Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

<p>V&nbsp;septembri 2021 Slovensko zaznamenalo najvyššiu mieru inflácie od roku 2004. V&nbsp;uplynulom mesiaci medziročne vzrástla o&nbsp;5,1 percenta. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;augustom sa rast cien zrýchlil o&nbsp;1,8 percenta. Vyplýva to z&nbsp;dát Eurostatu. Ľudia musia teda hlbšie siahať do peňaženiek. Na dôvažok je na trhu nedostatok ocele, hliníka, plechov, dreva, skla aj stavebných materiálov. Svet takto dopláca na pandémiu koronavírusu. V&nbsp;Rimavskej Sobote v&nbsp;rodinnej firme Riso vyrábajú džemy a&nbsp;marmelády, denne z&nbsp;firmy expedujú dvanásť ton výrobkov. S&nbsp;obchodným riaditeľom Michalom Demeterom sa rozprávame aj o&nbsp;tom, že dnes majú problém kúpiť uzávery na hotové džemy, pretože sa vyrábajú z&nbsp;plechu. A&nbsp;práve oceľový plech je dnes na trhu nedostatkovým sortimentom.</p>

<h3>Domáce ovocie</h3>
<p><em>„Náklady na výrobu nám stúpajú od augusta tohto roka, nie je deň, aby niečo nezdraželo,“</em> hovorí Michal Demeter. Z&nbsp;Rimavskej Soboty putujú na slovenský trh, ale aj na export, hlavne do Česka, džemy rôznych chutí od šípkových cez jahodové či malinové až po slivkové a&nbsp;pomarančové. Hlavnou výrobnou komoditou je teda ovocie, firma čelí jeho zdražovaniu.<em> „Ročne potrebujeme na výrobu džemov a&nbsp;marmelád osemsto ton ovocia. Problém je hlavne s&nbsp;čučoriedkami, malinami a&nbsp;iným lesným ovocím, pretože to slovenské vykupujú Poliaci či Nemci,“</em> vysvetľuje konateľka firmy Nadežda Demeterová. Čučoriedky tak stúpli na cene o&nbsp;viac ako sto percent: kým v&nbsp;minulosti ich kupovali po dve eurá za jeden kilogram, dnes je to 4,50. Brusnice pre veľký dopyt na trhu zdraželi o&nbsp;60 percent. Aj cena marhúľ išla hore o&nbsp;sto percent pre problémy s&nbsp;úrodou, svoje urobili jarné mrazy. Z&nbsp;roka na rok má firma väčší problém nakúpiť ovocie od slovenských pestovateľov. Na Slovensku sa pestuje málo a&nbsp;je problém aj s&nbsp;nedostatkom pracovnej sily. Pribúdajú síce jahodové polia na samozber, ale plôch na priemyselné spracovanie je málo. V&nbsp;Rimavskej Sobote zužitkujú na výrobu džemov a&nbsp;marmelád 60&nbsp;ton tohto ovocia.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na následujúcej strane</strong></p>

<h3>Drahšie džemy</h3>
<p><em>„Nie je to len drahšie ovocie. Všetky vstupné materiály, ktoré potrebujeme na výrobu, zdraželi, okrem toho nám problémy spôsobujú dlhšie čakacie lehoty na ich dodanie,“</em> dodáva Michal Demeter. Problémom sú spomínané viečka či inak povedané uzávery, potom obalový materiál, ako napríklad papierové kartóny. Papier vo všeobecnosti zdražel a&nbsp;rozšíril počet nedostatkových surovín na trhu. Jeho vyššia cena sa postupne premieta do papierových výrobkov, ako sú zošity, knihy a&nbsp;papierové obaly.<em> „V&nbsp;minulosti bola dodacia lehota kartónových obalov šesť týždňov, teraz je to viac ako dva mesiace. Na dôvažok ich cena stúpla o&nbsp;40 percent,“</em> hovorí Michal Demeter.</p>

<p>Ako pre denník Pravda uviedol Martin Hudcovský z&nbsp;Ekonomickej univerzity v&nbsp;Bratislave, očakáva sa zvyšovanie cien pri všetkých produktoch z&nbsp;celulózy. <em>„V&nbsp;západnej Európe zatiaľ nastalo zvýšenie do pätnásť percent. Hranica však nemusí byť vôbec konečná.“</em> Situácia sa pred Vianocami môže ešte zhoršiť. V&nbsp;Rimavskej Sobote je výroba džemov a&nbsp;marmelád drahšia, pretože cena cukru stúpla o&nbsp;desať percent. Okrem papiera zdraželi ďalšie obalové materiály, a&nbsp;to sklené fľaše o šesť percent, plastové tégliky o 30 percent. Hoci výroba je dnes podstatne drahšia, v&nbsp;spoločnosti Riso zatiaľ neuvažujú o&nbsp;znižovaní platov či prepúšťaní. Zamestnávajú spolu 34 ľudí. Okres Rimavská Sobota patrí na Slovensku k&nbsp;tým regiónom, kde evidujú najvyššiu mieru nezamestnanosti. Aktuálne je to viac ako 20 percent. <em>„Z&nbsp;tohto dôvodu máme problém zamestnávať ľudí na odborných pozíciách. Mladí a&nbsp;kvalifikovaní ľudia nemajú motiváciu ostávať v&nbsp;regióne, kde je v&nbsp;rámci Slovenska najvyššia nezamestnanosť. Je s&nbsp;tým spojená napríklad oveľa nižšia možnosť spoločenského života,“</em> vysvetľuje Michal Demeter. Aktuálne v&nbsp;spoločnosti Riso pre vyššie výrobné náklady plánujú cenu svojich produktov zdvihnúť o&nbsp;osem až desať percent.</p>
<h3>Viac vitamínov</h3>
<p>Pre laikov je bezpochyby zaujímavý pohľad na výrobu džemov vo veľkom. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;domácou prípravou, ktorá je na Slovensku veľmi populárna, je tu niekoľko podstatných rozdielov. Ako nám vysvetľuje Michal Demeter, ovocie putuje cez špeciálne potrubie do tisíclitrových vákuových kotlov. V&nbsp;celom procese výroby sa ovocia nedotýka ľudská ruka, súvisí to s&nbsp;vysokým štandardom hygieny. „Kým doma varíte džem pri sto stupňoch na sporáku v&nbsp;hrnci iba prikrytom pokrievkou, my varíme pod tlakom pri 70 stupňoch, zachová sa tak viac vitamínov a&nbsp;prirodzená farba ovocia.“ Dôležitý je aj pomer cukru. Podľa noriem pripadá na sto gramov ovocia 60 gramov cukru, ráta sa aj ten prírodný, ktorý obsahuje samotné ovocie.<em> „Jahody obsahujú desať percent cukru, slivky 20&nbsp;percent, podobne višne.“</em></p>
<p><strong>Článok pokračuje na následujúcej strane</strong></p>

<h3>Ropa zadarmo</h3>
<p>Prognostik a&nbsp;vedec zo Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž pre Život uvádza, že vyššie ceny dnes trápia celý svet<em>. „Ekonomika sa počas lockdownu zastavila. Mnohé podniky stopli výrobu, klesol dopyt po takom tovare, ako je napríklad hliník, drevo. Poobzerajte sa doma, veľa vecí vo vašej domácnosti je dovezených z&nbsp;Číny, napríklad televízor, počítač, oblečenie, hračky, pretože je to lacné. Lenže lockdown zasiahol aj Čínu. Prístavy, z&nbsp;ktorých sa dopravuje tovar do Európy a&nbsp;USA, zatvorili.“</em> Dnes je situácia úplne opačná, ekonomika sa prudko rozbehla, nastal obrovský dopyt po materiáloch, lenže dodávateľsko-odberateľské siete sú pre pandémiu narušené.</p>
<p><em>„Z&nbsp;Číny, konkrétne zo Šang­haja, kde je najväčší kontajnerový prístav na svete, putujú lode do najväčšieho európskeho námorného prístavu v&nbsp;Rotterdame. Nastal však prudký dopyt, doprava je narušená, lode nestíhajú prepravovať tovar a&nbsp;materiály. Podobne je to vo fabrikách, nestíhajú vyrábať. Vlani v&nbsp;máji bola na trhu s&nbsp;ropou veľmi zaujímavá situácia. Americké firmy, ktoré podnikali s&nbsp;ropou, ponúkali túto komoditu klientom zadarmo, prípadne im núkali provízie za odber. Zásobníky mali plné a&nbsp;skladovať ropu ich vyšlo veľmi draho. Teraz je situácia úplne opačná, lenže ťažba sa nedá zo dňa na deň zvýšiť na dvojnásobok.“</em></p>

<h3>Bude to trvať dlhšie</h3>
<p>Ako ďalej hovorí Vladimír Baláž, problémom sú aktuálne aj čipy, pre ich nedostatok obmedzujú výrobu automobilové závody na Slovensku. A&nbsp;práve výroba áut je pre slovenskú ekonomiku strategická. <em>„Výroba čipov je úzko špecializovaná činnosť, náročnejšia než výroba liekov. Len samotná fabrika sa stavia minimálne päť rokov. Na svete je šesť tovární na čipy.“</em> Počiatočné prognózy zneli, že dopyt s&nbsp;ponukou by sa mali vyrovnať do konca tohto roka. <em>„Bude to trvať dlhšie, zlepšenie vidím na konci budúceho roka,“</em> spresňuje Vladimír Baláž.</p>
<p>Slovensko teda čelí inflácii, sme na úrovni európskeho priemeru. Podľa Eurostatu má z&nbsp;krajín, ktoré už poskytli dáta za mesiac september, najvyššiu infláciu Estónsko. Ceny sa tam v&nbsp;medziročnom porovnaní podľa odhadu zvýšili o&nbsp;6,4 percenta. Nasleduje Litva s&nbsp;cenovým rastom o&nbsp;6,3 percenta. Podľa Vladimíra Baláža sa Slovensko nemusí obávať nárastu nezamestnanosti. <em>„Miera nezamestnanosti je stále nízka, počas pandémie sa mierne zvýšila. Slovensko starne, pracovnej sily je čoraz menej.“</em></p>
<p><strong>Článok pokračuje na následujúcej strane</strong></p>

<h3>Energie a&nbsp;potraviny</h3>
<p>O&nbsp;inflácii informovala na nedávnej tlačovej konferencii aj Národná banka Slovenska (NBS). Ako vyplynulo z&nbsp;vyjadrení predstaviteľov banky, inflácia by nemala mať dlhodobý charakter, isté riziká tu však sú. Všetko závisí od situácie vo svete. Pripraviť by sme sa mali na rast cien vo všetkých oblastiach, najviac však v&nbsp;prípade energií a&nbsp;potravín. Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth povedal, že ceny tento rok rastú omnoho rýchlejšie, než banka očakávala. <em>„Nie je to izolovaný jav, je to všade v&nbsp;Európe aj mimo eurozóny,“</em> poznamenal. Ako vysvetlil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, pokiaľ je inflácia dlhšie obdobie príliš vysoká, môže to zabiť ekonomické oživenie. Na druhej strane, vysvetlil, že ide v&nbsp;podstate o&nbsp;prirodzený vývoj, každý záver krízy najskôr sprevádza vyššia inflácia a&nbsp;jej následné zníženie. Naposledy bola u&nbsp;nás inflácia na vyššej úrovni než dnes v&nbsp;decembri 2004, keď dosiahla 5,9 percenta.</p>

Výrobcom extrémne stúpajú náklady: Nie je deň, aby niečo nezdraželo

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Výrobcom extrémne stúpajú náklady: Nie je deň, aby niečo nezdraželo

Erika Szalayová

Súvisiace články

Lekárom núkajú byt. Primárna lekárska starostlivosť chýba 32 percentám samospráv

Ľudí odrádzala blízkosť Gabčíkova, no dnes je všetko inak! Ako sa žije v Kľúčovci?

Tornádo v Petkovciach: Nie je to prvá tragédia, ktorá postihla obec na východe!

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás