Po Užhorode, Mukačeve a okolí nás sprevádzal Anton Frič, ktorý pracuje v Spišskej katolíckej charite. Práve vďaka nemu sme urobili niekoľko reportáží, ktoré postupne pre našich čitateľov a čitateľky prinášame v týždenníku Život. S Tonym, ako ho neskôr priateľsky voláme, sme sa stretli skoro ráno na čerpacej stanici pohonných látok v Michalovciach, aby sme spoločne prekročili ukrajinsko-slovenské hranice. Tony prišiel na východ Slovenska z Komárna. Zveril sa nám, že domov do Popradu dorazil o tretej hodine ráno potme, iba s čelovou baterkou na hlave, aby nezobudil deti a manželku, pobalil si veci a vyrazil k nám. Na tvári mal však spokojný úsmev. V Komárne sa mu totiž podarilo získať elektrický generátor, ktorý má dnes na Ukrajine cenu zlata.

Vojnový zločin

K výpadkom dodávok elektrickej energie a tepla na Ukrajine dochádza v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Americkí aj európski predstavitelia tieto ruské útoky dôrazne odsudzujú a Moskvu obviňujú, že sa úmyselne zameriava na ukrajinskú energetickú sieť. Snaha takýmto spôsobom odstrihnúť ľudí od elektriny, vykurovania i vody sa podľa nich rovná vojnovému zločinu. Počas niekoľkých dní, ktoré sme strávili na Ukrajine, sme pocítili výpadky na vlastnej koži, oproti domácim to však bolo iba nezanedbateľné narušenie nášho komfortu. Po prekročení hraníc sme nemohli natankovať pohonné látky práve pre výpadok elektrickej energie. V centre Mukačeva sme márne hľadali reštauráciu, v ktorej by sme sa naobedovali.

Čašníčky s červeným, vymrznutým nosom nás zdvorilo odmietali – nepodávajú jedlo, kuchyňa je mimo prevádzky, pretože sú bez prúdu. Nakoniec nás Tony zaviedol do jednej z najdrahších reštaurácií, ktorá je v prevádzke vďaka vlastnému elektrickému generátoru. Podobne to bolo s výberom hotela. Nocovali sme v jednom z tých drahších, aby sme v noci nemuseli mrznúť pre nefunkčné kúrenie. Izby boli síce príjemne vykúrené, zato raňajky nám podávali v chladnej jedálni. Na Ukrajine sa svetlom a teplom šetrí. Videli sme to večer, dívajúc sa na centrum Mukačeva z okna hotela. Kým u nás vianočnú atmosféru umocňujú vysvietené mestá a vianočná výzdoba, na Ukrajine chodia ľudia večer po meste s čelovými baterkami. Mestá a dediny sú ponorené do tmy, verejné osvetlenie sa nezapína, o vianočnej výzdobe môžu miestni iba snívať.

Článok pokračuje na následujúcej strane