Vladimír Kampf

<p>Údolie v&nbsp;Dolnom Rakúsku je také unikátne, že ho v&nbsp;roku 2000 celé zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Súčasťou krajinného komplexu je 13 obcí, 20 hradov, ruín a&nbsp;zámkov a&nbsp;3 kláštory. Nad skalnatými terasami a&nbsp;vinicami sa týči vrch Jauerling, ktorý je najvyšší vrch nad Dunajom vôbec. Jeho vrchol dosahuje nadmorskú výšku 960 metrov.</p>

Od východu stráži vstup do údolia Wachau Krems nad Dunajom, od západu Melk. Rozsiahlym opátstvom a niekdajším životom mníchov v ňom sa nechal inšpirovať spisovateľ Uberto Eco. Jeho román Meno ruže rozpráva mních Adso z Melku. Jeden z najväčších benediktínskych kláštorov v Európe tróni na skale nad mestečkom. Barokový skvost povstal z ruín. V 17. storočí ho zničili Turci počas nájazdov. Mohutné zdobené budovy postavili až po ich odchode. Popri Dunaji vedú cyklistické cesty. Najobľúbenejšou trasou je akýsi bicyklový „splav“ s prúdom rieky z Passau do Viedne. Obľúbený je aj wachauský okruh po jednom brehu tam, po druhom späť.

Legendárny Melk

<h3>Nič len drina</h3>
<p>Brehy rieky určujeme tak, že keď sa pozrieme smerom po prúde, po pravej ruke máme pravý breh a&nbsp;po ľavej ľavý. Krems leží na ľavom brehu. Oproti na pravom je Mautern a&nbsp;v&nbsp;Mauterne je hospodársky dvor so skvelou reštauráciou s&nbsp;miestnymi dobrotami Nikolaihof. Gazduje v ňom Christine Saahsová. <em>„Vinárstvo Nikolaihof s&nbsp;takmer dvetisícročnou históriou je najstarším vinárstvom v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;jedným z&nbsp;prvých, ktoré začali s&nbsp;biodynamickými princípmi hospodárenia,“</em> vysvetľuje Christine. Okrem vinárstva, reštaurácie a&nbsp;penziónu má podnikateľka aj továreň na výrobu prírodnej kozmetiky dieNikolai.</p>
<p>Biodynamické poľnohospodárstvo vyžaduje pokoru a&nbsp;potom už je to akoby celkom jednoduché. Hlavne na nič nesiahať a&nbsp;čo najviac nechať na prírodu. Potom už stačí len drina a&nbsp;výsledok je na svete. Namiesto chémie sa u&nbsp;Saahsovcov spoliehajú trebárs na žihľavový hnoj a&nbsp;ďalšie prírodné prípravky, ktorými si ľudia v&nbsp;minulosti pomáhali uchrániť úrodu a&nbsp;dosiahnuť čo najlepšie výnosy.</p>

<h3>Kuchárka s Oscarom</h3>
<p>Funguje to. Rodinný podnik vyváža produkciu do takmer 50 krajín sveta. Na rovnakom princípe je založená aj kozmetika, na ktorú je Christine hrdá. Možno aj tá spôsobuje, že pre gazdinú z&nbsp;Nikolaihofu je siedmy krížik na krku akoby nič. Bez problémov svižne prechádza medzi stolmi a&nbsp;stále má niečo na práci. Trebárs medzi dobrotami z&nbsp;reštaurácie. <em>„Nemôžem veľa jesť, lebo je to na mne hneď vidno. Raz-dva by som pribrala,“</em> hovorí s&nbsp;úsmevom a&nbsp;priznáva, že sa preto zvyčajne naje len raz za deň. Je to zvláštne, veď je autorkou najlepších prírodných kuchárskych kníh sveta.</p>
<p>Napísala ich už tri. Kuchárska kniha z&nbsp;Wachau, Varím pre lepší život a&nbsp;napokon Varenie so silou prírody, čo je kniha o&nbsp;tom, ako sa láska dostáva do hrnca. Napísali ju spolu s&nbsp;dcérou – špecialistkou na pediatriu a&nbsp;vedúcou Centra pre integrovanú medicínu v&nbsp;Rakúsku. Volá sa po mame, Christine. Táto publikácia zožala zatiaľ najväčší úspech. Na 25. ročníku Gourmand World Cookbook Awards, čo je čosi ako udeľovanie Oscarov pre autorov kuchárskych kníh, bola vyhlásená za najlepšiu na svete v&nbsp;kategórii Medicína z&nbsp;prírody. <em>„Aj za túto knihu som dostala ocenenie, ale tá nebola najlepšia na svete,“</em> žartom so širokým úsmevom mávne rukou a&nbsp;akoby ohrnie nos nad svojimi ďalšími publikáciami.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Bez cukru</h3>
<p>Wachau je známe produkciou marhúľ a&nbsp;najmä vína. Marhule sú jasné, v&nbsp;tom nemajú domáci konkurenciu, ale do vína sa rozumie každý, kto si v&nbsp;ňom aspoň omočí jazyk. A&nbsp;kto ho aj ochutná, rozumie sa ešte viac. Na kvalite vín si dávajú záležať v&nbsp;celom údolí. Vinári a&nbsp;zvyšok Rakúska sú pri vyjadrovaní o&nbsp;hospodároch z&nbsp;Wachau opatrní. Ľudia spomedzi strmých svahov zvažujúcich sa k&nbsp;vode sú akoby zvláštni. Keď majú Rakúšania z&nbsp;iných končín vysvetliť, akí sú tí z&nbsp;Wachau, len krčia plecami: Oni sú takí...</p>
<p>Do najväčšieho vinárstva Domäne Wachau zváža hrozno približne 250 vinohradníckych rodín z&nbsp;celého údolia. Na označenie vín Steinfeder, Federspiel a&nbsp;Smaragd môžu používať len hrozno z&nbsp;Wachau, ktoré zbierali ručne. Označenie Steinfeder je podľa trávy, ktorá rastie vo vinohradoch. Federspiel je označenie pre sokoliarovu návnadu na prilákanie sokola. Sokoly zohrávajú vo Wachau dôležitú úlohu, pretože plašia vtáky, ktoré si rady pochutnajú na bobuliach hrozna. Názov smaragd je od smaragdovej jašterice zo suchých kamenných múrov spevňujúcich typické terasy s&nbsp;révou. Jašterice likvidujú škodce. Domäne Wachau ročne vyprodukuje až milión fliaš vína.</p>
<p>O&nbsp;vinárov sa pocestný vo Wachau doslova potkýna. Štvrté najväčšie tunajšie vinárstvo Jamek bolo jedným z&nbsp;prvých, kde si kedysi gazda Josef Jamek dupol nohou a&nbsp;prestal do muštov sypať cukor. Spočiatku si o&nbsp;ňom susedia mysleli svoje a&nbsp;ťukali si na čelo. Bez cukru? To je predsa hlúposť. Všetko nechal na počasí a&nbsp;prirodzenej cukornatosti. Raz dorobil víno silnejšie, inokedy slabšie. Bolo však chutné a&nbsp;príjemné. Josefa Jameka nielen vo Wachau považujú za vynálezcu vína Steinfeder (označeného podľa trávy vo viniciach) a&nbsp;priekopníka používania pohárov na vysokej stopke.</p>

