Piesková piaď zeme vystúpila nad hladinu riečneho ramena Mŕtva Visla v polovici devätnásteho storočia. Prvý výstrel vojny zaznel 1. septembra 1939 o 4.48 hod. a smeroval práve sem. Nemecká vojnová loď Schleswig-Holstein mierila na poľské kasárne na Westerplatte. Prvý výstrel nebol celkom prvým útokom. Nemecké lietadlá zasiahli ciele v Poľsku už o 8 minút skôr. Westerplatte sa stalo symbolom odhodlaného boja proti nemeckej presile.

Takmer v každom vojnovom ťažení sú velitelia presvedčení, že ich úspech je zaručený veľmi rýchlo. Veď vojenská posádka Westerplatte mala na začiatku len 28 mužov. Nemci mali tritisíc vojakov na lodiach, na pevnine a v lietadlách. Velitelia s úsmevom tvrdili, že s nimi budú hotoví do desiatich minút. Neboli. Keď sa po siedmich dňoch boja v zhone posilnená poľská posádka vzdala, narátali na poľskej strane pätnásť mŕtvych a štyridsať zranených. Nemci prišli o dvesto vojakov.

Nemecká lesť

Poliaci nemali navrch v ničom. Lekár, major Mieczyslaw Slaby, musel roztrhané telo poručíka Leona Pajaka pospájať spinkami na papier. Operoval ho manikúrovými nožničkami. Pajak a ďalší veľmi provizórne ošetrení sa dožili konca prvej bitky. Veterán Pajak zomrel v roku 1990. K prvým zajatcom sa Nemci správali s rešpektom. Oceňovali ich odvahu a nasadenie. Neskôr už takí uznanliví neboli. Ku koncu vojny z nich už boli väčšinou bezcitné beštie.

Gdansk bol pred 2. svetovou vojnou slobodným mestom pod správou Spoločnosti národov. Nepatril nikomu. Po stáročia bol slobodným hanzovým mestom. Po 1. svetovej vojne mocnosti rozhodli, že zostane slobodný a demilitarizovaný. Po nástupe Hitlera silneli myšlienky na veľké Nemecko aj medzi majoritnými nemeckými obyvateľmi Gdanska či Danzigu. Mali tu vlastnú políciu a domobranu. Jediným oficiálnym poľským orgánom na území mesta bola pošta. Do demilitarizovaného mesta nesmela vplávať ani nemecká vojnová loď. Schleswig-Holstein slúžil na výučbu kadetov. Nemci lstivo tvrdili, že školská loď pripláva len na zdvorilostnú návštevu. Priviezla však vojakov a zbrane.

Poľská vojenská posádka na Westerplatte musela mať všetko, čo potrebovala. Vojaci chovali kravy, hydinu, mali malé hospodárstvo aj elektráreň či prístavy pre lode. Dnes už nič z toho neexistuje, zachovali sa len základy niekdajších muničných skladov, bunker a dve pôvodné budovy. Jednou je zbombardovaný strážny dom číslo 6, druhou je sklad, v ktorom dnes sídli malé múzeum.

Bizarné osudy

Brániacej sa posádke nikto nepomohol. S Francúzskom a so Spojeným kráľovstvom malo Poľsko uzavretú spojeneckú zmluvu. Tieto dve krajiny síce vyhlásili 3. septembra o deviatej ráno Nemecku vojnu, no na pomoc neprišli.

Na konci dlhého pieskového „slíža“, ktorý z vody ako val ochraňuje Gdansk, je osada Hel. Vojenskú námornú základňu tu strážili štyri mohutné delá. Dvetisícosemsto poľských vojakov tu odhodlane bojovalo proti nemeckej presile tridsaťdva dní. Kapitulovali medzi poslednými poľskými jednotkami 2. októbra 1938. Časť námorníctva unikla do Baltského mora. Pripojili sa k britskému Kráľovskému námorníctvu.

Keď sa po vojne z Danzigu opäť stal Gdansk, veľa Nemcov v meste nezostalo.

Osudy prvých obrancov v 2. svetovej vojne boli často bizarné. Lekár Mieczyslaw Slaby sa dostal do nemeckého zajatia na nútené práce. Po vojne sa uznania nedočkal. Komunisti ho obvinili z členstva v ilegálnej organizácii. Zomrel vo väzení na následky mučenia pri výsluchoch.

Počas masívnych nemeckých útokov 1. a 2. septembra uvažoval veliteľ posádky Westerpatte major Henrik Sucharski o okamžitej kapitulácii. Jeho zástupca kapitán Franciszek Dabrowski však chcel pokračovať v obrane. Sucharski bol vraj v šoku z ostreľovania, no dlhé roky oslavovali ako hrdinu práve jeho. Pre komunistov mal ako syn obuvníka lepší kádrový profil než Dabrowski zo šľachtickej rodiny.