V tatranských kronikách sú zapísané všelijaké časy a príbehy.

Ako prví prišli pod tatranské štíty lovci jaskynných medveďov, v stredoveku tu kraľovali lovci zveri, pašeráci, lokalita pod Kriváňom patrila zlatokopom, nechýbali ani hľadači pokladov posadnutí vidinou bohatstva, v hlbokých dolinách nachádzali bezpečný úkryt zbojníci. Od vlaňajšej jari diktuje Tatrancom i turistom spôsob života covid-19.

Od hraničnej Lysej Poľany v Belianskych Tatrách po Podbanské na ich západnom konci zažili tatranské osady hviezdne vzostupy i pády, ťažko zvládnuteľné expanzie motorizovaných turistov, bezhlavé invázie developerov s bláznivými nápadmi, hore v skalách sa odohrali stovky horolezeckých tragédií, ktoré pripomínajú kríže a pamätné tabule na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou pri Popradskom plese. Atmosféra, aká ovládla túto zimnú sezónu, pod tatranskými končiarmi jakživ nebola. Ani za vojny.

Pánom Vysokých Tatier je v týchto dňoch nepochybne koronavírus. Priliehavejšie pomenovanie by bolo možno „diktátor“. „Koronavírus nemá mozog ani svaly, ba ani bunky, a predsa je taký prefíkaný a mocný, že zamával politikou, kultúrou, vzdelávaním a predovšetkým hospodárstvom po celej zemeguli. Tá malá potvorka prinútila milióny ľudí, aby ju nakopírovali a rozniesli po zemi, zastavila priemysel, leteckú dopravu, zaviedla dištančné vyučovanie,“ hodnotí naše spolunažívanie s koronavírusom známy oxfordský biológ Richard Dawkins.

FOTOGRAFIE Z VYĽUDNENÝCH TATIER NÁJDETE V GALÉRII

Premrhané leto

Už pri našej májovej návšteve vyľudnených Vysokých Tatier bolo očividné, že koronavírus nikde tak radikálne nepribrzdil chod života a turistický ruch ako tu. Nečudo, že ľudia, ktorí podnikajú v tatranskom cestovnom ruchu, boli počas prvej pandemickej vlny veľmi skeptickí. Každý mal veľké obavy z toho, že návrat do normálneho, predpandemického života nebude v tatranských osadách krátky ani jednoduchý. Žiaľ, ich pesimistické obavy sa nielenže naplnili do posledného písmena, ale predbehli aj predpovede či predtuchy najväčších pesimistov. Vlastne to ani neboli pesimisti, ale skôr realisti, ktorí sa nedali učičíkať rečami typu – spolu to zvládneme. Nič sme spolu nezvládli – iba to, že leto sa v príprave na druhú vlnu pandémie trestuhodne premrhalo. Na veľkolepé svadby, na dovolenky vo všetkých končinách sveta, na ignorovanie odporúčaní a prosieb nosiť rúška, ktorými nás úpenlivo zasypávali vedci a lekári.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia