Jaroslav Slašťan

Prvýkrát sa spomína v&nbsp;roku 1277 ako Roxa. Ďalšie zmienky sú z&nbsp;roku 1280, kde sa uvádza v&nbsp;donácii ako willa Raxa, v&nbsp;roku 1534 niesla názov Raksa a&nbsp;od roku 1920 sa uvádza ako Rakša. Ide o&nbsp;malú podhorskú obec ležiacu v&nbsp;hornom Turci blízko ústia troch veľkofatranských dolín. „Keďže sme koncová obec, prejavuje sa to na intenzite autobusových spojov, ktorých je menej ako v&nbsp;okolitých obciach. Nemáme vlastnú materskú ani základnú školu, čo je spôsobené malým počtom obyvateľov. Je to nevýhoda, pretože školské zariadenia ľudí vždy spájajú a&nbsp;počas rôznych podujatí vedia pripraviť zaujímavý kultúrny program,“ predstavuje obec starostka Eva Gajdicová (56), ktorá ju vedie prvé volebné obdobie.

„Sme mladá obec, máme mladých obyvateľov, priemerný vek je okolo 43 rokov. V&nbsp;ostatných rokoch nám pribudlo dosť občanov, ktorí sa k&nbsp;nám prisťahovali, čo mňa osobne veľmi teší. Je to znak, že naša obec je vyhľadávaná. Je to dôsledok krásnej prírody, pokoja a&nbsp;výhodnej polohy, sme blízko okresných miest Martin a&nbsp;Turčianske Teplice. Na obecnom úrade sa pravidelne informujú záujemcovia o&nbsp;voľný stavebný pozemok.“ Dokončili a&nbsp;zariadili interiér klubu dôchodcov, ktorý budú využívať ako multifunkčný priestor.

„Podarilo sa nám doň presťahovať obecnú knižnicu a&nbsp;plánujeme tieto pekné, moderné priestory prenajímať aj na menšie rodinné oslavy a&nbsp;posedenia. Samozrejme, sú bezbariérové, ako aj obecný úrad a&nbsp;obchod, všetko pod jednou strechou.“ Pod tento objekt s&nbsp;tromi samostatnými funkčnými priestormi sa podpísali takmer všetci „porevoluční“ starostovia. Na základe požiadaviek mladých rodičov umiestnili v&nbsp;miestnom parku detské miniihrisko pre menšie deti a&nbsp;zostavu náradia na cvičenie pre staršie deti a&nbsp;mládež, ale i&nbsp;pohybu- a&nbsp;športuchtivých dospelých.

„Popularita funkčného tréningu, pri ktorom sa využíva hmotnosť vlastného tela, neustále rastie. Ide o&nbsp;ihrisko, kde cvičiteľ cvičí na vzduchu s vlastným telom, respektíve vlastnou hmotnosťou. Iniciátori ihriska chcú, aby deti efektívne využívali voľný čas, aktívne oddychovali a&nbsp;celkovo posilňovali svoju fyzickú kondíciu,“ vysvetľuje starostka s tým, že navyše budú mať možnosť s kamarátmi sa viac spájať v reálnom a nielen vo virtuálnom svete. V budúcnosti plánujú ihrisko rozšíriť o ďalšie prvky.

„Z veľkej časti sa nám podarilo realizovať terénne úpravy a práce v oddychovej záhrade pod Opáškom, v ktorej si budú môcť oddýchnuť nielen domáci, ale i turisti a návštevníci našej obce. Osadili sme tam prvky drobnej architektúry, vysadili okrasné rastliny a na jar budeme pokračovať. Celý rok sme pracovali na pozemkových úpravách a aktualizácii územného plánu obce. Veríme, že po jeho schválení sa naša obec bude môcť rozvíjať do ešte krajšej podoby,“ hovorí Eva Gajdicová. Ako dodáva, celé dni počúvame o tom, ako porastú ceny energií, ceny potravín im tak­isto zvýšia výdavky.

Obci však bola v uplynulom roku šťastena naklonená, do obecnej kasy pritiahla peniaze na rozvoj obce. „Na realizáciu spomenutých vecí sa nám podarilo získať 11 150 eur z troch dotácií. Z nadácie Nápad pre tri generácie máme schválenú ešte jednu dotáciu dvetisíc eur, ktorá nám bude pripísaná na účet začiatkom roka 2022. Spolu teda ide o sumu 13 150 eur. Pre našu obec sú to významné sumy a pomoc. Na porovnanie, daň z nehnuteľností vybraná od občanov a právnických osôb vlastniacich nehnuteľnosti v našom katastrálnom území predstavuje sumu približne 10 500 eur za kalendárny rok.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Súčasná Rakša vznikla zlúčením Rakše s&nbsp;Nedozorom v&nbsp;roku 1934. Z&nbsp;tradičnej ľudovej architektúry sa tu zachovali drevené domy, centrálnej časti dominuje zvonica z&nbsp;roku 1820. V&nbsp;obci majú autoopravovňu i&nbsp;pneuservis a&nbsp;tak­isto reštauračné a&nbsp;ubytovacie služby pre návštevníkov i&nbsp;domácich.

„Starosta je spojivko medzi občanmi, poslancami, úradmi a&nbsp;rôznymi inštitúciami. Sám osebe je aj radový občan obce. Uvedomujem si, že vyhovieť všetkým ľudom asi ani nie je možné. No pri troche snahy akceptovať odlišné názory a&nbsp;s&nbsp;úctou jeden k&nbsp;druhému možno vždy nájsť aj spoločné riešenia. Preto som rada, keď sa občania aktívne zapájajú do života obce, prichádzajú so svojimi požiadavkami, nápadmi, čo by sa dalo možno zlepšiť či urobiť. A&nbsp;ja sa potom pokúšam spolu s&nbsp;poslancami ich požiadavky realizovať. Hľadáme spôsoby a&nbsp;prostriedky na ich uskutočnenie a&nbsp;snažíme sa zlepšovať kvalitu života obyvateľov obce,“ hovorí Eva Gajdicová.

Keď to situácia dovoľovala, obec žila bohatým kultúrnym životom počas celého roka. Nový rok vítali spolu pri silvestrovskom punči, a&nbsp;ak bolo dosť snehu, deti sa vyšantili na spoločnej sánkovačke. Pokračovali fašiangovou zábavou a&nbsp;detským karnevalom, v&nbsp;máji stavali máj a&nbsp;pripravovali Deň matiek, detí i&nbsp;otcov.

„V&nbsp;auguste nezabúdame ani na SNP a&nbsp;na padlých partizánov, každoročne si chodíme uctiť ich pamiatku položením venca na nedozorský cintorín. Na jeseň si pri príležitosti Mesiaca úcty k&nbsp;starším uctievame dôchodcov, ktorí ako pozornosť od obce dostávajú ‚rakšiansky dukát‘ v&nbsp;hodnote päť eur na nákup v&nbsp;miestnom obchode.“

V&nbsp;kultúrnom dome mávali výstavu ovocia a&nbsp;zeleniny z&nbsp;domácich záhrad aj výstavu obrazov maliara žijúceho v&nbsp;obci Petra Ondra. Všetky tieto akcie sú však ostatné dva roky pozastavené pre pandemickú situáciu. „Dúfame, že toto obdobie sa rýchlo pominie, aby sme mohli predchádzajúci kultúrno-spoločenský život v&nbsp;našej obci oživiť.“

Celý pracovný život prežil v&nbsp;tomto krásnom kraji. Peter Ryba(65) bol v&nbsp;rokoch 1994 až 2002 starostom obce a&nbsp;pred týmto obdobím, ako aj po ňom pracoval v&nbsp;Poľnohospodárskom družstve Mošovce. Prešiel tam rôznymi pozíciami od zootechnika cez mäsovýrobu, mechanizátora až po predsedu družstva. To dnes zamestnáva 22 ľudí a&nbsp;obhospodaruje 1 300 hektárov.

„V&nbsp;minulosti sme mali problém s&nbsp;kameňolomom, ani nie so samotnou ťažbou kameňa, ako s&nbsp;dopravou, ktorá sťažovala život obyvateľom našej obce. Hoci sa ťažba skončila v&nbsp;roku 2015, ešte nasledujúce tri roky spoločnosť vyvážala z&nbsp;lomu zásoby materiálu. Ešte aj dnes, po polstoročí ťažby, je v&nbsp;tomto priestore zásoba 2&nbsp;600&nbsp;000 ton kameňa. Preto bude aj v&nbsp;budúcnosti pokračovať snaha o&nbsp;jeho znovuotvorenie,“ myslí si Peter Ryba, predseda Poľnohospodárskeho družstva Mošovce a&nbsp;predseda poľovnej spoločnosti Žiarec.

Proti otvoreniu ťažby v&nbsp;dobývacom priestore Rakša a&nbsp;preprave vyťaženého nerastu cez Rakšu a&nbsp;mestskú časť mesta Turčianske Teplice Turčiansky Michal spísali občania petíciu, ktorú doručili aj na ministerstvo životného pro­stredia. Ministerstvo dalo zámeru stopku s&nbsp;odôvodnením, že „dobývací priestor Rakša sa nachádza v&nbsp;ochrannom pásme NP Veľká Fatra a&nbsp;hraničí s&nbsp;Národným parkom Veľká Fatra, ako aj s&nbsp;rovnomenným územím európskeho významu a&nbsp;chráneným vtáčím územím a&nbsp;v&nbsp;jeho blízkosti sa nachádza Národná prírodná rezervácia Rakšianske rašelinisko, ako aj archeologické nálezisko – národná kultúrna pamiatka Hrádok“.

Prvá písomná zmienka: 1277
&nbsp;
Lokalizácia: okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, orografický celok Veľká Fatra
&nbsp;
Počet obyvateľov: 216, z toho 109 mužov a 107 žien
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 48
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 31

Rakša

Bodku za snahou investora dali štátni ochranári, ktorí v&nbsp;stanovisku uviedli: „Navrhovanou činnosťou môžu byť ohrozené niektoré spoločenstvá druhov živočíchov nachádzajúcich sa v&nbsp;dobývacom priestore Rakša, a&nbsp;keďže je lom umiestnený v&nbsp;blízkosti chránených území, je potrebné minimalizovať znečisťovanie prostredia únikom škodlivých látok do prírodného prostredia. A&nbsp;keď­že sa nachádza v&nbsp;území, ktoré je významné z&nbsp;hľadiska ochrany prírody, neodporúča sa povolenie ťažby na neurčité obdobie.“

Rakša je rodiskom viacerých významných osobností slovenských dejín. Najslávnejším rodákom je Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870). Spisovateľ, jazykovedec, organizátor, národný dejateľ, evanjelický farár a&nbsp;obhajca štúrovskej slovenčiny, spolu so Štúrom a&nbsp;s Hurbanom tvorca programu konštituovania Slovákov ako novodobého moderného národa. Od roku 1867 žil v&nbsp;exile v&nbsp;českom Těšíne. S&nbsp;jeho životom a&nbsp;dielom sa môže každý návštevník jeho rodiska oboznámiť v&nbsp;pamätnej izbe, ktorá sa nachádza v&nbsp;jeho rodnom dome.

Najvýznamnejším nositeľom priezviska Ursíny v&nbsp;obci je Ján Ursíny (1896 – 1972). V&nbsp;rokoch 1945 až 1947 zastával funkciu podpredsedu vlády ČSR, dlhý čas pôsobil ako poslanec parlamentu i&nbsp;krajinského zastupiteľstva. Zaslúžil sa o&nbsp;založenie Demokratickej strany, ktorej bol prvým predsedom, a&nbsp;známym ostane aj ako jeden z&nbsp;hlavných organizátorov Slovenského národného povstania. Stal sa dôsledným zástancom princípu rovný s&nbsp;rovným vo veci povojnového života Čechov a&nbsp;Slovákov v&nbsp;Československej republike.

Pre tieto otázky sa často dostával do sporu s&nbsp;čechoslovakistickým smerom.Želmíra Ursínyová (84) je nevesta Jána Ursínyho, za manžela si zobrala jeho najstaršieho syna Jána. Mal ešte dvoch bratov a&nbsp;sestru, ktorá dnes žije v&nbsp;Prahe. Vydávala sa v&nbsp;roku 1957 a&nbsp;na svokra si dobre pamätá, pretože žili v&nbsp;jednom dome. „Svokor zomrel v&nbsp;sedemdesiatom druhom, pred pár dňami sme si pripomenuli 50. výročie jeho odchodu,“ hovorí pani Ursínyová. A&nbsp;ako si na neho spomína?

Rašeliniská sú dnes na Slovensku vzácnosťou. Mnohé z nich dávno zanikli a väčšina z tých, ktoré sa zachovali, sú zákonom chránené. Podobne ako mnohé iné rašeliniská, i to rakšianske predstavuje jedinečnú botanickú lokalitu. Vyskytujú sa tam viaceré vzácne druhy, najvýznamnejšia je mäsožravá rastlina rosička anglická, ktorá dnes nerastie nikde inde na Slovensku. Okrem nej tam rastie ďalšia mäsožravá rastlina tučnica obyčajná a drobná orchidea kruštík močiarny

Rakšianske rašelinisko

„Bol to veľmi dobrý, spravodlivý a&nbsp;milujúci človek. V&nbsp;roku 1947 bol však zdiskreditovaný komunistami, čo viedlo k&nbsp;jeho vynútenej abdikácii (1948), a&nbsp;vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na sedem rokov väzenia. Sedel päť a&nbsp;pol roka, v&nbsp;roku 1953 ho prepustili, no do aktívneho politického života sa nezapojil, žil už len pre rodinu. O&nbsp;jedenásť rokov neskôr sa dočkal rehabilitácie, ale negatívna skúsenosť ho poznačila na zvyšok života. Bol veľmi sklamaný z&nbsp;týchto udalostí, ako aj politických postojov proti svojej osobe, pretože celý život obetoval slovenskému národu a&nbsp;takéto poníženie si nezaslúžil,“ spomína na túto významnú osobnosť slovenských dejín pani Ursínyová.

Významnou udalosťou v&nbsp;živote obce bolo založenie dobrovoľného hasičského zboru. Vznikol ako spoločný zbor so Svätým Michalom, Zorkovcami a&nbsp;s Nedozorom už v&nbsp;roku 1889. Na zakladajúcom zasadnutí, ktoré sa konalo v&nbsp;Zorkovciach, si zvolili za prvého veliteľa Michala Grauzľa z&nbsp;Nedozora. V&nbsp;rokoch 1911 až 1912 si Rakšania svojpomocne postavili hasičskú strážnicu, ktorú neskôr v&nbsp;rokoch 1957 až 1958 zrenovovali. V&nbsp;roku 1983 dokončili jej prístavbu.

„Dnes má členská základňa 69 členov, z&nbsp;toho jedenásť žien. Každý hasič dostal čakan a&nbsp;opasok, ktorý bol povinný chrániť a&nbsp;opatrovať. Zaujímavosťou bolo, že cvičenia mávali každú prvú nedeľu v&nbsp;mesiaci a&nbsp;neospravedlnená neprítomnosť sa trestala finančnou pokutou,“ hovorí predsedníčka miestnych dobrovoľných hasičov Anna Ursínyová (54). Za posledných dvadsať rokov v&nbsp;obci pomáhali pri dvoch požiaroch a&nbsp;dvoch povodniach, v&nbsp;roku 2010 pri povodniach v&nbsp;blízkych obciach Veľký Čepčín, Bodorová, Blažovce a&nbsp;v&nbsp;roku 2012 pri veľkom požiari v&nbsp;Rovnej hore.

Na jeseň organizujú okresné súťaže mladých hasičov Dráčik. Členovia sa zdokonaľujú vo výcviku na súťažiach, kde sa naučili dokonale ovládať požiarnu techniku. „Každoročne uskutočňujeme súťaže ako Memoriál Juraja Grauzľa – hasiča, ktorý sa za celý svoj produktívny život významnou mierou zaslúžil o&nbsp;rozvoj dobrovoľného hasičstva a&nbsp;30 rokov viedol náš hasičský zbor. Už je to šiestykrát, čo sme v&nbsp;auguste pripravili nočnú súťaž Night Fire Attack, ktorá sa zaradila medzi topsúťaže na Slovensku s&nbsp;bohatým sprievodným programom,“ vraví Anna Ursínyová s&nbsp;tým, že súťaž láka množstvo súťažiacich a&nbsp;divákov.

V&nbsp;posledných dvoch rokoch však pre pandemickú situáciu museli športové podujatie vynechať. Ako dopĺňa pani starostka, v&nbsp;roku 2019 spojili deň obce, ktorý sa koná na svätého Michala, s&nbsp;oslavami 130.&nbsp;výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v&nbsp;Rakši. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil aj slávnostný pochod obcou a&nbsp;po ekumenických bohoslužbách slávnosť pokračovala v&nbsp;kultúrnom dome.

Vyhľadávaná obec: Viete, ktoré osobnosti slovenských dejín sa narodili v obci Rakša?

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Výber pre vás

Vyhľadávaná obec: Viete, ktoré osobnosti slovenských dejín sa narodili v obci Rakša?

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Pod úbočou: V obci Kosorín nájdete ticho a pokoj, ktoré sú čoraz vzácnejšie a vyhľadávanejšie

Metropola krajanov z Dolnej zeme: Ako žijú Slováci v Rumunsku?

Muž s mašľou na krku: Ako sa z Hviezdoslava stal jeden z našich najznámejších básnikov

Plus TV

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Výber pre vás