Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Aj keď by sme si skúseného promotéra vedeli predstaviť skôr v&nbsp;slušivom saku, Ján Poliak ostal starým dobrým rockerom a&nbsp;svoju vizáž nemení od mladíckych čias. Víta nás v&nbsp;starom rodinnom dome so záhradkou, kde vyrastal a&nbsp;kde dnes organizátorsky doťahuje jedno z&nbsp;najsledovanejších podujatí budúceho roka. Hoci názov Hollywood Vampires väčšine ľudí nič nehovorí, meno Johnnyho Deppa, jedného z&nbsp;členov tejto kapely, v&nbsp;spojení s&nbsp;obcou neďaleko Zvolena vyráža dych. Niet pochýb o&nbsp;tom, že 20. júl 2023 bude nielen pre stredoslovenský región výnimočný deň.

O tom, že hudobný biznis nie je len biznisom, svedčí aj to, že Ján Poliak sa vďaka organizovaniu koncertov „postaral“ dvom známym hudobníkom o slovenskú nevestu. Kai Hansen (Helloween, Gamma Ray, Unisonic) a Roland Grapow (Masterplan, Helloween) sa pod Tatrami zaľúbili tak, že tu aktuálne žijú so svojimi partnerkami, teraz už manželkami. „Je krásne, keď hudba takýmto spôsobom spája ľudí. Takto by mal fungovať svet,“ je presvedčený Ján Poliak.

Slovenské lásky

Falošné „vipky“ a&nbsp;slovenské pivo

Ján Poliak miluje metalovú hudbu už od detstva. Až tak, že na ceste za svojimi idolmi neváhal tak trocha podvádzať. „Musím priznať, že sme si s&nbsp;bratom robili falošné „vipky“ a&nbsp;takto sme sa dostávali do zákulisia tých najväčších metalových festivalov v&nbsp;Taliansku, Nemecku, Maďarsku. Nosili sme so sebou ruksak plný slovenského piva, ktoré sme rozdávali hudobníkom, a&nbsp;takto sme sa s&nbsp;nimi zoznamovali,“ spomína na dobrodružné cesty. V&nbsp;90.&nbsp;rokoch zaplavila metalová vlna aj východnú Európu vrátane Slovenska a&nbsp;fanúšikovia si mohli naživo pozrieť kapely, o&nbsp;ktorých sa im dovtedy ani nesnívalo. Ján Poliak s&nbsp;bratom už boli myšlienkami o&nbsp;niečo ďalej. „Prechádzali sme sa spolu na našich Olympic Fields (plocha vo Zvolenskej Slatine, kde sa dnes organizujú koncerty, pozn. red.) a&nbsp;hovoríme si – raz tu urobíme taký koncert, že sa z&nbsp;toho ľudia...“ nedokončuje vetu, pri ktorej by si vtedy zrejme mnohí poklopali na čelo. V&nbsp;tomto prípade však od smelých slov k&nbsp;činom nebolo ďaleko.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRÍBEHU JÁNA POLIAKA A KONCERTOM VO ZVOLENSKEJ SLATINE NÁJDETE V GALÉRII

Akousi vstupnou bránou do ich vysnívaného sveta bola kapela Gamma Ray, za ktorou Poliakovci cestovali cez pol Európy. „Po stretnutí s&nbsp;jej členmi asi v&nbsp;piatom štáte už vedeli, s&nbsp;kým majú do činenia. Nakoniec sme sa osmelili a&nbsp;opýtali sme sa, či by sme nemohli zorganizovať ich koncert na Slovensku. Keď sme im už nejaký čas liezli na nervy, ich gitarista a&nbsp;spevák Kai Hansen v&nbsp;roku 2001 povedal –&nbsp;o.&nbsp;k., o&nbsp;rok vám dáme šancu. To sa aj stalo a&nbsp;Gamma Ray vystúpili v&nbsp;športovej hale v&nbsp;Detve. Potom sa to nabaľovalo, prichádzalo viacero kapiel a&nbsp;mierilo sa čoraz vyššie. Stratovarius v&nbsp;Žiline, Helloween v&nbsp;Žiline, Košiciach a&nbsp;Bratislave, Scorpions v&nbsp;Petržalke, Inchebe, v&nbsp;Košiciach, ale aj v&nbsp;Ostrave a&nbsp;v&nbsp;Budapešti. Takto sme ‚dobyli‘ prakticky celé Slovensko a&nbsp;ako prvým sa nám sem podarilo dotiahnuť Jeana-Michela Jarreho, Gipsy Kings, Alicea Coopera, Nightwish a&nbsp;ďalších,“ spomína Ján Poliak. Okrem iných organizoval aj koncerty Erosa Ramazzottiho či Karla Gotta.

Keďže vo Zvolenskej Slatine je päťčlenný organizátorský tím Jána Poliaka doma, rockový vietor zavial aj do tejto obce. Na metalový festival pod šírym nebom s&nbsp;názvom More Than Fest (od roku 2016) nadviazal vlaňajší koncert Olympicu počas pandémie, po ktorom usporiadatelia skončili v&nbsp;strate pre limitovaný počet tisíc divákov. Tento rok sa koncerty rozbehli opäť v&nbsp;plnej sile. Na Helloween a&nbsp;HammerFall prišlo do Zvolenskej Slatiny sedemtisíc divákov, zakrátko to na miestnej lúke „odpálilo“ Boney M a&nbsp;slovenské legendy Pavol Hammel, Ján Lehotský, Vašo Patejdl a&nbsp;Beáta Dubasová.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Johnnyho Deppa obľuboval Ján Poliak už ako mladík, páčil sa mu najmä film Nožnicovoruký Edward. Od roku 2012, keď sa spolu so speváckou ikonou Aliceom Cooperom, s&nbsp;gitaristom skupiny Aerosmith Joeom Perrym a&nbsp;Tommym Henriksenom stretol v&nbsp;kapele Hollywood Vampires, mu vstúpil do povedomia aj ako muzikant. „Nemyslím, že táto kapela vznikala s&nbsp;nejakým komerčným úmyslom. Stretli sa skrátka kamaráti, ktorí si spolu chceli zahrať pre radosť. Až neskôr z&nbsp;toho vznikol úspešný projekt. Hlavným spevákom je Alice Cooper, ale pri mikrofóne sa striedajú aj Perry a&nbsp;Depp. Napríklad pri šlágroch od Aerosmith, The Beatles alebo The Doors,“ vysvetľuje Ján Poliak.

Odvážnu myšlienku dotiahnuť Hollywood Vampires na Slovensko nosil v&nbsp;hlave šesť rokov. „Manažment kapely som oslovil v&nbsp;roku 2016 a&nbsp;potom ešte niekoľkokrát, keď sa zdalo, že ‚upíri‘ prídu do Európy. Následne prišiel kovid a&nbsp;po ňom obnova kultúry. Museli sme preukázať svoju organizačnú históriu, ukázať, čo sme robili aj po pandémii. Takto prebiehala komunikácia a&nbsp;po pár mesiacoch tŕpnutia a&nbsp;dohodovania prišiel mail – máte to! Tak povedie prvá cesta Johnnyho Depa na naše územie do Zvolenskej Slatiny. Stred Slovenska je ideálny, lebo fanúšikovia z&nbsp;východu aj zo západu sem budú mať rovnako ďaleko,“ dodáva. Hollywood Vampires prídu na luxusných vozidlách a&nbsp;autobuse z&nbsp;koncertu v&nbsp;Budapešti. Možno predpokladať aj silnú medzinárodnú divácku účasť.

Momentálne prebieha dolaďovanie technických požiadaviek koncertu a&nbsp;takisto bezpečnosti. Len takzvaný security rider, čiže zoznam bezpečnostných požiadaviek zaslaný manažmentom kapely, má 33 strán. Stredobodom pozornosti bude v&nbsp;tomto smere, samozrejme, Johnny Depp, ktorý má päť vlastných ochrankárov. „Aj Alice Cooper je hviezda, ale nie až taká sledovaná. Keď sme ho mali pred desiatimi rokmi v&nbsp;Košiciach, bez problémov ušiel z&nbsp;hotela a&nbsp;namieril si to cez celé mesto do kina, kde si pozrel film. Má totiž takú záľubu, že v&nbsp;každej krajine chodí na filmy dabované v&nbsp;miestnej reči. Asi nemusím zdôrazňovať, čo sa v&nbsp;tom kine dialo a&nbsp;akí boli ľudia šokovaní. S&nbsp;tými smelšími si potom ochotne zapózoval na fotenie,“ pridáva perličku Ján Poliak. Po splnení technických a&nbsp;bezpečnostných podmienok príde na rad „rider“ týkajúci sa kateringu a&nbsp;možno sa tak dozvieme, aké jedlá či nápoje Johnny Depp obľubuje. Podľa Jána Poliaka si už v&nbsp;jeho organizátorskom tíme zvykli na to, že splniť sa dá naozaj všetko.

