Morálne nebezpeční herci

Filmári v USA, Spojenom kráľovstve, v Nemecku a Japonsku si vytvorili vlastné cenzúrne organizácie nezávislé od štátnej moci. Americké filmy posudzovalo Združenie amerických filmových producentov MPPA. Filmári tak chceli zabrániť rastúcim snahám štátu zasahovať do filmovej tvorby. Predsedom združenia sa stal bývalý minister pôšt Will Hays. Mestský výbor pre cenzúru filmov malo 90 miest v štátoch New York, Florida, Massachusetts, Maryland, Ohio, Pensylvánia, Virgínia, Kansas. Ako prvý americký filmový herec doplatil na cenzúru strieborného plátna Roscoe Arbuckle.

Pred stopkou od Združenia amerických filmových producentov ho nezachránil ani jeho talent, ani to, že bol v tom čase najlepšie plateným komikom na svete. Zakázanou filmovou hviezdou sa stal po tom, čo ho súd zbavil obžaloby z vraždy Virginie Rappeovej, považovanej za dievča ľahkých mravov. Vinný-nevinný, z hrušky dole. Združenie amerických filmových producentov zostavilo v roku 1922 zoznam dvesto filmových hercov, ktorí boli podľa jeho názoru morálne nebezpeční. Brány filmových ateliérov sa museli pre nich zatvoriť. Zoznamu trónil v tom čase najslávnejší americký filmový herec Wallace Reid. Skvelo rozbehnutú kariéru mu stopli pre závislosť od drog.

Keby sa tak radikálne postupovalo dnes, mnohé svetové filmové ateliéry by asi boli poloprázdne. Cenzúra filmov priberala rokmi na razancii. Filmoví producenti sa zaviazali, že pred nakrúcaním predložia vedeniu svojho združenia na posúdenie scenáre a budú akceptovať odporúčania na ich skvalitnenie. Ale scenáre predkladali cenzorom, len ak boli naozaj nevinné, bezproblémové. Vážnejšie bolo, že svetlo sveta uzrel aj červený index zakázaných kníh i divadelných hier. Neostalo však len pri tomto zozname, o tri roky neskôr, v roku 1924, bol vydaný Haysov zoznam jedenástich zakázaných a riskantných motívov.

Patrila tam bezuzdná a provokujúca nahota, zosmiešňovanie duchovenstva, náznaky sexuálnej perverznosti či ilegálny obchod s drogami. Za riskantný motív sa označovala brutalita, ale aj nechutnosti či príbehy žien predávajúce svoju počestnosť. Ale scenáristi na ten zoznam zvysoka kašľali, scenáre písali tak, aby do kín prilákali čo najviac divákov, za nerešpektovanie zakázaných motívov im nehrozili žiadne sankcie. Upravený kódex vstúpil do platnosti až po tridsiatich rokoch. Od roku 1956 bola väčšina zákazov pre filmových tvorcov zrušená, v platnosti však ostal zákaz nahoty, vulgárnosti a obscénnosti.

Pokračovanie na ďalšej strane...