Peter Ličák

Sabinovčania sa nemôžu sťažovať na to, že ich mesto nemá nedajbože zaujímavú históriu.

Sabinov sa pýši prívlastkom oscarové mesto, v&nbsp;meštianskom dome číslo 43 na námestí sa narodil Teodor Kosztka-Csontváry, jeden z&nbsp;najoriginálnejších maliarov z&nbsp;prelomu 19. a&nbsp;20. storočia, o&nbsp;ktorom Pablo Picasso vyhlásil, že je to jeden z&nbsp;najväčších umelcov posledného storočia.

Za čias socializmu mestečko v&nbsp;srdci Šariša bolo známe ako sídlo dnes už neexistujúcej konzervárne Frucona, ktorá spracovávala na kompóty ovocie zo širokého okolia. Ale pre vojakov bolo mesto symbolom veľkých problémov a&nbsp;straty slobody.

„Chcete skončiť v&nbsp;Sabinove?“ vyhrážali sa dôstojníci vojakom základnej služby po ich prehreškoch voči vojenskému poriadku. Mysleli tým pobyt vo vojenskom väzení za vysokým plotom na hornom konci mesta. Väznica tu funguje dodnes, zmenilo sa akurát jej osadenstvo.

Jej najznámejším obyvateľom je dnes Mikuláš Vareha, nekorunovaný kráľ Zemplína, ktorý mal svojský pohľad na vratky dane z&nbsp;pridanej hodnoty. A&nbsp;tak mu spravodlivosť zariadila niekoľkoročný pobyt v&nbsp;niekdajšom kráľovskom meste.

Mesto vedie prvé volebné obdobie nezávislý primátor, poľnohospodárský inžinier Michal Repaský (54).

Jeho starí rodičia roľníčili v&nbsp;dedinke Tichý Potok pod výbežkami Levočských vrchov, otec bol agronómom na poľnohospodárskom družstve, v&nbsp;duchu rodinnej tradície si odkrútil trinásť rokov ako zootechnik na družstve Červená hviezda v&nbsp;Šarišských Sokolovciach.

„Katapultom, ktorý ma posunul do verejného života, boli pre mňa štyri roky na úrade práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny, kde som mal na starosti agendu aktivačných prác. Tam som získal skúsenosti i&nbsp;iný pohľad na problémy, ktoré trápia ľudí, na tomto pracovisku vo mne dozrelo presvedčenie, že ako primátor by som mohol urobiť pre Sabinovčanov mnoho dobrých vecí. Tak som to v&nbsp;ostatných komunálnych voľbách pred rokom skúsil a&nbsp;vyšlo to.

Mám, čo som chcel, preto sa nikdy nesťažujem svojim kolegom na radnici, poslancom mestského zastupiteľstva a&nbsp;už vôbec nie občanom, že mám roboty povyše hlavy, že nieto dňa, aby som neriešil menší či väčší problém, bez ohľadu na to, či je piatok, alebo sviatok. Lebo Sabinovčania si ma nezvolili za primátora len na pracovné dni,“ predstavil nám svoju filozofiu vedenia Sabinova Michal Repaský.

Lokalizácia: Prešovský kraj
&nbsp;
Región: Šariš
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: rok 1248
&nbsp;
 Aktuálny počet obyvateľov: 12 707
&nbsp;
Nezamestnanosť v okrese: 10,77 %

Saibnov

Hovorí, že na tomto pracovisku sa presvedčil, že ženy na riadiacich postoch sú pre každý úrad verejnej a&nbsp;štátnej správy veľkým benefitom. Mestský úrad v&nbsp;Sabinove má sedem oddelení, tri z&nbsp;nich vedú ženy.

„Naše mesto zažíva veľký stavebný rozmach, dnes máme rozostavané akcie za 5,5 milióna eur, ale mestský rozpočet to stojí iba 700-tisíc eur, rozhodujúcu časť sme získali z&nbsp;eurofondov. Peniaze investujeme tam, kde je to najviac potrebné.

