Peter Ličák

Po vynáleze kníhtlače nadobudla štátna i cirkevná cenzúra celkom iný obsah, cenzori sa stali súčasťou politickej moci a mocenských bojov. Pokyny pre cenzorov vypracoval na konci 15. storočia pápež Alexander VI. Výsledkom ich práce boli okrem iného aj zoznamy zakázaných svetských kníh. Nepriateľom slobody slova nebýva len štátna cenzúra v&nbsp;totalitných režimoch, ale aj politická cenzúra, ktorú by mali radi za mocného spojenca aj mnohí politici na Slovensku.

V&nbsp;útokoch na novinárov, politických komentátorov, moderátorov politických diskusií tvoria niektorí koaliční a&nbsp;opoziční politici jeden útočný šík, ktorý by najradšej zadupal médiá pod čiernu zem. A&nbsp;ani sa tým netaja. Cieľom politickej cenzúry je brániť šíreniu informácií i&nbsp;názorov, ktoré by mohli v&nbsp;očiach voličov diskreditovať <em>„našich“</em> ľudí a&nbsp;politikov. Snahy o&nbsp;zavedenie politickej cenzúry nie sú len špecialitou našich politikov, také úsilie dnes vidieť v&nbsp;mnohých štátoch –&nbsp;aj v&nbsp;tých, ktoré sa považujú za vzor a&nbsp;pilier demokracie.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="2dd78ce0-1fb4-4510-a247-f6d5937ee660">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Priekopník dokumentárnej fotografie: PAVLA SOCHÁŇA vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Máloktorý vynález sa šíril svetom tak rýchlo ako kinematografia, nakrúcanie a premietanie filmov. Cenzúra si rýchlo našla uplatnenie aj v tomto odvetví umeleckého priemyslu. Prvé verejné premietanie filmu sa uskutočnilo v Edisonových laboratóriách v New Jersey pre 147 delegátok Národného združenia ženských klubov v máji 1891. Uplynulo len päť rokov a už policajná cenzúra prvýkrát zakázala premietanie filmu. Natočil ho Lumièrov kameraman François Doublier v Moskve v lete 1896. Policajným cenzorom sa nepáčila scéna, v ktorej princ Napoleon tancuje s dámou svojho srdca, ktorou bola profesionálna tanečnica. Cárska polícia film pred premietaním zhabala a pre istotu ho aj zničila.

V tom istom roku prvýkrát zakázali premietať film aj na druhom konci sveta – v USA. Primátor mesta Atlantic City v štáte New Jersey zakázal premietanie amerického filmu Deloritin vášnivý tanec, nakrútený v roku 1896. Americkí filmári zrejme neboli obľúbenou profesiou cenzorov a policajtov ani politikov. Mestská rada Chicaga sa v roku 1907 postarala o prvú organizovanú cenzúru filmov. Radní páni hromadne zakázali premietanie obscénnych a nemravných filmov. O tom, čo je a čo nie je nemravné, rozhodoval náčelník chicagskej polície, len on mohol povoliť verejné premietanie.

Ak niektoré kino tento zákaz mestskej rady porušilo, zaplatilo za každý deň premietania bez povolenia pokutu od 50 do dolárov. Jednou z prvých obetí cenzúry chicagskej mestskej rady bol Shakespearov Macbeth, nakrútený v roku 1908. Podľa policajného poručíka, ktorý film posudzoval, táto filmová adaptácia slávneho diela nemala s umením nič spoločné. A bolo po Macbethovi, filmová spoločnosť Vitagraph sa mohla sťažovať na lampárni... Priekopníkom v cenzurovaní filmov bolo dokonca aj tradične tolerantné Švédsko, ktoré založilo prvý štátny výbor pre cenzúru. Od decembra 1911 museli byť všetky filmy premietané v krajine schválené cenzúrnou organizáciou Statens Biografbyra.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Filmári v USA, Spojenom kráľovstve, v Nemecku a Japonsku si vytvorili vlastné cenzúrne organizácie nezávislé od štátnej moci. Americké filmy posudzovalo Združenie amerických filmových producentov MPPA. Filmári tak chceli zabrániť rastúcim snahám štátu zasahovať do filmovej tvorby. Predsedom združenia sa stal bývalý minister pôšt Will Hays. Mestský výbor pre cenzúru filmov malo 90 miest v štátoch New York, Florida, Massachusetts, Maryland, Ohio, Pensylvánia, Virgínia, Kansas. Ako prvý americký filmový herec doplatil na cenzúru strieborného plátna Roscoe Arbuckle.

Pred stopkou od Združenia amerických filmových producentov ho nezachránil ani jeho talent, ani to, že bol v&nbsp;tom čase najlepšie plateným komikom na svete. Zakázanou filmovou hviezdou sa stal po tom, čo ho súd zbavil obžaloby z&nbsp;vraždy Virginie Rappeovej, považovanej za dievča ľahkých mravov. Vinný-nevinný, z&nbsp;hrušky dole. Združenie amerických filmových producentov zostavilo v&nbsp;roku 1922 zoznam dvesto filmových hercov, ktorí boli podľa jeho názoru morálne nebezpeční. Brány filmových ateliérov sa museli pre nich zatvoriť. Zoznamu trónil v&nbsp;tom čase najslávnejší americký filmový herec Wallace Reid. Skvelo rozbehnutú kariéru mu stopli pre závislosť od drog.

Keby sa tak radikálne postupovalo dnes, mnohé svetové filmové ateliéry by asi boli poloprázdne. Cenzúra filmov priberala rokmi na razancii. Filmoví producenti sa zaviazali, že pred nakrúcaním predložia vedeniu svojho združenia na posúdenie scenáre a&nbsp;budú akceptovať odporúčania na ich skvalitnenie. Ale scenáre predkladali cenzorom, len ak boli naozaj nevinné, bezproblémové. Vážnejšie bolo, že svetlo sveta uzrel aj červený index zakázaných kníh i&nbsp;divadelných hier. Neostalo však len pri tomto zozname, o&nbsp;tri roky neskôr, v&nbsp;roku 1924, bol vydaný Haysov zoznam jedenástich zakázaných a&nbsp;riskantných motívov.

Patrila tam bezuzdná a&nbsp;provokujúca nahota, zosmiešňovanie duchovenstva, náznaky sexuálnej perverznosti či ilegálny obchod s&nbsp;drogami. Za riskantný motív sa označovala brutalita, ale aj nechutnosti či príbehy žien predávajúce svoju počestnosť. Ale scenáristi na ten zoznam zvysoka kašľali, scenáre písali tak, aby do kín prilákali čo najviac divákov, za nerešpektovanie zakázaných motívov im nehrozili žiadne sankcie. Upravený kódex vstúpil do platnosti až po tridsiatich rokoch. Od roku 1956 bola väčšina zákazov pre filmových tvorcov zrušená, v&nbsp;platnosti však ostal zákaz nahoty, vulgárnosti a&nbsp;obscénnosti.

Prvé vulgárne slová mohli zaznieť v&nbsp;americkom filme až v&nbsp;roku 1966, a&nbsp;to vo filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Cenzúra s&nbsp;nimi súhlasila, lebo vraj odrážali tragickú realitu života. Film však bol určený len pre divákov starších ako osemnásť rokov. Posledný štátny výbor pre cenzúru fungoval v&nbsp;štáte Maryland až do roku 1981. Ešte v&nbsp;poslednom roku svojej existencie preveril 559&nbsp;filmov, osem zakázal. Zúfalstvu prepadal režisér D.&nbsp;W.&nbsp;Griffith, keď mu americký cenzor urobil vo filme Keď burácajú búrky až šesťdesiat strihov. Poriadne scenzurovaný a&nbsp;vykrátený príbeh sa točí okolo nemanželského dieťaťa hlavnej hrdinky, čo sa nepáčilo štátnemu výboru pre cenzúru v&nbsp;Pensylvánii. Cenzori z&nbsp;tejto viktoriánskej melodrámy nemilosrdne vystrihli všetky scény súvisiace s&nbsp;narodením dieťaťa.

S cenzúrou zažili krušné chvíle aj filmári vo Veľkej Británii. Prvú požiadavku zo strany cenzúry dostal v roku 1898 Charles Urban, ktorý premietal dokumentárny film o syroch. Výrobca syra značky Stilton sa prostredníctvom cenzúry domáhal zákazu premietania, nepáčili sa mu zábery urobené pomocou mikroskopu, ktoré odhaľovali hemženie baktérií v dozrievajúcom syre. Britský výbor filmových cenzorov založili v&nbsp;roku 1912, jeho iniciátorom bol filmový producent Will Barker, ktorému sa nepáčili filmy vhodné akurát pre fajčiarske salóny.

Výbor cenzorov prijal na začiatku svojej činnosti dve zásady: nedovolí premietať filmy, v&nbsp;ktorých bude vystupovať postava Ježiša Krista, a&nbsp;filmy, v&nbsp;ktorých sa objaví nahota. V&nbsp;prvom roku svojej činnosti cenzori skontrolovali viac ako 7&nbsp;500 filmov, len 22&nbsp;neschválili. Ako zdôvodnili, bolo to pre pikantné sexuálne situácie, pre zosmiešňovanie náboženských predstaviteľov alebo pre prehnanú opitosť. Nový predseda výboru cenzorov T.&nbsp;P.&nbsp;O’Connor, ktorý sa ujal funkcie v&nbsp;roku 1917, vyhlásil, že nedovolí premietať filmy, v&nbsp;ktorých bude dominovať zločin a&nbsp;zločinci budú zobrazovaní ako obete zlých sociálnych pomerov. Za jeho šéfovania cenzorom bolo zakázané ukazovať vo filmoch aj ženy bojujúce s&nbsp;nožom v&nbsp;ruke či zvieratá, ktoré hryzú ľudí. Cenzori netolerovali ani obscénny humor.

Znie to až neuveriteľne, ale historické fakty neklamú: ako prvé zrušilo filmovú cenzúru Rusko. Stalo sa to v&nbsp;marci 1917 za Kerenského vlády. Oficiálne bola cenzúra v&nbsp;Sovietskom zväze zavedená až v&nbsp;roku 1922, ale v&nbsp;skutočnosti sa obnovila hneď po tom, ako sa dostali k&nbsp;moci boľševici. A&nbsp;za Stalinových čias bola v&nbsp;krajine Sovietov najprísnejšia cenzúra na svete, konca sa dočkala až za čias Gorbačovovej perestrojky. V&nbsp;krátkom období bez cenzúry natočili ruskí filmári množstvo proticárskych filmov, často v&nbsp;nich kritizovali aj kontroverzného mnícha Rasputina. Najprísnejším cenzorom sovietskych filmov bol po druhej svetovej vojne Stalin, ktorému premietali filmy na posúdenie v&nbsp;jeho súkromnom kremeľskom kine.

Cenzori v&nbsp;Spojenom kráľovstve nedovolili na filmovom plátne brutalitu proti ľuďom ani proti zvieratám. Nepozdávala sa im scéna, v&nbsp;ktorej hrdina ničí letlampou vesmírnu príšeru. Po dlhej debate napokon cenzúrny výbor dospel k&nbsp;záveru, že film sa môže verejne premietať, lebo ves­mírne príšery nie sú ľudia ani zvieratá, a&nbsp;tak sa na nich ochrana pred násilím nevzťahuje. Producentovi filmu Jamesovi Nicholsonovi po tomto verdikte odľahlo, doláre investované do filmu s&nbsp;vesmírnymi obludami boli zachránené. Diktátu amerických cenzorov neunikli ani reklamné fotografie. Hoci sa pôvodní obyvatelia v&nbsp;slávnych westernoch objavovali do pol tela nahí, na reklamných fotografiách k&nbsp;filmom nesmeli mať holý pupok.

Čo je na pupku nemravné, cenzori fotografom nevysvetlili. Československý film Extáza, nakrútený v&nbsp;roku 1932, poriadne zamotal hlavu americkým i&nbsp;nemeckým cenzorom. V&nbsp;New Yorku ho zakázali ako nemorálny a&nbsp;neslušný, ohrozujúci morálku divákov. Hlavná hrdinka filmu herečka Hedy Lamarrová sa ukázala pred kamerou tak, ako prišla na svet. Veľký úspech film zožal v&nbsp;nacistickom Nemecku, kde nahotu vo veľkom ospevovali umelci, najmä maliari a&nbsp;sochári. Keď vyšlo najavo, že hlavná predstaviteľka filmu je viedenská Židovka, film okamžite zakázali. Rozhodnutia cenzúry boli svätým písmom nielen pre tvorcov filmov, ale aj pre majiteľov kín.

Majiteľ kina v&nbsp;Denveri Robert Allen bol v&nbsp;roku 1939 odsúdený na štyri mesiace väzenia a&nbsp;pokutu 1&nbsp;400 dolárov za premietanie filmu Zrodenie národa. Trest dostal za porušenie nariadenia mestskej rady, ktorá zakázala premietať filmy podporujúce rasové predsudky alebo narušovanie pokoja. Na kravské vemeno doplatil animovaný film s&nbsp;legendárnou myškou Mickey Mouse z&nbsp;roku 1930. Americkým cenzorom bolo v&nbsp;tŕňom oku veľké vemeno kreslenej kravy Clarabelle, preto tvorcom nariadili, aby v&nbsp;budúcich dieloch obliekli krave sukňu... Svoje si s&nbsp;komunistickými cenzormi užili aj filmári v&nbsp;Československu. Politická cenzúra zatvorila do trezorov desiatky vynikajúcich filmov, režisérom zakázala nakrúcať, filmových hercov kritických k&nbsp;režimu roky nepustila pred kamery. Ale to sú príbehy na dlhšie rozprávanie...