Reportáže

Záhradkárka: Hankin nápad má veľký úspech, dorába to, čo sa dnes na Slovensku nedá kúpiť!

22.10. 2016 10:35
Diskusia ()
Hanka o svojej prírodnej záhrade napísala dve knihy a chystá ďalšiu.
Hanka o svojej prírodnej záhrade napísala dve knihy a chystá ďalšiu.
Zdroj: Miro Miklas
Reportáže

Záhradkárka: Hankin nápad má veľký úspech, dorába to, čo sa dnes na Slovensku nedá kúpiť!

22.10. 2016 10:35
Diskusia ()
Hanka o svojej prírodnej záhrade napísala dve knihy a chystá ďalšiu.
Hanka o svojej prírodnej záhrade napísala dve knihy a chystá ďalšiu.
Zdroj: Miro Miklas

Nápad nadšenkyne prírodných záhrad Hanky Sekulovej (52) má úspech u záhradkárov. Vo verejnej „semienkovni“ nájdete biologicky čisté osivo, ktoré nie je geneticky modifikované.

Prišli sme takmer presne podľa pokynov. V Ivanke pri Dunaji sme po chvíli blúdenia našli ten najzarastenejší dom, a keď sme sa s Hankou Sekulovou zvítali, usadili sme sa pod strieškou vzadu na dvore. Prišli si nás obzrieť tri kačice – sestry Duna, Zuna a Luna, liliput kohút Karol, jeho syn Karol junior, tohto Sekulovci vypiplali z kuriatka, a tri strakaté sliepky – Karolov hárem. Samozrejme, že majú viac zvierat (sučku Aggie, tri mačky, štyri laboratórne potkany, v záhrade býva ježko a chovajú aj včely – pozn. red.), no toto sú hlavné postavy dnešného príbehu.

Karol junior sa ešte drží maminho peria. Ale nikto nevie, ktorá zo sliepok je jeho mama.
Zdroj: Miro Miklas

„Semienkovňa“

Hanka Sekulová je pomerne známa v kruhoch prívržencov prírodných záhrad. Radí, pestuje, presádza, ako vraví, často aj metódou pokus-omyl. Posledné roky sa totiž venuje prírodným, jedlým, liečivým a udržateľným permakultúrnym systémom. „Udržateľné systémy nie sú iba o rastlinách, ale zahŕňajú všetko živé, či už divo nasťahované živočíchy, alebo tie, ktoré sme tam zahrnuli my. Ukazujem ľuďom, ako tieto záhrady fungujú, čo sa v nich dá a nedá urobiť a snažím sa ľudí spojiť s prírodou,“ vysvetľuje. Ako bratislavské dieťa kedysi prázdniny trávila u starých rodičov na strednom Slovensku, takže odmalička má vzťah k záhrade a celkovo k prírode. „Mali hospodárstvo, videla som, že sa dá pestovať a chovať s láskou a úctou k pôde a zvieratám. Pôda bola pre nich živiteľka a oni si ju vážili,“ dodáva.

„Semienkovňu“ nájdete v Inspire v Ivanke pri Dunaji. Vpravo Petra Šuttová.
Zdroj: Miro Miklas

V Parku oddychu Inspiro v Ivanke pri Dunaji robí pravidelné kurzy pre podobne zameraných nadšencov. „Sadí sa síce na jar, ale semená sú na jeseň, tak som vymyslela semienkový kurz. No a v rámci neho sme vytvorili verejnú ‚semienkovňu‘. Máme tam už niekoľko desiatok druhov semien, nechýbajú staré odrody, liečivé bylinky, nehybridné uhorky, aké dnes na Slovensku nekúpite,“ pokračuje. Ak si totiž kúpite semená v obchode, a často sú to hybridy, plody buď nebudú mať semená, alebo semená nebudú plodné a na ďalší rok nič nevypestujete, prípadne ak aj vypestujete, tak s nejasným výsledkom.

„My ponúkame, respektíve požičiavame semená rastlín, ktoré sú na toto prostredie zvyknuté. Kedysi to ľudia bežne robili,“ hovorí. Princíp „semienkovne“ je úplne jednoduchý. Vyberiete si tie, ktoré si chcete požičať, zapíšete sa do knihy. Na jar semienka zasadíte, o rok odložíte zopár plodov na semeno a vysušené semienka zas vrátite do „semienkovne“ v Inspire. Je to vlastne akási semienková „požičovňa“ a mnohí nadšenci tam nosia semienka aj sami od seba.

Hanka Sekulová sa teší, že tento rok konečne vypestovala vlastný zázvor.
Zdroj: Miro Miklas

Zdravé jadro

Na agronomickej fakulte v Nitre vyštudovala odbor zootechnik. Tvrdí, že sa tam naučila, ako to robiť nechce. „Keď som videla, ako to v realite vyzerá, veľkochovy mi boli proti srsti. Ja ich volám koncentračné tábory. Videla som aj bitúnky, aj som doslova cítila bolesť tých zvierat. Jednoducho nemám na to žalúdok,“ tvrdí Hanka Sekulová. Po škole zakotvila vo výskumnom ústave SAV v Ivanke pri Dunaji, kde pracovala na programe Interkozmos. „Bol to projekt krajín RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – pozn. red.), išlo o výskum pre dlhodobý kozmický let s uzavretým ekosystémom. Každý zúčastnený štát a ústav mali v programe svoju čiastkovú úlohu, my sme mali na starosti výskum prepelíc japonských, ktoré mali byť súčasťou tohto uzavretého ekosystému,“ vysvetľuje a smeje sa, že manžel Michal vravieva, že ako rodina majú zdravé jadro. On ako vyštudovaný jadrový fyzik a ona cez jadrové krmivá.

V búdke v pozadí je na prvom poschodí kurín a na prízemí bývajú kačice.
Zdroj: Miro Miklas

„Nechceli sme bývať v Bratislave, no kvôli deťom sme sa nechceli sťahovať niekam ďaleko. Napokon sme zakotvili v Ivanke, tu som to už poznala,“ spomína. A práve v Ivanke sa jej záujem o záhradu rozbehol naplno. Vraví, že niektoré veci vie, iné skúša, veľa si pamätá od starých rodičov, veľa experimentuje a študuje. Má za sebou školenia, kurzy, semináre. „Ľudia si moje číslo neraz nájdu na internete a volajú s prosbou, či by som im mohla poradiť. Každý systém, každá záhrada je jedinečná, takže od stola si to posúdiť netrúfam, kým nepoznám ostatné súvislosti. Neraz sa prídem priamo pozrieť.

Tri kačacie sestry

Hankina záhrada pôsobí napohľad divoko, má však isté pravidlá. Nie všetky rastliny sa spolu znesú, sadí ich tak, aby sa „kamarátili“. Mnoho byliniek si priniesla z lesa a ujali sa. Dôležitou zásadou je, že vo svojej záhrade nepoužíva chémiu. „Pred dvomi rokmi sa nám premnožili slizovce španielske. Skúšala som všeličo možné, no nezabralo to. Vyžrali mi všetko, od listov po priesady. Bolo to na šľaktrafenie. Povedala som si, že je tu zrejme nerovnováha, a tak som začala zháňať predátora. Sú totiž dva druhy kačíc, ktoré slizovce zvládnu: pekinská kačka a indický bežec. Pekinská je však dosť ťažké plemeno, ktoré dokáže podupať záhony,“ opisuje boj proti slizovcom.

VIDEO: Užitočné kačičky

Zaobstarali si teda tri trojmesačné kačičky, bol to taký kačací dorast. „Úplne malé káčatká sme nechceli, pretože niekoľko rokov po sebe u nás hniezdil párik divých kačíc a dva razy vysedeli mladé. Keďže tu máme zrno, nasťahovali sa k nám hlodavce a za nimi skoro všetky mačky z okolia. Doslova sme tie káčatka strážili,“ dodáva.

Počas sezóny slimákov im ľudia nosili slizovce, ktoré sú pre sestry delikatesou. „Samozrejme, že je potrebné ich kŕmiť. U nás sa stravujú spolu so sliepkami, s ktorými vychádzajú celkom dobre. Žerú pšenicu, kŕmnu kukuricu, môže byť celá alebo šrot, zemiaky a iné zvyškové dobroty z kuchyne. Veľa si nájdu aj v záhrade. Dážďovky, chrústy a snažili sa loviť dokonca aj veľké chrobáky, ako sú roháče, ktoré som pred nimi zachraňovala. Vajíčka sú chutné, len ich treba tepelne upraviť,“ zdôrazňuje. Svojmu menu dnes viac ako dvojročné kačičky hanbu nerobia, občas sa celkom slušne rozbehnú po záhrade. „Sú to kŕdľové zvieratá, mali by byť minimálne tri. Potrebujú veľkú plochu, pretože sú zvyknuté behať a, samozrejme, nejaký bazénik. A dožívajú sa vraj až dvadsiatich rokov,“ podotýka.

Počas sezóny slizovcov majú kačacie sestry hotové hody.
Zdroj: Archív H.S.

Možno aj vám napadlo, že by Hanka mohla svoje kačičky v slimačej sezóne prenajímať, aby nešťastným záhradkárom vyžrali slizovce. Ale neprenajíma ich. „Musela by som mať istotu, že sa tam nepoužíva agresívna chémia, že tam nie sú odhodené ohorky z cigariet, nie je tam pes alebo mačka. Strážiť ich, aby sa im v inej záhrade nič nestalo, by bolo pre mňa časovo príliš náročné,“ tvrdí.


Diskusia