Viac ako 15 kilometrov dlhý úsek rieky Bodva je bez kvapky vody, nie soľ, ale obyčajná riečna voda je tu nad zlato. Bodva pramení vo Volovských vrchoch v svahu kopca Osadník, kým sa pri maďarskej dedine Boldva vleje do svojej slovenskej sestry, rieky Slaná, prekoná 113 kilometrov. Na slovensko-maďarskej hranici má zvyčajne prietok 5  kubických metrov za sekundu, v Moldave nad Bodvou by také množstvo dnes brali všetkými desiatimi. A keby zajtra tieklo korytom Bodvy toľko vody, považovali by to za zázrak. Lenže zázraky sa dejú iba v rozprávkach. Občas by sa zišli aj v našom živote.

Zbytočné zarybnenie

„Na občasný veľký úbytok vody v Bodve, aj na jej krátke vysychanie, sme si za posledných desať rokov už zvykli, ale také totálne vyschnutie na celý mesiac, to si nepamätáme. Bodva má tu nevýhodu, že tečie okrajmi krasových území, časť vody sa stráca v krasovom podzemí, ale treba priznať, že tam vlastne dotuje svojou vodou niekoľko prameňov. Veľká časť vody je od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia zachytávaná ako kvalitná pitná voda pre Košice, no a do tretice aj naše končiny poznačilo globálne otepľovanie a s ním súvisiace klimatické zmeny,“ vymenoval tri príčiny, pre ktoré Bodva tohto leta vyschla, predseda moldavskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Gabriel Greizinger (59).

Nielen on, všetci členovia moldavskej organizácie majú z toho, čo sa deje s Bodvou, na ktorej majú dva lovné revíry, hlavy v smútku. Okrem Bodvy majú revír aj na tokoch Turne, Idy, na Zádielskom potoku, tri kaprové lovné revíry sú na vodných nádržiach Paňovce, Janík a Nižný Lanec. „Ale hlavným revírom pre 450 členov našej organizácie je a vždy aj bola  Bodva. Tohto roku sme už trikrát zarybňovali, do vodných nádrží Janík a Nižný Lanec sme v apríli vypustili 250 kilogramov pleskáča vysokého, o mesiac neskôr sme do Bodvy vypustili 200 kilogramov pstruha potočného i dúhového. Netušili sme, aká katastrofa nás postihne, to májové zarybnenie Bodvy boli vyhodené peniaze,“ posťažoval sa nám šéf moldavských rybárov, ktorý svoju prvú rybu vytiahol na silon pred polstoročím práve na Bodve. V miestach, ktoré dnes vôbec nepripomínajú riečne koryto.

Extrémne dlhodobé sucho trápi podľa meteorológov až 60 percent územia Slovenska. Rybári z Moldavy nad Bodvou a jej okolia už v zime mali zlé tušenie, že leto môže do ich revírov vkročiť s nošou veľkých problémov. Nemýlili sa. „To, čo sa teraz deje s Bodvou, sa dalo očakávať. Zimy sú tu bez snehu, v jari neprichádza žiadny odmäk, na poliach, v lesoch sa nemá čo topiť, prírode nepomohli tohto roku ani obvyklé výdatne jarné dažde. Inak sa to s Bodvou tohto leta ani skončiť nemohlo,“ konštatuje smutným hlasom pán Greizinger na brehu vyschnutého potoka.

Pokračovanie na ďalšej strane...