<h3>Lebky, múmie a&nbsp;vrkoče</h3>
<p>Údoliu dominuje niekoľko kostolov. Ten najznámejší s&nbsp;vysokou modrou vežou je v&nbsp;Dürnsteine. Mne však už roky nedá pokoj opevnený Kostol svätého Michala v&nbsp;dedinke Svätý Michal. Tam, kde stojí, bolo pravdepodobne keltské obetné miesto. Za vlády Karola Veľkého, okolo roku 800, tu postavili kaplnku, ktorú neskôr prestavali na svätyňu sv. Michala. Kostol zo strany od Dunaja zdobia dva románske reliéfy hláv približne z&nbsp;roku 1100. Sú umiestnené vysoko pod rímsou. Mužská tvár má dlhé vlasy a&nbsp;hustú bradu skrútenú do vrkočov. Žena má strih vlasov po bradu. Čo konkrétne tieto dve tváre na kostole znamenajú, nie je jasné. Táto záhada čaká na vysvetlenie.</p>
<p>Vedľa kostola so záhadnými tvárami stojí kostnica. Je zamknutá na zámok, ale cez malé zaprášené zasklené okienka do nej vidno. Okrem oltára z&nbsp;lebiek sú v&nbsp;nej aj tri rakvy s&nbsp;mumifikovanými mŕtvolami. Dlho sa tradovalo, že sú to múmie z&nbsp;12. alebo 13. storočia. Dôkladné štúdie dokázali, že sú o&nbsp;päťsto rokov mladšie, ako sa hovorí. Boli to ľudia z&nbsp;vyššej vrstvy. Sú to najstaršie moderné múmie v&nbsp;Rakúsku. V&nbsp;rakvách odpočívajú 45-ročná žena a&nbsp;dvaja muži nad 70 rokov. Hovorilo sa aj, že ich mumifikovali v&nbsp;dunajskom piesku, ale ani to zrejme nie je pravda. Skôr ich vysušili v&nbsp;chladnom a&nbsp;suchom prostredí kostnice. Prečo ich mumifikovali, tiež nikto nevie. Kdesi v&nbsp;kostnici by malo byť aj 15 vdovských vrkočov. Na znak žiaľu a&nbsp;odriekania si ich ženy zvykli odrezávať, keď im zomrel manžel.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>A&nbsp;rieka tečie</h3>
<p>Wachau nie je len nádherná príroda, skvelé víno a&nbsp;vzrušujúca história, ale je v&nbsp;ňom aj niekoľko technických kuriozít. Napríklad dve veľké závesné kompy cez Dunaj. Na vysokých stožiaroch na brehoch je napnuté hrubé oceľové lano, po ňom sa posúva kladka s&nbsp;ďalším lanom, na ktorom je zavesené prievozné plavidlo. Typické katamarany sa z&nbsp;brehu na breh posúvajú potichu. Stačí, aby kapitán vytočil kormidlo a&nbsp;už plávajú krížom cez vodu. Treba na to zručnosť a&nbsp;odhad, kedy a&nbsp;ako vytočiť kormidlo.</p>
<p>Obe kompy, jedna medzi Spitzom a&nbsp;Arnsdorfom a&nbsp;druhá medzi Dürnsteinom a&nbsp;Rossatzbachom sú historické trajekty šetrné k&nbsp;životnému prostrediu. Na pohyb nepotrebujú viac ako prúdiacu rieku. Vďaka lanu prúd plavidlo neodnesie. Tým, že stojí na mieste a&nbsp;rieka tečie, sa okolo telesa vytvára prúd, ktorý ho ženie z&nbsp;brehu na breh. Takýto typ kompy by nefungoval napríklad v&nbsp;priehradách, kde voda neprúdi, a&nbsp;nedá sa použiť ani na dolnom Dunaji, kde je rieka široká a&nbsp;lenivá. Pohyb a&nbsp;rýchlosť závisia od prúdu. Otcom prievozov na lane je Holanďan Hendrick Heuck z&nbsp;Nijmegenu. V&nbsp;roku 1657 po prvý raz takto uľahčil dopravu cez širokú rieku Waal.</p>