Hoci už bolo o týchto neželaných suveníroch z prírody povedané všetko, opakovanie opakovaného určite nie je na škodu. Infikovaných kliešťov pribúda a z pohľadu možných následkov nie sú pre človeka o nič menším rizikom než rozzúrený medveď.
Pomerne dlho by o tom vedel rozprávať aj náš kolega a zároveň šéf zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan, ktorého, paradoxne, neskolila najväčšia slovenská šelma, ale malý, nenápadný parazit cicajúci krv. Namiesto chodenia po lese leží na oddelení infektológie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sužovaný lymskou boreliózou v chronickom štádiu a dostáva „klystír“ v podobe silných antibiotík priamo do žíl. Zďaleka nie je sám, keďže ťažkých foriem chorôb spôsobených kliešťami v posledných rokoch pribúda.
„Premorenie je oveľa vyššie, kliešte sa sťahujú do chladnejších oblastí a nakaziť sa tak môžete prakticky kdekoľvek. Nielen v lese, ale aj na lúke či v parku. Navyše máme veľa domácich miláčikov, s ktorými chodíme na prechádzku a ktorí takisto môžu byť nosiči kliešťa, podobne ako napríklad holuby,“ hovorí primárka oddelenia infektológie Rooseveltovej nemocnice Diana Vološinová. Najzávažnejšie a zároveň najrozšírenejšie choroby prenášané kliešťom sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
- Aktivitu kliešťov nemožno predvídať
Na Slovensku sme v roku 2020 zaznamenali 185 prípadov kliešťovej encefalitídy, čo je najvyšší počet prípadov za posledných 20 rokov. V roku 2021 však prišlo k poklesu počtu prípadov takmer o polovicu (93). „Počty prípadov kliešťovej encefalitídy závisia od viacerých faktorov, akými sú napríklad aktivity človeka v prírode či klimatické a environmentálne faktory. Aktivita kliešťov sa tak každý rok môže meniť a nedá sa s istotou predvídať,“ informovala nás Jana Kerlik z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Ako vidno z nižšie uvedených tabuliek, oveľa častejšie sú prípady lymskej boreliózy. Zároveň však platí, že nutnosť hospitalizácie je tu v porovnaní s kliešťovou encefalitídou približne desaťnásobne nižšia. Zatiaľ čo v minulosti bola najrizikovejšia oblasť Trenčianskeho kraja a Považie, za ostatné roky najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy hlási Banskobystrický a Žilinský kraj. Pravdepodobne práve zmena klimatických podmienok zapríčiňuje posun kliešťov vyššie na sever Slovenska aj do vyšších nadmorských výšok nad tisíc metrov.
Výskyt lymskej boreliózy v SR
Rok - Počet prípadov
2010 - 1 054
2011 - 852
2012 - 754
2013 - 998
2014 - 680
2015 - 708
2016 - 1 104
2017 - 806
2018 - 981
2019 - 764
2020 - 960
2021 - 619
Počet hospitalizovaných sa pohybuje na úrovni 8 až 9 percent
Výskyt kliešťovej encefalitídy v SR
Rok - Počet prípadov
2010 - 91
2011 - 108
2012 - 102
2013 - 162
2014 - 117
2015 - 88
2016 -174
2017 -76
2018 -157
2019 -161
2020 -185
2021 -93
Počet hospitalizovaných sa pohybuje okolo 80 až 90 percent
Zdroj: RÚNZ Banská Bystrica
Krutá daň za nedôslednosť
Keď si začiatkom vlaňajšej jesene oddýchol po nočnej službe v teréne, objavil si na tele niekoľko prisatých kliešťov. Po ich odstránení si ani časom nevšimol žiadny kožný príznak v podobe červenej škvrny, nasvedčujúci tomu, že by bol infikovaný. „Kliešte som však mal aj na zle viditeľných miestach, na chrbte a zadnej časti stehien, takže som si škvrnu nemusel všimnúť,“ pripúšťa. Koncom minulého roka začal pociťovať prvé zdravotné komplikácie. „Bol som unavený, trápili ma bolesti svalov a hlavy. Po príchode z práce som nevládal už nič robiť, nedokázal ma zregenerovať ani nočný spánok. Vianoce boli úplná katastrofa. Absolvoval som test na kovid, ale bol negatívny.“ Jaroslav začal v tom čase rozmýšľať nad tým, či za zhoršením jeho zdravotného stavu nie je postkovidový syndróm.
ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME INFIKOVANÝCH KLIEŠŤOV NÁJDETE V GALÉRIIDo nemocnice ledva došiel
Situácia sa dramaticky zhoršila 26. januára doobeda. „Čiastočne mi asi na dve hodiny ochrnula pravá ruka. Napadlo mi, či nejde o cievnu mozgovú príhodu, ale až na spomínanú ruku som sa necítil zle,“ opisuje chvíle strachu a neistoty. Neskôr sa pridali ďalšie neurologické prejavy rúk a nôh, kŕče v končatinách, bolesti veľkých a malých kĺbov, tŕpnutie končatín a tvárového nervu, keď mu ochrnuli mimické svaly a poklesol ústny kútik. Neurológ vyšetril a posúdil jeho zdravotný stav a odporučil mu vyšetrenie krvi na borélie, ktoré sa ukázalo ako pozitívne. „V pondelok 2. mája, keď ma hospitalizovali, som na infekčné oddelenie Rooseveltovej nemocnice ledva došiel. Po lekárskej prehliadke a vyhodnotení výsledkov som podstúpil antibiotickú intravenóznu liečbu, najťažším vyšetrením však pre mňa bola lumbálna punkcia, pri ktorej sa zavádza do chrbticového kanála ihla na odobratie mozgovomiechového moku – likvoru,“ opisuje Jaroslav len začiatok liečebných úkonov. Verí, že po ich skončení sa bez trvalých následkov vráti do normálneho života.
Článok pokračuje na ďalšej strane.