Namieste je, pochopiteľne, otázka, kde herecká hviezda zloží po koncerte hlavu. Ján Poliak prezrádza zatiaľ toľko, že z&nbsp;Johnnyho Deppa bude dočasný hradný pán a&nbsp;ponúknu mu noc v&nbsp;štýlovej „Drakulovej“ izbe s&nbsp;posteľou, nad ktorou je veľká železná klietka. Vyrazí aj medzi ľudí? „Keď­že je to normálny chlapík, ktorý sa nehrá na hviezdu a&nbsp;rád podporuje aj charitu, všetko je možné. Veľmi by som si želal privítať ho v&nbsp;našej rockovej čajovni. Pri kontakte s&nbsp;ním, ale aj ďalšími členmi kapely stavíme na slovenskú klasiku, teda chlieb, soľ, srdečnosť. Chceme, aby pocítili tú ľudskosť,“ dodáva. Divácke zloženie na koncerte bude celkom iné ako pri bežných rockových vystúpeniach. „Registrujeme veľa mamičiek s&nbsp;deťmi, lebo aj tie chcú vidieť svojho piráta z&nbsp;Karibiku. Trúfam si odhadnúť, že 75 percent účastníkov koncertu budú tvoriť ženy. V&nbsp;prvom rade ich bude zaujímať Johnny Depp, až potom koncert,“ je presvedčený organizátor megaakcie na 10-hektárovej lúke, kde práve riešia parkovanie a&nbsp;budovanie prístupových ciest.

Zatiaľ sa odhaduje účasť 15-tisíc divákov, ale reálne ich môže byť oveľa viac. „Keby tempo predpredaja vstupeniek vydržalo až do koncertu tak, ako bežalo doteraz, mali by sme tu 65-tisíc divákov,“ ráta Ján Poliak. Nech už bude finálne číslo akékoľvek, už dnes je isté, že pôjde o&nbsp;historicky najväčšiu akciu vo Zvolenskej Slatine. Rodák z&nbsp;tejto obce ju pritom neberie ako vrchol. „Chystáme ďalšie veľké veci a&nbsp;verím, že v&nbsp;najbližších dňoch či týždňoch už budeme môcť čo-to prezradiť,“ sľubuje.

Na jednej strane vášeň, plnenie výziev a&nbsp;snov, na druhej nemalá daň v&nbsp;podobe neustáleho stresu. Aj tak možno nazvať promotérsku cestu Jána Poliaka. „Úspechy niekedy striedajú aj neúspechy, stretávame sa s&nbsp;ľudskou závisťou, ohováraním a&nbsp;partnermi, ktorí nedodržia svoje (nielen) finančné záväzky. Pred mnohými koncertmi sme tak tŕpli, či všetko dobre dopadne, nehovoriac o&nbsp;Hollywood Vampires, Chvalabohu, už teraz máme zabezpečenú produkciu a&nbsp;servis pre návštevníkov tak ako ešte nikdy,“ hovorí muž z&nbsp;prostredia veľkého hudobného biznisu, ktorý je však známy aj niečím celkom iným.

Ešte dávno pred tým, ako sa mu snívalo o&nbsp;metalovej muzike, sa činorodo realizoval v&nbsp;záhradke. „Mal som asi dva roky, keď rodičia priniesli domov niekoľkodňové kuriatka. Mne nenapadlo nič lepšie ako ich zasadiť do pieskoviska a&nbsp;zaliať vodou. Prežili asi len dve a&nbsp;doma potom bolo veselo,“ spomína s&nbsp;úsmevom s&nbsp;tým, že neskôr našťastie prešiel na rastlinky. Posledných päť rokov nachádza ideálny relax pri pestovaní najtuhších papričiek čili a&nbsp;rôznych raritných druhov zeleniny. Podarilo sa mu napríklad vypestovať najdlhšiu uhorku na Slovensku (druh z&nbsp;Indie) v&nbsp;dĺžke 224&nbsp;centimetrov, o&nbsp;čom má zápis v&nbsp;Knihe slovenských rekordov.