V totalitných režimoch, ktorých je vo svete stále neúrekom, patrí k základným pilierom moci cenzúra, oficiálna kontrola, obmedzovanie či dokonca zákaz informácií smerujúcich k občanom. V stredoveku boli cenzormi úradníci poverení dozorom nad morálkou, ale na starosti mali aj sčítavanie obyvateľstva. Cirkevní cenzori zasa dohliadali na dodržiavanie cirkevného práva.
Po vynáleze kníhtlače nadobudla štátna i cirkevná cenzúra celkom iný obsah, cenzori sa stali súčasťou politickej moci a mocenských bojov. Pokyny pre cenzorov vypracoval na konci 15. storočia pápež Alexander VI. Výsledkom ich práce boli okrem iného aj zoznamy zakázaných svetských kníh. Nepriateľom slobody slova nebýva len štátna cenzúra v totalitných režimoch, ale aj politická cenzúra, ktorú by mali radi za mocného spojenca aj mnohí politici na Slovensku.
V útokoch na novinárov, politických komentátorov, moderátorov politických diskusií tvoria niektorí koaliční a opoziční politici jeden útočný šík, ktorý by najradšej zadupal médiá pod čiernu zem. A ani sa tým netaja. Cieľom politickej cenzúry je brániť šíreniu informácií i názorov, ktoré by mohli v očiach voličov diskreditovať „našich“ ľudí a politikov. Snahy o zavedenie politickej cenzúry nie sú len špecialitou našich politikov, také úsilie dnes vidieť v mnohých štátoch – aj v tých, ktoré sa považujú za vzor a pilier demokracie.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Filmy posudzoval náčelník polície
Máloktorý vynález sa šíril svetom tak rýchlo ako kinematografia, nakrúcanie a premietanie filmov. Cenzúra si rýchlo našla uplatnenie aj v tomto odvetví umeleckého priemyslu. Prvé verejné premietanie filmu sa uskutočnilo v Edisonových laboratóriách v New Jersey pre 147 delegátok Národného združenia ženských klubov v máji 1891. Uplynulo len päť rokov a už policajná cenzúra prvýkrát zakázala premietanie filmu. Natočil ho Lumièrov kameraman François Doublier v Moskve v lete 1896. Policajným cenzorom sa nepáčila scéna, v ktorej princ Napoleon tancuje s dámou svojho srdca, ktorou bola profesionálna tanečnica. Cárska polícia film pred premietaním zhabala a pre istotu ho aj zničila.
Prvú organizovanú cenzúru filmov nariadila v roku 1907 mestská rada v Chicagu.
Zdroj: Getty Images
V tom istom roku prvýkrát zakázali premietať film aj na druhom konci sveta – v USA. Primátor mesta Atlantic City v štáte New Jersey zakázal premietanie amerického filmu Deloritin vášnivý tanec, nakrútený v roku 1896. Americkí filmári zrejme neboli obľúbenou profesiou cenzorov a policajtov ani politikov. Mestská rada Chicaga sa v roku 1907 postarala o prvú organizovanú cenzúru filmov. Radní páni hromadne zakázali premietanie obscénnych a nemravných filmov. O tom, čo je a čo nie je nemravné, rozhodoval náčelník chicagskej polície, len on mohol povoliť verejné premietanie.
Ak niektoré kino tento zákaz mestskej rady porušilo, zaplatilo za každý deň premietania bez povolenia pokutu od 50 do dolárov. Jednou z prvých obetí cenzúry chicagskej mestskej rady bol Shakespearov Macbeth, nakrútený v roku 1908. Podľa policajného poručíka, ktorý film posudzoval, táto filmová adaptácia slávneho diela nemala s umením nič spoločné. A bolo po Macbethovi, filmová spoločnosť Vitagraph sa mohla sťažovať na lampárni... Priekopníkom v cenzurovaní filmov bolo dokonca aj tradične tolerantné Švédsko, ktoré založilo prvý štátny výbor pre cenzúru. Od decembra 1911 museli byť všetky filmy premietané v krajine schválené cenzúrnou organizáciou Statens Biografbyra.
Pokračovanie na ďalšej strane...
