Prvá smrť, dva vážne útoky, dva nelegálne ulovené kusy a nebojácny „smetiar“, ktorý dokonca poslúžil ako ospravedlnenka do školy či do roboty. Na strednom Slovensku sú medvede v posledných mesiacoch opäť v kurze. Ako sa s nimi naučiť žiť?

Pred storočím bola táto najväčšia slovenská šelma na pokraji vyhynutia, jej populácia na území Slovenska predstavovala len niekoľko desiatok kusov. Preto medvede od roku 1932 podliehajú celoročnej ochrane, čo dnes viacerým hýbe žlčou. Každá správa o útokoch na človeka či škode na majetku je spúšťačom vášnivých debát o tom, dokedy sa budeme báť vyjsť do lesa na huby alebo dokonca pred vlastný dom, ako sa to dialo prednedávnom v Starých Horách. Kontajnerový fajnšmeker Karol, z ktorého sa medzičasom stala mediálna hviezda, bol stredobodom nášho záujmu počas nočného výjazdu so zásahovým tímom pre medveďa hnedého.

Rozhádzané smeti a telefonáty

Stojíme pri jednom z Karolových „obľúbených“ domov a počúvame takmer neuveriteľné rozprávanie jedného z jeho obyvateľov Petra Záslava. „Chodí k nám asi piaty deň. O jednej v noci ho vyplaším a o piatej ho máme zasa vo dvore. Do práce chodíme už skoro ráno, máme strach vyjsť z domu. Dnes (utorok minulý týždeň, pozn. red.) sme informovali učiteľku, že deti do školy radšej nepošleme. Bol by som, samozrejme, rád, keby sa čím skôr všetko vrátilo do normálu,“ želá si.

Starosta Marián Gajdoš zachytil prvé správy o medveďom votrelcovi v miestnej časti Richtárová. Pribúdali rozhádzané smetné koše a potom mu už volávali ľudia, že nemôžu do roboty. „Medvede z okolia zvyčajne schádzali do sadov, ale takéhoto jedinca evidentne zvyknutého na odpadky sme tu ešte nemali,“ pripúšťa starosta. Aj keď oprávnene vyvolával strach, démonizácia medveďov sa mu vo všeobecnosti nepáči. „Boli tu vždy a treba sa s tým naučiť žiť. Ľudia by mali vedieť, že keď idú do opusteného sadu, musia si dávať pozor,“ dodáva.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PROBLEMATIKE SLOVENSKÝCH MEDVEĎOV NÁJDETE V GALÉRII

Ľahko dostupná hostina

Je to iné sledovanie než pred niekoľkými rokmi počas monitoringu v Malej Fatre, kde nás uprostred divočiny chránil len stan a polorozpadnutá drevená chatka plná myší. Dnes sa cítim oveľa komfortnejšie a bezpečnejšie. Neustále brázdime cestu medzi Starými Horami a Tureckou vrátane bočných uličiek a máme oči na stopkách. Pre nás dobrodružstvo, pre zásahový tím pre medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý tvorí dokopy šesť členov v severnej a južnej časti Slovenska, bežná rutina. „V každom tíme máme rozdelené pohotovosti, sme na telefóne, a pokiaľ si to problém vyžaduje, vieme ho riešiť priamo na mieste. Prioritne sa zaoberáme medveďmi, ktoré prenikajú do intravilánov obcí, vyhľadávajú odpadové koše a spôsobujú ľuďom škody v záhradách, na včelstvách a hospodárskych zvieratách,“ vysvetľuje vedúci zásahového tímu Jaroslav Slašťan.

Na jar, keď sa medvede budili zo zimného spánku, boli hladné a nemali v prírode dosť potravy, mávali aj sto telefonátov za víkend. Chlpáč v snahe zasýtiť hladný žalúdok nepohrdne prakticky ničím a kontajnery sú preňho ľahko dostupnou hostinou. Karol, ktorého výskyt v tejto lokalite prvýkrát nahlásili 12. augusta, je typický príklad. Nad zberným miestom komunálneho odpadu v Tureckej len kúsok cesty od Starých Hôr sme s ním mali tú česť hneď dvakrát: o 21.30 a o 22.15. Keď sme naňho posvietili, chvíľočku na nás hľadel a potom zmizol v húštinách.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia