Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Pomerne dlho by o&nbsp;tom vedel rozprávať aj náš kolega a&nbsp;zároveň šéf zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan, ktorého, paradoxne, neskolila najväčšia slovenská šelma, ale malý, nenápadný parazit cicajúci krv. Namiesto chodenia po lese leží na oddelení infektológie FNsP F.&nbsp;D.&nbsp;Roosevelta v&nbsp;Banskej Bystrici sužovaný lymskou boreliózou v&nbsp;chronickom štádiu a&nbsp;dostáva „klystír“ v&nbsp;podobe silných antibiotík priamo do žíl. Zďaleka nie je sám, keďže ťažkých foriem chorôb spôsobených kliešťami v&nbsp;posledných rokoch pribúda.

„Premorenie je oveľa vyššie, kliešte sa sťahujú do chladnejších oblastí a&nbsp;nakaziť sa tak môžete prakticky kdekoľvek. Nielen v&nbsp;lese, ale aj na lúke či v&nbsp;parku. Navyše máme veľa domácich miláčikov, s ktorými chodíme na prechádzku a&nbsp;ktorí takisto môžu byť nosiči kliešťa, podobne ako napríklad holuby,“ hovorí primárka oddelenia infektológie Rooseveltovej nemocnice Diana Vološinová. Najzávažnejšie a&nbsp;zároveň najrozšírenejšie choroby prenášané kliešťom sú lymská borelióza a&nbsp;kliešťová encefalitída.

Na Slovensku sme v roku 2020 zaznamenali 185 prípadov kliešťovej encefalitídy, čo je najvyšší počet prípadov za posledných 20 rokov. V roku 2021 však prišlo k poklesu počtu prípadov takmer o polovicu (93). „Počty prípadov kliešťovej encefalitídy závisia od viacerých faktorov, akými sú napríklad aktivity človeka v prírode či klimatické a environmentálne faktory. Aktivita kliešťov sa tak každý rok môže meniť a nedá sa s istotou predvídať,“ informovala nás Jana Kerlik z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Ako vidno z nižšie uvedených tabuliek, oveľa častejšie sú prípady lymskej boreliózy. Zároveň však platí, že nutnosť hospitalizácie je tu v porovnaní s kliešťovou encefalitídou približne desaťnásobne nižšia. Zatiaľ čo v&nbsp;minulosti bola najrizikovejšia oblasť Trenčianskeho kraja a&nbsp;Považie, za ostatné roky najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy hlási Banskobystrický a&nbsp;Žilinský kraj. Pravdepodobne práve zmena klimatických podmienok zapríčiňuje posun kliešťov vyššie na sever Slovenska aj do vyšších nadmorských výšok nad tisíc metrov.
<h3>&nbsp;</h3>
<h3>Výskyt lymskej boreliózy v SR</h3>
&nbsp;
Rok&nbsp; - Počet prípadov
&nbsp;
2010 - 1 054
2011 - 852
2012 - 754
2013 - 998
2014 - 680
2015 - 708
2016 - 1 104
2017 - 806
2018 - 981
2019 - 764
2020 - 960
2021 - 619
Počet hospitalizovaných sa pohybuje na úrovni 8 až 9 percent
&nbsp;
<h3>Výskyt kliešťovej encefalitídy v SR</h3>
&nbsp;
Rok - Počet prípadov
&nbsp;
2010 - 91
2011 - 108
2012 - 102
2013 - 162
2014 - 117
2015 - 88
2016&nbsp; -174
2017&nbsp; -76
2018&nbsp; -157
2019&nbsp; -161
2020&nbsp; -185
2021&nbsp; -93
Počet hospitalizovaných sa pohybuje okolo 80 až 90 percent
&nbsp;
Zdroj: RÚNZ Banská Bystrica

Aktivitu kliešťov nemožno predvídať

Keď si začiatkom vlaňajšej jesene oddýchol po nočnej službe v&nbsp;teréne, objavil si na tele niekoľko prisatých kliešťov. Po ich odstránení si ani časom nevšimol žiadny kožný príznak v&nbsp;podobe červenej škvrny, nasvedčujúci tomu, že by bol infikovaný. „Kliešte som však mal aj na zle viditeľných miestach, na chrbte a&nbsp;zadnej časti stehien, takže som si škvrnu nemusel všimnúť,“ pripúšťa. Koncom minulého roka začal pociťovať prvé zdravotné komplikácie. „Bol som unavený, trápili ma bolesti svalov a&nbsp;hlavy. Po príchode z&nbsp;práce som nevládal už nič robiť, nedokázal ma zregenerovať ani nočný spánok. Vianoce boli úplná katastrofa. Absolvoval som test na kovid, ale bol negatívny.“ Jaroslav začal v&nbsp;tom čase rozmýšľať nad tým, či za zhoršením jeho zdravotného stavu nie je postkovidový syndróm.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME INFIKOVANÝCH KLIEŠŤOV NÁJDETE V GALÉRII

Situácia sa dramaticky zhoršila 26.&nbsp;januára doobeda. „Čiastočne mi asi na dve hodiny ochrnula pravá ruka. Napadlo mi, či nejde o&nbsp;cievnu mozgovú príhodu, ale až na spomínanú ruku som sa necítil zle,“ opisuje chvíle strachu a&nbsp;neistoty. Neskôr sa pridali ďalšie neurologické prejavy rúk a&nbsp;nôh, kŕče v&nbsp;končatinách, bolesti veľkých a&nbsp;malých kĺbov, tŕpnutie končatín a&nbsp;tvárového nervu, keď mu ochrnuli mimické svaly a&nbsp;poklesol ústny kútik. Neurológ vyšetril a&nbsp;posúdil jeho zdravotný stav a&nbsp;odporučil mu vyšetrenie krvi na borélie, ktoré sa ukázalo ako pozitívne. „V&nbsp;pondelok 2. mája, keď ma hospitalizovali, som na infekčné oddelenie Rooseveltovej nemocnice ledva došiel. Po lekárskej prehliadke a&nbsp;vyhodnotení výsledkov som podstúpil antibiotickú intravenóznu liečbu, najťažším vyšetrením však pre mňa bola lumbálna punkcia, pri ktorej sa zavádza do chrbticového kanála ihla na odobratie mozgovomiechového moku – likvoru,“ opisuje Jaroslav len začiatok liečebných úkonov. Verí, že po ich skončení sa bez trvalých následkov vráti do normálneho života.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ak sa dostaneme do kontaktu s&nbsp;kliešťom nakazeným lymskou boreliózou a&nbsp;náš imunitný systém si s&nbsp;infekciou neporadí, približne do mesiaca sa objavia príznaky prvého štádia – typický mapovitý ohraničený fľak s&nbsp;centrálnym výbledom, ktorý sa spravidla zväčšuje. To je jasný signál na návštevu lekára a&nbsp;začatie antibiotickej liečby. Prvú fázu však môžu sprevádzať aj menej špecifické príznaky podobné chrípke ako zvýšená teplota, celková slabosť, bolesti svalov, kĺbov. „Po relatívne bezpríznakovom medziobdobí (pol roka, ale aj dlhšie) nasledujú príznaky chronického štádia. Tie sú dôsledkom neliečeného, respektíve nesprávne liečeného prvého štádia, oslabeného organizmu pacienta alebo stavu, keď ide o&nbsp;väčšiu infekčnú nálož. Chronické štádium sa môže prejaviť bolesťami kĺbov, kožnými zmenami, postihnutím srdcového aparátu, neurologickými príznakmi, pri závažnejšom postihnutí už hovoríme o&nbsp;neuroborelióze. Vtedy treba pacientovi urobiť aj lumbálnu punkciu s&nbsp;odobratím mozgovomiechového moku (likvoru) zavedením ihly do chrbticového kanála a&nbsp;aplikovať liečbu antibiotikami – tabletkami alebo venózne podľa klinických, príznakov. V&nbsp;prípade najťažších foriem liečba trvá až 28 dní, u&nbsp;niektorých pacientov ju treba opakovať. Veľká väčšina z&nbsp;nich je však už po prvej liečbe v&nbsp;poriadku,“ vysvetľuje primárka Vološinová.

Kliešťová encefalitída je z&nbsp;hľadiska fatálnych následkov nebezpečnejšia než lymská borelióza, väčšinou má dvojfázový priebeh. Začína sa chrípkovými príznakmi a&nbsp;zvýšenou teplotou, väčšinou po siedmich až desiatich dňoch po odznení prvého štádia prichádza druhá fáza s&nbsp;príznakmi neurologického charakteru –&nbsp;so zápalom mozgových blán. 