Mám pri investovaní na mysli tak trocha zvláštny cieľ: aby sa v&nbsp;tomto volebnom období zvýšil počet Sabinovčanov z&nbsp;dnešných 12 707 na 13-tisíc ľudí. Veľmi sa teším z&nbsp;toho, že v&nbsp;rámci cezhraničnej spolupráce s&nbsp;poľským mestečkom Muszyna opravíme za 850-tisíc eur historické mestské hradby.

Sme staré kráľovské mesto, patrí sa, aby sme sa starali aj o&nbsp;dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia. No mám veľmi dobré pocity aj z&nbsp;toho, že v&nbsp;meste je tesne pred dokončením 6 kilometrov dlhý úsek cyklodopravnej cesty za 1,1 milióna eur.

Jej trasa vedie zo severu Európy až dole na Balkán a&nbsp;Sabinov má to šťastie, že ho neobchádza. Je to pre mesto a&nbsp;rozvoj turistického ruchu veľká výhoda,“ teší primátora Sabinova.

Sabinovský rodák, historik Juraj Vrábel, má len 37 rokov, ale už štvrťstoročie, teda väčšiu časť života sa venuje problematike oscarového filmu Obchod na korze, najmä jeho vplyvu na vývoj rodného mesta.

Mal 12 rokov, keď sa prvýkrát zahĺbil do dramatického deja filmu, ktorý sa zapísal zlatými písmenami nielen do dejín československej kinematografie, ale aj do histórie Sabinova, kde sa v&nbsp;lete 1964 nakrúcal.

„Film ma tak fascinoval, že som od tej chvíle začal o&nbsp;ňom zbierať všetky novinové články, veľmi ma zaujímali najmä rozhovory s&nbsp;pamätníkmi nakrúcania, so Sabinovčanmi, ktorí sa na striebornom plátne objavili ako komparzisti.

Obchod na korze v&nbsp;hlavných úlohách s&nbsp;Jozefom Kronerom a&nbsp;poľskou herečkou Idou Kamińskou sa natáčal na dvoch miestach, exteriéry v&nbsp;Sabinove, interiéry vo filmových ateliéroch na pražskom Barrandove. Filmári sa usadili v&nbsp;našom meste takmer na štyri mesiace, mesto zažívalo vzrušujúcu filmovú atmosféru od polovice mája do konca augusta 1964.

Pre Sabinovčanov to bolo výnimočné leto, na ulici bežne stretávali známych hercov ako Františka Zvaríka, Martina Gregora, malú úlohu dostal aj neskorší režisér, kežmarský rodák Juraj Herz či Ivan Palúch, ktorý vtedy pôsobil v&nbsp;prešovskom divadle.

Herci i&nbsp;väčšina štábu bývala v&nbsp;meste na privátoch, napríklad u&nbsp;pani Magdy Magyarovej, rodenej Feckovej, bývala dcéra Jozefa Kronera Zuzana. Keď tu bola naposledy, boli sme príjemne prekvapení, ako veľa si zo svojho prázdninového pobytu v&nbsp;Sabinove pamätala,“ povedal pre Život historik Juraj Vrábel.

Príbeh z&nbsp;obdobia vojnového Slovenského štátu natočila režisérska dvojica Ján Kadár – Elmar Klos na základe poviedky Pasca a&nbsp;novely Obchod na korze scenáristu Ladislava Grosmana, rodáka z&nbsp;Humenného.

Ako si zaspomínala pri návšteve Sabinova jeho manželka Edita, za scenár dostal honorár 27-tisíc korún, ale manželia sa hanbili ísť po peniaze do pokladnice Barrandova.

,,Lacko, tá úradníčka pracuje za 800 korún mesačne, ja sa hanbím,“ zaspomínala si pani Edita Grosmanová na vyplácanie honoráru.

„Režiséri, ktorí si, mimochodom, vykali, mali dosť veľké problémy nájsť mesto, kde sa na 22 rokov zastavil čas. Komisia hľadala vhodné malé mestečko po celej republike, Elmar Klos presadzoval Moravu, lebo architektúra malých slováckych mestečiek nápadne pripomínala Slovensko vo vojnovom roku 1942.

Jeho kolega Ján Kadár to však odmietol, uvažoval nad Stropkovom, Sninou, Humenným, Vranovom nad Topľou, najviac sa mu pozdávala Rožňava, ale napokon mu Juraj Herz poradil Sabinov.

