Keď mala osemnásť, lekári jej pre problémy s chrbtom zakazovali športovať. Napriek tomu Monika Chochlíková (25) išla za svojím snom a najmä v kickboxe dnes na svete len ťažko hľadá súperku. Úspešne vstúpila aj do profesionálnej klietky v MMA.

Od šiestich rokov skúšala karate, v šestnástich prešla na svoje súčasné hlavné disciplíny. „Keď som mala pocit, že v karate stagnujem, jeden kamarát ma nasmeroval na thajský box. Rodičom sa to spočiatku veľmi nepáčilo, mali predstavu, že sa tam len okopávame a mlátime do hlavy. Keď však zistili, že je to seriózny šport s jasnými pravidlami, zmenili názor. Mama dnes tréning thajského boxu s prestávkami skúša ako súčasť vylepšovania kondície,“ prezrádza útla mladá žena, ktorá sa však v ringu mení na dračicu. V kicboxe a thajskom boxe vyhrala už takmer všetko, čo sa dá, medzičasom sa udomácnila aj v profesionálnych svetových top organizáciách v zmiešaných bojových umeniach (MMA). V roku 2019 ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu Slovenska v neolympijských disciplínach.

Monika Chochlíková

Narodená: 13. januára 1996

 

Klub: Victory Gym Trenčín/VŠC Dukla Banská Bystrica

 

Tréner: Tomáš Tadlánek

 

Bilancia v ringu: 76 zápasov, 63 víťazstiev, 13 prehier

 

Záľuby: Psy, skladanie puzzle, čítanie kriminálok, pozeranie dobrých seriálov

 

Najväčšie úspechy:

 

  • 2016 - 1. miesto na ME v kickboxe – organizácia W.A.K.O. (Maribor)
  • 2017 – 1. miesto na Svetovom pohári v kickboxe – organizácia W.A.K.O. (Innsbruck)
  • 2017 – 1. miesto na Svetovom pohári v kickboxe – organizácia W.A.K.O. (Rimmini) 
  • 2017 – 2. miesto na Svetových hrách v kickboxe (Vroclav)
  • 2017 – 1. miesto na Európskom pohári v kickboxe – organizácia W.A.K.O. (Praha)
  • 2018 – 1. miesto na ME v thajskom boxe – organizácia I.F.M.A. (Praha)
  • 2018 – 1. miesto na ME v kickboxe – organizácia W.A.K.O. (Bratislava)
  • 2019 – 3. miesto na MS v thajskom boxe - organizácia I.F.M.A (Bangkok)
  • 2019 – 1. miesto na hrách bojových umení v Kickboxe (Záhreb)
  • 2019 – 1. miesto na MS v kickboxe - organizácia W.A.K.O. (Sarajevo)

Cvičenie ako malý zázrak

Po zisku titulu majsterky sveta v kickboxe získala plný úväzok ako vojačka II. stupňa v klube VŠC Dukla Banská Bystrica. Ako jedna z mála zástupkýň bojových športov na Slovensku tak funguje so štatútom profesionálneho športovca. „Je to pre mňa obrovská pomoc, ktorú si nesmierne vážim. Nemusím sa zaoberať hľadaním sponzorov ani inej roboty, navyše mám vyčlenené peniaze na prípravu. Fyzioterapeutku mám k dispozícii prakticky 24 hodín denne,“ dodáva.

Práve dôkladná regenerácia je pre Moniku takpovediac alfou a omegou jej úspechov. Pre vážne problémy s chrbtom totiž hrozilo, že sa bude musieť s kariérou bojovníčky definitívne rozlúčiť. „Ako 18-ročnej mi zistili protrúziu disku (ľudovo vyskočená platnička, pozn. red.). Došlo to až do fázy, že som sa raz nemohla postaviť z postele. Nepomáhali ani lieky a dvaja lekári povedali, že by som už nemala športovať. Až na špecializovanej súkromnej klinike v Bratislave usúdili, že to nie je neriešiteľný problém. Odporučili mi silový tréning a dýchacie cvičenia do brucha zvané DNS. Popritom som zapracovala na životospráve a kvalitnom spánku, vďaka čomu môžem plnohodnotne športovať. V cvičení však nesmiem poľaviť,“ dodáva s tým, že inak jej chrbát okamžite vyšle varovný signál.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ÚSPEŠNEJ SLOVENSKEJ ŠPORTOVKYNE NÁJDETE V GALÉRII

Neodlučiteľní

Bežne trénuje dvojfázovo, pred dôležitými podujatiami aj trikrát za deň. Už osem rokov je Monikiným permanentným spoločníkom Tomáš Tadlánek – tréner a životný partner v jednej osobe. V jednom z rozhovorov skonštatoval, že je výhoda, keď má zverenku permanentne pod kontrolou – myslené najmä z pohľadu športovkyne. S úsmevom priznal, že na tréningu ho jeho polovička síce rešpektuje, ale doma je to „boj o alfa samca“. Monika podotýka, že keďže vo vzťahu sú rovnocenní, spočiatku mala problém stotožniť sa s Tomášovým postavením tréningového šéfa. „Som dominantný človek, takže presadzujem svoje a on tiež, ale za tie roky sme to už zladili. Musela by som naozaj veľmi tuho rozmýšľať, či sme boli od začiatku pandémie aspoň jeden deň bez seba. Popravde sa na to nepamätám. Mali sme maximálne jednu hádku a zopár takých drobných výmen názorov, ktoré však vždy obrátime na žart. Asi sme sa našli,“ pochvaľuje si zvesela úspešná športovkyňa.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia