Básnik, prozaik, textár, pesničkár, maliar LEONARD COHEN (1934 – 2016), takto v skratke možno predstaviť tohto všestranného umelca. Jeho sláva má začiatky v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Najmä jeho piesňová tvorba ovplyvnila niekoľko generácií.

Medzi najznámejšie skladby Leonarda Cohena patrí nepochybne Hallelujah. Nechýbalo veľa a možno by sa nikdy nedostala medzi poslucháčov. Cohenovo zmluvné vydavateľstvo Columbia odmietlo vydať album s týmto slávnym songom. Odôvodnilo to tým, že neznie súčasne. Súhlasilo však, aby sa ho ujal menší vydavateľský dom Passport Records. Jeho zástupcovia to nikdy neoľutovali. Hallelujah od svojho vzniku zaznamenala vyše tristo cover verzií, ktoré naspievali rôzni speváci. Neskôr aj sám autor priznal, že je to jedna z jeho najmilovanejších piesní.

Samozrejme, na konte má tých hitov, ktoré ovplyvnili mnohých autorov, omnoho viac. Dôkazom je asi tisíc nových interpretácií jeho piesní. Medzi prvé, ktoré na začiatku Cohenovej hudobnej kariéry oslovili poslucháčov, patrili So Long, Marianne a Suzanne. Pri písaní prvej bola jeho múzou Marianne, manželka nórskeho spisovateľa Axela Jensena. Zoznámil sa s nimi na gréckom ostrove Hydra, kam sa na nejaký čas presťahoval. Stretol tam mnoho umelcov, no najbližšie mal práve k Marianne. Keď jej manžel začal dávať prednosť iným ženám, pár sa rozišiel a ona potom žila s Cohenom. Jej usmiata tvár sa objavila na zadnej strane prvého albumu.

Romantickú skladbu Su zanne napísal najprv ako báseň. Inšpiráciou mu bola Suzanne Verdalová, neskôr známa tanečnica a choreografka. Po štúdiu na internátnej škole si na hodiny tanca zarábala ako čašníčka v nočnom klube. Cohen ju neraz pozoroval z okna, keď sa vracala domov. Po čase sa spriatelili, po spoločných prechádzkach končievali u nej na čaji. Obaja odmietali domnienky, že bol medzi nimi intímny vzťah. Suzanne opisovala ich priateľstvo ako duchovné spojenie a podľa Cohena to bola len platonická láska: „Jej dokonalého tela som sa dotkol iba duchom, inak to nešlo.“ Ich vzťah i rozchod sú témou slávnej skladby Suzanne. Skôr než ju sám začal interpretovať, ponúkol ju americkej folkovej speváčke Judy Collinsovej. Vďaka nej sa z nej stal hit. Keď sa Leonard Cohen po rokoch odhodlal a na pódiu Suzanne zaspieval, zle si naladil gitaru, zo stresu stratil hlas, musel odísť do zákulisia a pieseň dospieval až na druhýkrát. Bolo o ňom známe, že s vystupovaním na verejnosti zápolil roky. Dôvodom bola veľká tréma.

Bez pevného bodu

Leonard Norman Cohen sa narodil v kanadskom Montreale v židovskej rodine. Otec Nathaniel Bernard Cohen bol inžinier, ale takmer celý život pracoval v rodinnej odevníckej firme. Bojoval v prvej svetovej vojne a zranenia z nej trvale poznačili jeho zdravie. Matka Masha pochádzala z Litvy. Prvým potomkom Cohenovcov bola dcéra Esther. Na svet prišla päť rokov pred Leonardom a s mladším bratom si v detstve neboli veľmi blízki. Dobre finančne situovaná rodina si mohla dovoliť aj domáci personál. Zamestnávala šoféra, ktorý bol zároveň záhradníkom, a deťom sa venovala pestúnka. Tá syna chlebodarcov brávala na katolícke omše, hoci Leonard bol verný rodinnému náboženstvu a pravidelne navštevoval miestnu synagógu a hebrejskú školu. V dospelosti sa dokonca venoval budhizmu.

Keď mal Leonard deväť rokov, zomrel mu otec. Jeho smrť niesol veľmi ťažko a trpel depresiami. V mladíckom veku sa ich snažil potlačiť užívaním LSD. Nezbavil sa ich ani neskôr, z depresií sa liečil takmer celý život. V čase otcovho skonu bol žiakom základnej školy, po jej ukončení študoval na West mountskej strednej škole. Nevynikal v žiadnom predmete, patril k priemerným študentom. V tom čase dokonca stratil záujem o obľúbenú poéziu a po období tápania presedlal na hudbu. Ale aj to bola len chvíľková záležitosť. Bez väčších úspechov skúšal hrať na flaute, následne na gitare, potom sa začal zaujímať o ľudovú hudbu a po nej si znova našiel cestu k poézii. Oslovil ho španielsky básnik Federico García Lorca a stal sa mu celoživotným vzorom.

Na McGillovej univerzite, kde pokračoval po stredoškolskom štúdiu, prednášky príliš často nenavštevoval. Čas delil medzi počúvanie hudby – tentoraz ho upútal country štýl – a hranie v amatérskom divadle. Spolužiaci ho najčastejšie stretávali v univerzitnom debatnom krúžku, ktorý viedol. V rôznych časopisoch mu v tomto období začali uverejňovať prvé básne. Povzbudilo ho to a rozhodol sa, že po promócii sa bude venovať básnickej činnosti. No na matkino prianie sa zapísal na právnickú fakultu a absolvoval na nej jeden semester. Až potom prišla chvíľa, po ktorej túžil. Jeho meno vošlo do povedomia verejnosti vďaka próze a básnickým zbierkam. Keď neskôr zažiaril ako úspešný skladateľ a spevák, v Kanade bol už uznávaným básnikom.

FOTOGRAFIE LEGENDÁRNEHO UMELCA NÁJDETE V GALÉRII

Kritiku i čitateľov zaujala hneď jeho básnická prvotina Porovnajme si mytológie (Let Us Compare Mythologies), po nej nasledovala Korenička zeme (The Spice-Box of Earth). Obe mu priniesli slávu minimálne v Kanade. A v nich sa skrýva aj odpoveď, prečo bol Cohen taký vynikajúci textár: bol básnik. Mal vysoké literárne ambície a úspech ho povzbudil. Nasledovali ďalšie zbierky poézie a pustil sa aj do románu. Prvé autobiografické dielo Obľúbená hra (The Favourite Game) zaujalo čitateľov i kritikov. Pri druhom s názvom Nádherní porazení (Beautiful Losers) sa hneď po jeho vyjdení zdalo, že pohorel. Kritika bola veľmi negatívna, prekážal jej sexuálne zameraný obsah románu. Dnes sa zaraďuje medzi najlepšie diela postmoderny 60. rokov.

Počas „literárneho obdobia“ striedal miesta i kontinenty, akoby nemal pevný, záchytný bod. Po vydaní prvej básnickej zbierky odcestoval do New Yorku a na Kolumbijskej univerzite študoval literatúru. Upútal ho životný štýl bítnikov, chodieval na autorské čítanie Jacka Kerouaca, experimentoval s drogami. Potom sa vrátil do Montrealu a krátko pracoval v továrni na výrobu mosadze, tú zamenil za rodinnú odevnú firmu. Zistil, že mu takáto práca nevyhovuje, a tak sa presunul do Londýna. Ale ani ten nezodpovedal jeho predstavám. Následne objavil málo obývaný grécky ostrov Hydra.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia