Vyschnutá tráva, potoky, obmedzenie používania pitnej vody vo viacerých mestách a obciach, poľnohospodári rátajúci už teraz obrovské straty. Aj takto vyzeral jún tohto roka, pri ktorom v meteorologických štatistikách pribudne veľký červený výkričník. Z globálneho pohľadu však tento horúci extrém len nadväzuje na trend z posledných rokov. Napríklad už štúdia z letokruhov dubov, ktorú uskutočnili vedci z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR a z Cambridgeskej univerzity ukázala, že situácia so suchom v strednej Európe medzi rokmi 2015 až 2018 je najhoršia za posledných 2 110 rokov. Tohtoročné leto to len potvrdzuje.

Púšte na juhu Európy – a to nie je koniec

Vzhľadom na to, že Slovensko je bohaté na vodné zdroje, sme na tom v porovnaní s mnohými inými európskymi krajinami ešte dobre. Najvážnejšia situácia bola na talianskej Pádskej nížine, kde zaznamenali najväčšie sucho za posledných sedemdesiat rokov. Podľa ekológa a europoslanca Michala Wiezika je isté, že otepľovaniu sa už nevyhneme. Klimatická zmena je tu a čoraz častejšie budeme čeliť suchu či povodniam. Je preto dôležité na túto zmenu sa adaptovať.

„Tohtoročné sucho na Slovensku je mimoriadne a tak ako všade sa podeň podpisuje aj klimatická zmena. Do okolia Zvolena, kde žijem, sa dostanú búrky len málokedy. A to ani nehovorím o juhovýchode Slovenska. S klimatickou zmenou je spojené riziko, že takáto zrážková nerovnováha sa bude zväčšovať, obdobia sucha budú dlhšie, rovnako častejšie môžu byť prívalové dažde, ktoré povodie nedokáže prijať, a nebudú tak stačiť na doplnenie podzemných vôd. Zdá sa, akoby sa úplne vytrácali mierne dažde trvajúce aj niekoľko dní, po ktorých tak dobre rastú huby. Z hľadiska sucha je na tom najhoršie oblasť južnej Európy, kde s plnou vážnosťou hovoríme o dezertifikácii, teda tvorbe púští. Situáciu naďalej zhoršujú rozsiahle lesné požiare. Je to dôsledok globálneho otepľovania, ale aj zlého hospodárenia v krajine,“ je presvedčený Michal Wiezik.

Európsky parlament, kde pôsobí, venuje klimatickej zmene veľkú pozornosť. „Koniec koncov hlavným cieľom európskej politiky je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, čo by nám malo pomôcť udržať globálne otepľovanie na úrovni dva stupne Celzia. Veľmi nápomocné pri adaptovaní na klimatické zmeny budú opatrenia na zadržanie vody v krajine, obnovu prirodzeného stavu lesov, mokradí či riek, ochranu pôdy alebo opatrenia zamerané na ochladzovanie našich sídel pomocou vegetačných a vodných prvkov, takzvanej zelenej a modrej infraštruktúry. Už nebudeme mať luxus na odvádzanie dažďovej vody do kanalizácie a zregulovanými korytami riek preč z nášho územia. Ako odpoveď na riziko sucha potrebujeme všade tam, kde je to len trochu možné, umožniť riekam vyliať sa a nechať zdanlivo prebytočnú vodu vsiaknuť do pôdy a podzemia. Tá potom v čase nedostatku zrážok bude ochladzovať naše prostredie a napájať lesy, lúky a polia,“ dodáva Michal Wiezik.  

Voda ako jedna zo základných životných potrieb dnes už zďaleka nie je samozrejmosťou. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie nemalo v roku 2018 až 3,6 miliardy ľudí dostatočný prístup k pitnej vode počas jedného mesiaca. V roku 2050 sa toto číslo v dôsledku klimatických zmien a nárastu populácie môže zvýšiť na viac ako päť miliárd.

Najväčší deficit

Na Slovensku bola najvážnejšia situácia na východe a najmä v strede republiky. V okolí Banskej Bystrice spadlo v prvej polovici tohto roka len 180 milimetrov zrážok a zaznamenali tam historicky najväčší zrážkový deficit. Na Sliači chýbalo 150 milimetrov zrážok, pričom od apríla do júna tam spadlo len 50 milimetrov. Júnové tropické dni boli aj na základe štatistík Slovenského hydrometeorologického ústavu skutočným extrémom. Napríklad 29. júna teplota na niekoľkých staniciach dosiahla hodnotu 37 stupňov Celzia, čím bol prekonaný celoslovenský rekord platný pre daný dátum. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť informovala o výdatnom poklese vodných zdrojov a požiadala o zabezpečenie dočasného obmedzenia používania pitnej vody na iné účely. V praxi to znamenalo zákaz polievať záhrady, ihriská, verejné priestranstvá, umývať autá a napúšťať bazény. Na strednom Slovensku to zasiahlo mestá Nová Baňa, Žarnovica, Dudince plus ďalších deväť obcí v okresoch Žiar nad Hronom, Zvolen a Krupina a 23 obcí v Banskobystrickom a Breznianskom okrese.

Obavy v kúpeľnom mestečku

Nedostatok vody v kúpeľnom mestečku, to je už dvojitý problém. V Dudinciach a okolí sa pod to okrem sucha, ktoré tam úraduje v určitých intervaloch, podpísal aj iný problém. Došlo totiž k technickej poruche na vodnom zdroji v Dvorníkoch, skadiaľ sa cez vodovod napájajú okrem Dudiniec a Dvorník obce Hontianske Tesáre, Hontianske Moravce a Terany. „Kým došlo k odstráneniu poruchy, museli sme v našom meste pristúpiť k obmedzeniu používania vody, komunikovali sme aj s riaditeľmi najväčších kúpeľných domov prevádzkujúcich bazény a kúpalisko. Tu sa však vzhľadom na dodržiavanie hygienických predpisov dalo šetriť vodou len minimálne. Mal som informácie od občanov z Hontianskych Tesár, kde v popoludňajších hodinách v najvyššie položených uliciach nemali vodu,“ informoval nás dudinský primátor Dušan Strieborný. S odstránením technickej poruchy sa podľa neho situácia vrátila do normálu a pekelné horúčavy našťastie eliminoval daždivý deň s následným ochladením. Na ako dlho, to ukáže až zvyšok leta.

Článok pokračuje na ďalšej strane.