Po príchode do mesta boli filmári doslova nadšení. Režisér Kadár dokonca nie celkom diplomaticky povedal, že viac zaostalé mesto ešte nevidel, čo mnohých Sabinovčanov dosť nahnevalo,“ načrel do histórie filmovania Obchodu na korze Juraj Vrábel.

Na všetky ťažkosti, problémy a&nbsp;trampoty, ktoré sprevádzali natáčanie, sa razom zabudlo 18. apríla 1966, keď film získal v&nbsp;Los Angeles zlatú sošku rytiera s&nbsp;mečom – Oscara. Po emigrácii Jána Kadára skončil najúspešnejší film slovenskej kinematografie na niekoľko rokov v&nbsp;trezore.

Na dome číslo 43 na sabinovskom námestí prezrádza okoloidúcim pamätná tabuľa, že sa tu v&nbsp;rodine lekára a&nbsp;lekárnika narodil 5. júla 1853 významný maliar Teodor Kosztka-Csontváry.

Pani učiteľku Antóniu Iľkivovú (52) považujú v&nbsp;Sabinove za najlepšiu znalkyňu diela i&nbsp;života tohto výnimočného umelca, ktorému zložil veľkú poklonu aj maliarsky génius Pablo Picasso.

„K&nbsp;výtvarnému umeniu mám blízko od detských rokov, moja mamka Marta Vranovská-Malíková, učiteľka výtvarnej výchovy na základnej škole, sa celý život venovala maľovaniu, malebné zákutia rodného Sabinova stvárnila ako obrazová kronikárka mesta na stovkách obrazov.

Do diela a&nbsp;života najslávnejšieho sabinovského rodáka, jedného z&nbsp;najlepších maliarov voľnej prírody na svete, ktorého dielo bolo, žiaľ, pochopené až desiatky rokov po jeho smrti, som sa prvýkrát ponorila ešte ako študentka sabinovského gymnázia.

Na jeho meno som natrafila pri písaní súťažnej práce o&nbsp;regionálnom výtvarnom umení na študentskú vedeckú odbornú činnosť. Bola som naozaj veľmi prekvapená, že o&nbsp;tomto maliarskom géniovi vtedy nikto nevedel, nikto nepoznal jeho tvorbu ani životný príbeh.

Jeho dielo ma ohúrilo a životný príbeh tohto osamelého svetobežníka ma fascinoval. A hoci v Sabinove prežil len detské roky, na Základnej škole 17. novembra, kde učím, sa už 30 rokov venujeme so žiakmi šíreniu umeleckého odkazu, ktorý náš slávny rodák zanechal svetu na svojich obrazoch,“ povedala pre Život pani učiteľka Antónia Iľkivová.

A druhým dychom pozvala milovníkov výtvarného umenia do historickej výstavnej siene na sabinovskom námestí, kde sú do konca roka vystavené kópie Csontváryho obrazov zapožičané z jeho múzea v maďarskom Pécsi.

Znalkyňa Csontváryho života podotýka, že jeho diela vtedajšia doba nepochopila najmä preto, že obrazy nebolo možné zaškatuľkovať do žiadneho umeleckého smeru, maliar porušoval všetky vtedy uznávané estetické normy.

„Svetové uznanie mu priniesla až po smrti svetová výstava EXPO 58 v Bruseli. Pri dielach Gauguina, Cézanna, van Gogha či Picassa bol vystavený aj Csontváryho posledný obraz Jazdci na koňoch na morskom pobreží, ktorý získal Grand Prix svetovej výstavy,“ doplnila ďalšie fakty o diele Teodora Kosztku-Csontváryho jeho veľká obdivovateľka.

Pred osemnástimi rokmi sa presťahoval z&nbsp;neďalekého Prešova do Sabinova fotograf a&nbsp;vydavateľ obrazových publikácií Dionýz Dugas (78).

Dino, ako mu vravia priatelia roztrúsení po celom svete, má na svojom konte ako autor štyridsať obrazových publikácií, všetky sú o&nbsp;prírodných krásach, svetských i&nbsp;cirkevných pamiatkach, o&nbsp;kultúrnom dedičstve a&nbsp;pamätihodnostiach Slovenska, len kniha Svätá zem ponúka čitateľovi pohľady na Izrael cez objektív jeho Minolty.

„S&nbsp;priateľom Lacom Sedlákom, ktorý už štyri desaťročia ryžuje zlato na Aljaške, sme štvrť roka obdivovali národné parky na západnom pobreží USA, prešli sme všetky od juhu po sever.

Bol to pre mňa fotografický raj, doniesol som si z&nbsp;tejto cesty nespočetné množstvo diapozitívov, chvíľu som sa pohrával s&nbsp;myšlienkou na publikáciu o&nbsp;týchto amerických národných parkoch, ale rýchlo som ju zavrhol.

Na takú reprezentačnú obrázkovú publikáciu treba hromadu peňazí, ale takých, ktoré sa nikdy nevrátia. Lebo kto si dnes na Slovensku kúpi obrázkovú publikáciu o&nbsp;národných parkoch na opačnom konci sveta?

Možno by som ich zrátal na prstoch dvoch rúk...“ zamýšľa sa úspešný fotograf, ktorý pri cestovaní uprednostňuje krajiny s&nbsp;vysokými horami.

Preto v Himalájach absolvoval dva treky, ten prvý okolo Annapurny, druhý okolo Mount Everestu.

„Boli to také dvadsaťdňové pochody v úžasnej krajine, kde sa obyvatelia malých vysokohorských dediniek a osád tešia z každého turistu, lebo predajú čaj, jednoduchý himalájsky suvenír, skromné jedlo.

Ale tam, v obkľúčení osemtisícoviek, som si neraz povedal, že naše Vysoké Tatry od tej krásy nemajú až tak ďaleko.

Čo možno vytknúť Prielomu Hornádu v Slovenskom raji či Prielomu Dunajca pod majestátnymi Troma korunami? Rád, dokonca veľmi rád fotografujem tieto skvosty našej prírody, keď som kdesi v týchto končinách, vôbec ma neláka túlať sa kdesi po ďalekých svetoch.

Ale aby som neklamal, z času na čas podľahnem lákaniu diaľav a vyberiem sa s aparátmi do Austrálie, Indonézie, na ostrov Jáva, ale tak, ako sa teším na cestu tam, dvakrát tak sa vždy teším na Slovensko,“ vyznal sa Životu Dino Dugas.

Gabriel Tinschmidt (55), majiteľ cukrárne
&nbsp;
Som rodák zo Sabinova, neviem si predstaviť, ako by som žil v inom meste. K mojej mladosti patril moped Babeta, s kamarátmi sme sa vozievali po okolí mesta, ktoré dnes vyzerá celkom inak ako vtedy.
&nbsp;
Ľúto mi je napríklad za kúpeľami Švabľuvka v&nbsp;lese nad mestom, bývali tam vo veľkej tanečnej sále chýrne bály a&nbsp;zábavy. Ale zaniknutým kúpeľom svitá na lepšie časy, je tam stavebný ruch, mali by opäť ožiť.
&nbsp;
Páči sa mi, že mesto chystá rekonštrukciu starých bášt a&nbsp;mestského opevnenia.
&nbsp;
Na druhej strane ma mrzí, že centrum mesta sa vyľudňuje, námestie je podvečer prázdne, stráca sa tak jeho čaro. Ale ja som veľký optimista, dúfam, že je to len prechodný stav a&nbsp;na hlavné námestie sa vráti život, aký si pamätám z&nbsp;mladosti.

Na vývoj Sabinova mal vplyv slávny film. Ako sa žije v oscarovom meste dnes?

Peter Ličák

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Na vývoj Sabinova mal vplyv slávny film. Ako sa žije v oscarovom meste dnes?

Peter Ličák

Súvisiace články

Mala byť vzorom plánovaného riešenia bytovej otázky. Dnes jej hovoria skanzen socializmu

Pyrenejské dobrodružstvo: Z víru divokých osláv a karnevalov na potulky divokými horami

Slovenské mesto, v ktorom socialistická výstavba zhltla takmer všetko

Hrozivý dym a nebezpečné chemikálie: Mohol septembrový požiar v Trnave ohroziť obyvateľov?

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás