Pomerne dlho by o tom vedel rozprávať aj náš kolega a zároveň šéf zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan, ktorého, paradoxne, neskolila najväčšia slovenská šelma, ale malý, nenápadný parazit cicajúci krv. Namiesto chodenia po lese leží na oddelení infektológie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sužovaný lymskou boreliózou v chronickom štádiu a dostáva „klystír“ v podobe silných antibiotík priamo do žíl. Zďaleka nie je sám, keďže ťažkých foriem chorôb spôsobených kliešťami v posledných rokoch pribúda.

„Premorenie je oveľa vyššie, kliešte sa sťahujú do chladnejších oblastí a nakaziť sa tak môžete prakticky kdekoľvek. Nielen v lese, ale aj na lúke či v parku. Navyše máme veľa domácich miláčikov, s ktorými chodíme na prechádzku a ktorí takisto môžu byť nosiči kliešťa, podobne ako napríklad holuby,“ hovorí primárka oddelenia infektológie Rooseveltovej nemocnice Diana Vološinová. Najzávažnejšie a zároveň najrozšírenejšie choroby prenášané kliešťom sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Aktivitu kliešťov nemožno predvídať

Na Slovensku sme v roku 2020 zaznamenali 185 prípadov kliešťovej encefalitídy, čo je najvyšší počet prípadov za posledných 20 rokov. V roku 2021 však prišlo k poklesu počtu prípadov takmer o polovicu (93). „Počty prípadov kliešťovej encefalitídy závisia od viacerých faktorov, akými sú napríklad aktivity človeka v prírode či klimatické a environmentálne faktory. Aktivita kliešťov sa tak každý rok môže meniť a nedá sa s istotou predvídať,“ informovala nás Jana Kerlik z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Ako vidno z nižšie uvedených tabuliek, oveľa častejšie sú prípady lymskej boreliózy. Zároveň však platí, že nutnosť hospitalizácie je tu v porovnaní s kliešťovou encefalitídou približne desaťnásobne nižšia. Zatiaľ čo v minulosti bola najrizikovejšia oblasť Trenčianskeho kraja a Považie, za ostatné roky najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy hlási Banskobystrický a Žilinský kraj. Pravdepodobne práve zmena klimatických podmienok zapríčiňuje posun kliešťov vyššie na sever Slovenska aj do vyšších nadmorských výšok nad tisíc metrov.

 

Výskyt lymskej boreliózy v SR

 

Rok  - Počet prípadov

 

2010 - 1 054

2011 - 852

2012 - 754

2013 - 998

2014 - 680

2015 - 708

2016 - 1 104

2017 - 806

2018 - 981

2019 - 764

2020 - 960

2021 - 619

Počet hospitalizovaných sa pohybuje na úrovni 8 až 9 percent

 

Výskyt kliešťovej encefalitídy v SR

 

Rok - Počet prípadov

 

2010 - 91

2011 - 108

2012 - 102

2013 - 162

2014 - 117

2015 - 88

2016  -174

2017  -76

2018  -157

2019  -161

2020  -185

2021  -93

Počet hospitalizovaných sa pohybuje okolo 80 až 90 percent

 

Zdroj: RÚNZ Banská Bystrica

Krutá daň za nedôslednosť

Keď si začiatkom vlaňajšej jesene oddýchol po nočnej službe v teréne, objavil si na tele niekoľko prisatých kliešťov. Po ich odstránení si ani časom nevšimol žiadny kožný príznak v podobe červenej škvrny, nasvedčujúci tomu, že by bol infikovaný. „Kliešte som však mal aj na zle viditeľných miestach, na chrbte a zadnej časti stehien, takže som si škvrnu nemusel všimnúť,“ pripúšťa. Koncom minulého roka začal pociťovať prvé zdravotné komplikácie. „Bol som unavený, trápili ma bolesti svalov a hlavy. Po príchode z práce som nevládal už nič robiť, nedokázal ma zregenerovať ani nočný spánok. Vianoce boli úplná katastrofa. Absolvoval som test na kovid, ale bol negatívny.“ Jaroslav začal v tom čase rozmýšľať nad tým, či za zhoršením jeho zdravotného stavu nie je postkovidový syndróm.

Do nemocnice ledva došiel

Situácia sa dramaticky zhoršila 26. januára doobeda. „Čiastočne mi asi na dve hodiny ochrnula pravá ruka. Napadlo mi, či nejde o cievnu mozgovú príhodu, ale až na spomínanú ruku som sa necítil zle,“ opisuje chvíle strachu a neistoty. Neskôr sa pridali ďalšie neurologické prejavy rúk a nôh, kŕče v končatinách, bolesti veľkých a malých kĺbov, tŕpnutie končatín a tvárového nervu, keď mu ochrnuli mimické svaly a poklesol ústny kútik. Neurológ vyšetril a posúdil jeho zdravotný stav a odporučil mu vyšetrenie krvi na borélie, ktoré sa ukázalo ako pozitívne. „V pondelok 2. mája, keď ma hospitalizovali, som na infekčné oddelenie Rooseveltovej nemocnice ledva došiel. Po lekárskej prehliadke a vyhodnotení výsledkov som podstúpil antibiotickú intravenóznu liečbu, najťažším vyšetrením však pre mňa bola lumbálna punkcia, pri ktorej sa zavádza do chrbticového kanála ihla na odobratie mozgovomiechového moku – likvoru,“ opisuje Jaroslav len začiatok liečebných úkonov. Verí, že po ich skončení sa bez trvalých následkov vráti do normálneho života.

Článok pokračuje na ďalšej strane.