ktorým znepríjemnia už nepríjemný život.
Za čias socializmu strážila park na Račianskom mýte socha odhodlaného milicionára od Jána Kulicha. Stál na kladive s rukami vo vreckách a puškou krížom cez chrbát. Po revolúcii ju odstránili a nahradili skulptúrou Hirošima od Tibora Bártfaya. Na sklonku minulého roka začala námestie čistiť od ľudí bez domova objednaná strážna služba. Odhodlaní strážcovia a vykonávatelia zákazky od radnice Bratislavy-Nového Mesta boli neúprosní. Račianske mýto sa časom stalo domovom skupiniek aj jednotlivcov – ľudí bez domova. Na sklonku roka ich postihla Hirošima.
Odviezť, zatvoriť
Milicionára z mýta počas komunistického vládnutia ľudovo volali Uruguajec. Kúsok od neho sedával na lavičke a hral mu na gitare mladý Miro Žbirka. Samozrejme, sedel na operadle s nohami tam, kde sa malo sedieť. To boli lajdáctva a hriechy toho obdobia. Kto si sadol normálne, bol za nenormálneho. Okoloidúci dôchodcovia a moralisti hromžili. Nepomohlo.
Lavička, na ktorej sedával
a hrával na gitare Miro Žbirka.
Zdroj: Vladimír Kampf
Súčasní moralisti hromžili na ľudí zo spoločenského dna bez strechy nad hlavou. Snaha zbaviť sa ľudí z ulice ich vykázaním a nasadením neoblomných zložiek zvyčajne vedie do slepej uličky. Skúsili to napríklad v Maďarsku. Bezdomovstvo zakázali zákonom, ľudí z ulice zatvárali. Nepomohli si. Tých, ktorých vyviezli za mesto, mali o niekoľko hodín, maximálne dní naspäť. Tí, ktorých načas zatvorili, sa aj tak vrátili tam, kde boli predtým. Na ulicu. Veď ako sa sankciami či zákonom vyhrážať človeku, ktorý nemá adresu? Budapešť si natĺkla nos, rovnako ďalšie mestá v Maďarsku, ktoré skúsili radikálne a na prvý pohľad konečné riešenie. Skúsili to aj niektoré ďalšie mestá Európskej únie. Dopadli rovnako.
V kritickom momente
Jednou z niekoľkých bratislavských organizácií, ktoré sa snažia ľuďom v núdzi bez strechy nad hlavou efektívne pomáhať, je občianske združenie Vagus. Slovo vagus znamená blúdivý. „Zásah na Račianskom mýte nič nevyriešil. Tí ľudia sú stále tu, len sa presunuli. Už nie sú v parku, ale o pár ulíc ďalej, pretože jednoducho nemajú kam ísť,“ konštatuje na margo prvoplánového jednorazového riešenia výkonná riaditeľka a štatutárna zástupkyňa Vagusu Alexandra Kárová. „Mestu chýbajú denné centrá, útulky a krízové bývanie. Ľuďom bez domova teda nezostáva iné, len zostať vonku.“
Útulky by boli pre našu krajinu luxusom a jedným z praktických riešení. „Podľa oficiálnych údajov z roku 2011 máme na Slovensku 23-tisíc ľudí bez domova, ktorí už na ulici boli, a ďalším štyrom až ôsmim percentám obyvateľstva hrozila strata bývania. Žiaľ, u nás obce neposkytujú nájomné a dostupné bývanie.“ Ohrození ľudia v kritickom momente skončia na ulici, pretože nemajú inú možnosť. Výstavba nájomných bytov je stále len ťahaním medových motúzov popod nos. „Rýchlo musíme začať riešiť ľudí na ulici, pretože máme málo sociálnych zariadení. Popritom by sa mala začať výstavba a k tomu prevencia, aby na ulici nepribúdali ďalší. Bezdomovstvo a jeho riešenie treba vnímať komplexne,“ upozorňuje riaditeľka.
Článok pokračuje na ďalšej strane...
