Mária Mišovičová

V&nbsp;chladnej januárovej noci roku 1692 sa z&nbsp;domu reverenda Samuela Parrisa v&nbsp;Saleme ozývali nezvyčajné zvuky. Jeho deväťročnú dcéru Eizabeth a&nbsp;jedenásťročnú neter Abigail pochytil čudný záchvat. Zvíjali sa v&nbsp;kŕčoch na zemi, telo sa im triaslo, príšerne kričali a&nbsp;hádzali okolo seba veci, vyzerali ako nepríčetné. Vydesený reverend utekal po miestneho lekára, ale ten si so zvláštnym stavom dievčat nevedel poradiť. Keď Samuel Parris videl jeho bezmocnosť, požiadal o&nbsp;pomoc pastora Johna Halea z&nbsp;neďalekého mestečka Beverly. Ten po pozorovaní dievčat usúdil, že niekto na ne zoslal kliatbu a&nbsp;ich správanie má znaky pôsobenia čarodejníc. O&nbsp;krátky čas sa podobné symptómy objavili u&nbsp;ďalších malých dievčat v&nbsp;iných rodinách.

Príbuzní takto postihnutých detí prijali jediné vysvetlenie: ich dcéry sú pod vplyvom temných magických síl, sú posadnuté diablom. Prešiel mesiac a&nbsp;pod silným tlakom okolia a&nbsp;vplyvom rodičov dievčatá označili tri miestne ženy, že im učarovali. V&nbsp;putách skončila reverendova slúžka Tituba z&nbsp;Barbadosu, žobráčka Sarah Goodová a&nbsp;chudobná starena Sarah Osbornová. Elizabeth i&nbsp;Abigail reverendovi tvrdili, že im Tituba rozprávala príbehy o&nbsp;vúdú čarodejniciach. Slúžka spočiatku zapierala, ale pod vplyvom fyzického násilia si Samuel Parris od nej priznanie vynútil. Prikývla na všetko, hoci súdnemu človeku muselo byť jasné, že mnohé si radšej vymyslela.

Opisovala, že sa rozpráva s&nbsp;diablom a&nbsp;ten ju núti, aby bola jeho služobníčkou a&nbsp;škodila deťom v&nbsp;Saleme. Ďalej priznala, že na Barbadose sa naučila čiernu mágiu a&nbsp;tú využívala aj u&nbsp;reverenda. Ťažko povedať, či bola o&nbsp;sebe presvedčená, že naozaj vie čarovať, alebo si priznaním chcela zachrániť život. Práve ona však počas výsluchu označila za ďalšie čarodejnice starenu a&nbsp;žobráčku. Elizabeth a&nbsp;Abigail pred sudcami horlivo prikyvovali a&nbsp;potvrdili, že aj tie dve ich uriekli. Keďže Tituba sa priznala, nepopravili ju, ale skončila vo väzení. Iný osud čakal obe nešťastné ženy.

Sarah Goodová živorila. Patrila k spodine komunity, nevenovala sa rodine, susedov často prosila o jedlo. Okolie ju považovalo za čudáčku, ľudia ju nemali veľmi v láske a rovnako ani jej muž William Good. Priťažil jej svojou výpoveďou na súde. Sťažoval sa na jej zvláštne správanie a na to, že si ako manželka neplní povinnosti. Ľahkým terčom bola aj Sarah Osbornová. Pre zdravotné problémy prestala chodiť do kostola, čo bolo podľa puritánskych obyvateľov Salemu ťažkým hriechom a zároveň znakom, že u nej niečo nie je v poriadku. Okrem toho súdnou cestou riešila spor s jednou majetnou rodinou mestečka.

Keďže aj ona sa svojím životom vymykala z nepísaných salemských zvyklostí správania, ľudia usúdili, že musí byť čarodejnica, a uverili tomu. Obe ženy zatkli a skončili za mrežami. Pred súdom tvrdili, že sú nevinné, ale porota ich vyjadrenia neprijala, pretože priamo počas pojednávaní údajne začarované dievčatá padali na zem, zvíjali sa a podivne škriekali. Obidve uväznené boli odsúdené na smrť obesením. Sarah Osbornová kruté podmienky vo väzení nevydržala a zomrela ešte pred popravou. Tej neunikla Sarah Goodová, kat jej zatiahol slučku okolo krku. Po týchto troch procesoch sa život obyvateľov Salemu navždy zmenil. V&nbsp;mestečku sa usadil strach a&nbsp;davová psychóza.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Amerika v&nbsp;čase, keď sa objavili podozrenia, že niektorí Salemčania sú spojení s&nbsp;diablom, skúsenosti s&nbsp;čarodejníckymi procesmi nemala. Na rozdiel od Európy, kde vyše dvesto rokov vyčíňala inkvizícia a&nbsp;na hranici po krutom mučení upálili tisíce žien ako bosorky. Situácia sa začínala meniť, keď na americký kontinent prichádzali veriaci prisťahovalci a&nbsp;z&nbsp;pôvodných domovov si priniesli aj obavy z&nbsp;temných síl. Najmä v&nbsp;Massachusetts sa vo veľkom počte usadili puritáni, ktorí vyznávali mravný a&nbsp;usporiadaný život podľa Božích zákonov. Boli presvedčení, že svojím príchodom do Nového sveta ho dokážu oslobodiť od diabla.

V&nbsp;takejto spoločenskej atmosfére zasiahli Salem ďalšie neočakávané problémy. V&nbsp;celej oblasti sa v&nbsp;roku 1692 dlho držala zima, čím spôsobila neúrodu a&nbsp;nehostinné podmienky na život. Tie zhoršila ešte epidémia kiahní a&nbsp;celá komunita žila v&nbsp;strachu aj z&nbsp;častých útokov domorodcov. Podľa vedcov dlhodobý stres, ktorému boli deti vzhľadom na dobové podmienky vystavené, v&nbsp;kombinácii s&nbsp;rôznymi ochoreniami mohli spôsobiť ich nezvyčajné správanie. Mnohé rodiny prišli do Salemu z&nbsp;okolitých miest a&nbsp;dedín, kde boli svedkami mučenia a&nbsp;vraždenia počas bojov pôvodných domorodých kmeňov s&nbsp;novousadlíkmi. To všetko sa mohlo nepriaznivo podpísať pod psychiku detí.

Ďalšie vedecké tímy nedávno zasa uvažovali o&nbsp;tom, že záchvaty mohli byť v&nbsp;dôsledku epilepsie, astmy, encefalitídy či ergotizmu, čo je ochorenie spôsobené konzumáciou potravín napadnutých hubou námeľ. Parazituje najmä na obilninách a&nbsp;má negatívny vplyv na centrálnu nervovú sústavu. Vyvoláva halucinácie, kŕče, vracanie, dusenie. Tieto názory však aj súčasní odborníci považujú skôr za dohady, na skutočný pôvod záchvatov zatiaľ neprišli. Čo potom Salemčania s&nbsp;vtedajšími vedomosťami? Odhaliť skutočnú príčinu bolo pre nich takmer nemožné. Pod ťarchou dobových okolností bolo ľahké uveriť, že pôvodcom všetkého nešťastia sú čarodejnice. V&nbsp;danej chvíli to bolo logické a&nbsp;dôveryhodné vysvetlenie.

Po prvých troch procesoch nasledovali ďalšie. Množstvo prípadov detí so záchvatmi neustále rástlo, rovnako počet obvinených. Tých bolo postupne takmer dvesto. Za čarodejnice neboli označené len ženy z&nbsp;nižších vrstiev, ale aj z&nbsp;vyšších kruhov. Dokonca aj finančne dobre zabezpečení muži. Nikto si na jar v&nbsp;Saleme nemohol byť istý, či naňho nepadne obvinenie z&nbsp;bosoráctva. Pri niektorých obžalobách zostával až rozum stáť, také boli bizarné. Sudcovia napríklad vypočúvali ako podozrivú štvorročnú Dorothy, dcéru popravenej žobráčky Sarah Goodovej, a&nbsp;jej vystrašené odpovede považovali za priznanie.

Šok medzi obyvateľmi nastal, keď bola obvinená aj Martha Coreyová, vážená členka cirkvi. Prvá spochybnila výpovede dievčat, či naozaj hovoria pravdu, a&nbsp;doplatila na to. Abigail i&nbsp;ďalšie dievčatá túto úctyhodnú a&nbsp;zbožnú ženu obvinili z&nbsp;čarodejníctva. Ona ich výpovede dôrazne odmietla ako hysterické výmysly detí. Lenže ony sudcovi povedali, že slová Marthe Coreyovej našepkáva akási tmavá postava. Tú si puritáni stotožnili s&nbsp;diablom a&nbsp;o&nbsp;jej vine bolo rozhodnuté. A&nbsp;na podobných „dôkazoch“ sa zakladali všetky rozsudky smrti.

Žaláru neunikol ani Marthin manžel Giles Corey. Podobne ako ona odmietal obvinenie z&nbsp;bosoráctva, no súd jeho argumenty neuznal. Zomrel počas mučenia, keď mu na hruď kládli ťažké kamene –&nbsp;rozdrvili mu telo. Vtedy si mnohí uvedomili, že už naozaj nikto nie je v&nbsp;bezpečí pred vypočúvaním. Do vypätej situácie v&nbsp;Saleme sa zamiešal aj významný puritánsky intelektuál a&nbsp;duchovný Cotton Mather a&nbsp;varoval pred pochybnými dôkazmi v&nbsp;procesoch.

Jeho obavy však zostali bez povšimnutia. Aj vtedajší rektor Harvardovej univerzity Increase Mather sa pripojil k&nbsp;synovým názorom a&nbsp;naliehal, aby sudcovia vzali do úvahy, že všetky dôkazy o&nbsp;čarodejníctve musia byť nespochybniteľné ako pri iných zločinoch. Dokonca sa vyjadril, že „je lepšie, keď desať podozrivých čarodejníc unikne, než popraviť jednu nevinnú“. Ale ani jeho dobre mienená rada nepadala na úrodnú pôdu a&nbsp;súdne siene boli plné obvinených.

Novozvolený guvernér Massachusetts William Phips dokonca nariadil zriadiť osobitný súd na vypočúvanie a&nbsp;rozhodovanie v&nbsp;kauzách čarodejníctva. V&nbsp;zastavení procesov ho brzdilo to, že údajné obete démonických síl sa na súdnych pojednávaniach zvíjali na zemi, po kŕčoch odpadávali a&nbsp;nezrozumiteľne bľabotali. Tí, ktorí sa priznali alebo niekoho udali, neskončili v&nbsp;cele smrti, pretože podľa puritánskej viery ich vraj potrestá samotný Boh.

Jún 1692 bol pre Salemčanov tragickým mesiacom, skončili sa vypočúvania a&nbsp;začali sa súdy a&nbsp;následne popravy. Hneď v&nbsp;druhý júnový deň stála pred sudcami Bridget Bishopová, majiteľka hostinca. Tvrdila, že je nevinná, napriek tomu ju odsúdili na trest obesením. Vykonali ho o&nbsp;osem dní na mieste zvanom Šibeničný vrch. V&nbsp;komunite nemala dobrú povesť, veď čo si pomyslieť o&nbsp;žene, ktorá bola tretíkrát vydatá? Len to, že sa správa promiskuitne. Okrem toho nosila výrazné farebné exotické odevy, čím pobúrila puritánsku spoločnosť. Takto sa slušná a&nbsp;bohabojná žena neoblieka. Priťažilo jej aj svedectvo manžela, pretože tvrdil, že uctievala diabla.

Ženy, ktoré boli údajne urieknuté, sa nemohli pozrieť na obžalovaných, lebo už len samotný pohľad v&nbsp;nich vyvolával hrôzu, opisovali sny, v&nbsp;ktorých sa im zjavovali obvinení, a&nbsp;ich slová zakončilo omdlievanie alebo nezreteľné výkriky v&nbsp;extáze. Všetky takéto prejavy ešte zhoršili postavenie obvinených. V&nbsp;júli, auguste i&nbsp;v&nbsp;septembri sa kat nezastavil, popravil osemnásť ľudí, ďalších sedem zomrelo v&nbsp;dôsledku krutých väzenských pomerov.

Tragická situácia trvala až do jesene, keď proti procesom začali čoraz hlasnejšie protestovať obyvatelia mestečka. Do katových rúk sa čoraz častejšie dostávali Salemčania, ktorých všetci poznali ako dobrých a čestných občanov. Výpovediam Elizabeth, Abigail a ďalších dievčat prestávali dôverovať. Proti procesom sa ozval aj pastor John Hale. Možno preto, že medzi označenými za čarodejnicu skončila i jeho manželka. To sa už do situácie vložil guvernér Phips. V&nbsp;októbri 1692 prikázal zrušiť osobitný súd a&nbsp;všetky prípady odovzdať najvyššiemu súdu.

Namietal proti pochybným dôkazom a&nbsp;prekážalo mu, že rozsudky sa opierali najmä o&nbsp;tvrdenia malých detí, ktoré nebolo možné dokázať. Dokonca vyhlásil, že má podozrenie, že na popravisku skončili nevinní ľudia. Nariadil preto okamžite zastaviť všetky procesy, postupne najvyšší súd zbavil všetkých uväznených obvinení a&nbsp;prepustil ich. V&nbsp;máji 1693 sa tieto tragické udalosti definitívne skončili. Len ako zaujímavosť, v&nbsp;hľadáčiku obvinených z&nbsp;čarodejníctva bola aj guvernérova manželka a&nbsp;ocitla sa za mrežami. Neskôr aj sudcovia verejne priznali, že spravili chybu, keď za dôkaz uznali napríklad zlý sen niektorého z&nbsp;dievčat, v&nbsp;ktorom vystupovala žena obvinená z&nbsp;čarodejníctva.

Podpísali vyhlásenie, v&nbsp;ktorom sa k&nbsp;omylu priznali, ospravedlnili sa a&nbsp;argumentovali, čuduj sa svete, že na vraždenie nevinných ich navádzal diabol. V&nbsp;januári 1697 Najvyšší súd v&nbsp;Massachusetts vyhlásil ako spomienku na tragédiu Deň pôstu a&nbsp;vyhlásil procesy za nezákonné. Okrem ospravedlnenia všetky obete rehabilitovali, obnovili dobré meno odsúdených a&nbsp;popravených a&nbsp;príbuzní dostali finančné odškodnenie. Tak sa skončili súdy, ktoré poslali na smrť dve desiatky nevinných.

O&nbsp;ďalšom osude dvoch hlavných aktérok, ktoré stáli na začiatku temných dní v&nbsp;Saleme, nie sú takmer žiadne dostupné informácie. O&nbsp;Abigail kolovali chýry, že skončila vo verejnom dome v&nbsp;Bostone, Elizabeth sa vydala, mala niekoľko detí, zomrela ako 77-ročná. Jediná zo všetkých malých dievčat po celý život trvala na tom, že jej obvinenia boli pravdivé. Procesy v&nbsp;Saleme si zvolilo ako námet mnoho filmárov či spisovateľov. Napríklad Arthur Miller v&nbsp;legendárnej divadelnej hre The Crucible.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="8e22690a-d216-4b12-8985-432fd666578a">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Zo zločinca detektív: Metódy EUGÈNA FRANÇOISA VIDOCA znamenali revolúciu v kriminalistike</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>