KATERINA (17) a ANNA (14) prišli v nedávnej minulosti o mamu pre rakovinu. Z Kyjeva utekali pred vojnou cez dve krajiny, až skončili u nás v štátnom zariadení.
Ich brat Michal Sichkaruk (20) študuje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, odbor informačné technológie. Z rodného Kyjeva do nášho hlavného mesta prišiel po ročnej študijnej kovidovej prestávke iba týždeň pred vypuknutím vojny netušiac, akej dráme bude o pár dní čeliť jeho rodná krajina. Mal šťastie, keďže muži vo veku od 18 do 60 rokov nesmú pre mobilizáciu vycestovať z krajiny. „Na internáte v spoločnej izbe bývame traja ukrajinskí študenti. Do Bratislavy sme sa vrátili iba dvaja, tretieho už nepustili cez hranice,“ vysvetľuje nám Michal. Anna a Katerina, utekajúce pred vojnou, mali namierené k nemu. No keďže Michal študuje, nemá prostriedky ani podmienky na to, aby sestry ubytoval. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ich umiestnil v štátnom zariadení. S Michalom sme sa ich vybrali navštíviť. Pri spoločnom obede nám potom rozpráva príbeh svojej rodiny.
FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Mama zomrela
Ich rodina viedla normálny život ako tisíce iných. Žili v byte v centre Kyjeva. Michal opisuje svoje sestry ako veselé dievčatá, ktoré vo voľnom čase hlavne čítali knihy, vynikali v škole, rady sa bavili s kamarátkami. Všetci súrodenci vynikajú v matematike. Staršia Anna, tak ako predtým Michal, navštevuje matematické gymnázium v Kyjeve, potom mala v pláne nasledovať v štúdiách brata v Bratislave. „Mám ich rád, sú to moje sestry, vždy som ich vnímal len v pozitívnom svetle,“ usmieva sa. Pokojný rodinný život sa zrútil ako domček z karát po tom, ako ich mama ochorela na rakovinu. Dnes by mala 46 rokov.
„Statočne bojovala s chorobou dva a pol roka. Mala silné bolesti. Prvý rok sme všetci, aj ona, dúfali, že sa z toho dostane, že sa vylieči.“ Ich mama zomrela vo veku 43 rokov. Pracovala v súkromnom zariadení podobnom našim detským jasliam ako vychovávateľka. Otec má 47 rokov a povolaním je murár. Napriek vážnej diagnóze bola práve mama hnacím motorom, čo sa týkalo štúdia Michala na Slovensku. „Vaša krajina je prvý štát za hranicami Ukrajiny, ktorý som navštívil. Mama trvala na tom, aby som študoval práve u vás, vybavovala všetko potrebné.“
Hoci liečba rakoviny stála rodinu nemalé peniaze, predsa len rodičia dokázali pre Michala našetriť prostriedky, aby mal aké-také vreckové v štartovacej fáze na štúdiách na Slovensku. „Štúdium u vás mám zadarmo, platím iba za internát, a to 76 eur mesačne,“ hovorí. Zatiaľ má naporúdzi peniaze od rodičov, hľadá si však vhodnú brigádu, aby bol finančne sebestačnejší. Keď sa v našej redakcii rozchýrilo, že Michal potrebuje pomoc v podobe brigády, okamžite sa v tomto prípade angažovala naša kolegyňa Marcela Fuknová aj fotograf nášho vydavateľstva Matej Kalina a cez známych v IT sfére mu hľadajú prácu.
Pokračovanie na ďalšej strane...