Na rozdiel od lymskej boreliózy, kde sme zatiaľ odkázaní len na mechanickú ochranu v podobe repelentov, dlhých rukávov a hygienickej očisty, je v prípade kliešťovej encefalitídy najúčinnejšou prevenciou očkovanie. Odporúča ho aj primárka Diana Vološinová.
<h3>&nbsp;</h3>
<h3>Akým spôsobom prebieha očkovanie proti kliešťovej encefalitíde?</h3>
&nbsp;
Vakcíny sa podávajú v troch dávkach. V bežnej schéme sa podáva druhá dávka mesiac po prvej, tretia päť až dvanásť mesiacov po druhej. Pri zrýchlenom očkovaní však možno aplikovať druhú už po dvoch týždňoch po prvej. Nasleduje už len preočkovanie po troch a&nbsp;piatich rokoch.
<h3>&nbsp;</h3>
<h3>Kedy je najlepší čas na očkovanie?</h3>
&nbsp;
Ideálne je to v zimných mesiacoch, aby sme boli chránení už v jarnom období. Aj dve dávky vakcíny by mali byť zárukou, že v tele človeka sa začnú tvoriť protilátky. Následná tretia dávka je posilňujúca.&nbsp;
<h3>&nbsp;</h3>
<h3>Preplácajú vakcíny zdravotné poisťovne?</h3>
&nbsp;
Sú na plnú úhradu pacienta, ale všetky zdravotné poisťovne preplácajú časť nákladov. Vzhľadom na to, že jedna očkovacia dávka vychádza okolo tridsať eur, nejde o finančne nedostupnú investíciu. Vakcíny predpisuje všeobecný lekár, ktorý by ich mal následne aj aplikovať.
<h3>&nbsp;</h3>
<h3>Ako ľudia takúto možnosť ochrany pred nebezpečnou nákazou využívajú?</h3>
&nbsp;
Na základe vlastných skúseností mám pocit, že záujem ľudí o očkovanie aj vplyvom osvety rastie.&nbsp;&nbsp;

Vakcína ako najlepší ochranca

„Vtedy už treba urýchlenú hospitalizáciu a&nbsp;liečbu. Štatistiky hovoria o&nbsp;trojpercentnej úmrtnosti, čo platí nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;okolitých štátoch Európy. V&nbsp;rokoch 2019 a&nbsp;2020 sme mali naozaj veľa ťažkých pacientov aj s&nbsp;úmrtím v&nbsp;mladom veku a&nbsp;tých, ktorí skončili v&nbsp;intenzívnej lekárskej starostlivosti,“ bilancuje Diana Vološinová. Prenášačom tejto choroby nemusí byť len kliešť, možno sa nakaziť aj konzumáciou nepasterizovaného, najmä ovčieho a&nbsp;kozieho mlieka.

Hoci lymskej borelióze nemožno predchádzať očkovaním, aj tu existuje šanca na účinnú ochranu pred nežiaducim postupom choroby do vyšších štádií. Na pracovisku klinickej mikrobiológie centrálneho laboratórneho komplexu FNsP F. D. Roosevelta v&nbsp;Banskej Bystrici vyšetrujú od roku 2020 samotné kliešte odstránené z&nbsp;tiel hostiteľov a&nbsp;zvyčajne už do dvoch pracovných dní zistia, či boli infikované. „Lymská borelióza sa prenáša po 24 hodinách od prisatia kliešťa. Pokiaľ sa odstráni ešte pred týmto limitom, k&nbsp;nakazeniu by s&nbsp;vysokou pravdepodobnosťou dôjsť nemalo. Čím dlhšie je však kliešť (v&nbsp;prípade, že je infikovaný) prisatý, tým je riziko nákazy vyššie. Ak si ho teda človek nájde až po niekoľkých dňoch, respektíve nevie, kedy k&nbsp;nemu prišiel, môže si ho vybrať a&nbsp;priniesť čo najskôr, prípadne uchovať maximálne dva-tri dni v&nbsp;chladničke a&nbsp;dať ho u&nbsp;nás otestovať.“ Po uplynutí inkubačnej lehoty (1 – 4 týždne), najmä pri nešpecifických príznakoch, keď ošetrujúci lekár nevie určiť, či ide o&nbsp;lymskú boreliózu, môže byť informácia o&nbsp;infikovanom kliešťovi veľmi užitočná. „V&nbsp;prípade potvrdenia nákazy sa začne s&nbsp;včasnou liečbou bez toho, aby choroba prešla do nežiaduceho vyššieho štádia,“ vysvetľuje lekárka pracoviska klinickej mikrobiológie Lenka Helmová.

Podiel infikovaných kliešťov odhaduje na zá­klade vykonaných testov na pätnásť až 20 percent. „Okrem samotných kliešťov, samozrejme, vyšetrujeme ďalší biologický materiál pacientov pri odhaľovaní iných chorôb prenášaných kliešťom vrátane kliešťovej encefalitídy,“ pripomína lekárka. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;lymskou boreliózou treba dodať, že infikovaný kliešť nie je zárukou prepuknutia choroby, keďže imunitný systém si v&nbsp;mnohých prípadoch dokáže poradiť. Preto netreba prepadať panike. Liečba sa začína až vtedy, keď sa objavia klinické príznaky.