Pohádali sa

Ondrej Ježík pracovne pôsobil aj v iných krajinách, ktoré boli kedysi republikami Sovietskeho zväzu. Na Ukrajine to bolo napríklad aj mesto Dnipro, je to významný priemyselný, ekonomický a dopravný uzol a štvrté najväčšie mesto v krajine. Keď vypukla vojna, kontaktovali ho jeho niekdajší kolegovia, známi, kamaráti so slovami – pomôž mojej dcére, neveste, neteri a ich deťom... Postupne sa tak nazbieralo približne päťdesiat žien a detí, ktorým dnes pomáha spolu s manželkou a ostatnými, ako on hovorí, bláznami. Ženy a deti s pomocou kamarátov rozmiestnil po okolitých dedinách v penziónoch, rodinných domoch, obecných zariadeniach. Stretli sme sa s ním v obci Súľov-Hradná, kde býva spolu 24 odídencov a odídenkýň z Ukrajiny. Ondrej Ježík práve na ulici pred obecným úradom upokojuje jednu z plačúcich Ukrajiniek. Jej syn má vysokú teplotu, nevie, čo má robiť, okrem toho v ubytovni sa pohádala s ostatnými ženami. Dôvod konfliktu nám nechce povedať, zveruje sa iba Ondrejovi Ježíkovi. „Choď s ňou k lekárovi, zaklop na dvere a povedz, že si od Ježíka,“ dáva pokyn svojej manželke.

Aj takéto záležitosti musí riešiť v súvislosti so ženami, ktoré doma nechali svojich manželov a u nás hľadajú útočisko pred vojnou. V obecnej ubytovni sa potom zoznamujeme s Marinou, ktorá doma pracovala ako barmanka. Anna je administratívna pracovníčka, Julia zase predavačka, Lilia je kuchárka, podobne ako Naďa. Viktoria doma pracovala ako pedagogička. Dve zo žien pricestovali aj s neplnoletými bratmi, Ondrej Ježík musel na súde riešiť pestúnstvo, inak by chlapci skončili v detskom domove. Niektoré ženy už majú sľúbené zamestnanie, aj to je zásluha Ondreja Ježíka.

Učí slovenčinu

„Štát nám zatiaľ nedal žiadne peniaze, mali by sme dostať 1 250 eur. Máme však kopec výkazov. Píšeme a píšeme – čo nám iné zostáva? Je to ako s pandémiou, aj vtedy bolo všetko na pleciach samospráv. Myslím si, že situácia okolo kovidu bola taká skúška, čo vydržíme, čo zvládneme, a potom prišla vojna,“ hovorí nám s iróniou starosta Súľova-Hradného Jaroslav Bušfy. Ženám a deťom z Ukrajiny poskytujú stravu zo školskej jedálne, potrebné veci kupujú z peňazí z transparentného účtu. Okrem toho obecní poslanci odsúhlasili vyčlenenie sumy 3 500 eu z rozpočtu, určenej na pomoc pre nich. Pomáha im aj katolícka charita so sídlom v Žiline.

Starostu čakala v tomto prípade aj dilema, čo so školopovinnými deťmi. „Pokyn z ministerstva znel: zaraďte ich do jednotlivých tried. Ale čo tam budú robiť, keď neovládajú slovenský jazyk?“ Starosta preto zabezpečil, aby do obce dochádzal študent zo Žilinskej univerzity učiť deti slovenčinu. Andrej k nám prišiel pred troma rokmi takisto z Ukrajiny. Pochádza z východu krajiny, z Donbasu, kde sa aktuálne bojuje. Pri rozhovore s nami netají obavy a strach o svojich blízkych. V oblasti, kde býval, vypukli boje už pred ôsmimi rokmi, vtedy sa jeho rodina presťahovala do mesta Cherson, ale dnes je aj to životu nebezpečná oblasť.

Článok pokračuje na následujúcej strane