„Zdá sa, že dážď nakoniec odfúkne,“ prihovorí sa mi recepčná, keď po komplikovanej ceste dorazím do Kaunasu. Druhé najväčšie mesto Litvy, ktoré leží sto kilometrov západne od Vilniusu, a tak trochu aj v jeho tieni, ma skutočne víta ukážkovým slnkom. „Keby však nie, nebude to prekvapenie, názov Litva pravdepodobne pochádza zo slova lietus, čo znamená dážď,“ zasväcuje ma. Small talk o počasí v najväčšej z troch pobaltských krajín však nie je tak celkom small talkom. Do Kaunasu prichádzam v čase osláv jeho narodenín, ktoré sa spájajú s veľkou parádou pod šírym nebom, úzkostlivým sledovaním predpovede si preto krátia čas takmer všetci obyvatelia. Než však ulice zaplní hudba, predstavenia, jedlo a zábava, vydávame sa ich spoznať v ich pokojnejšej podobe.

Litva

Je najväčšou z troch pobaltských krajín a zároveň prvým štátom, ktorý po búrlivej histórii v roku 1990 vyhlásil svoju nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Prevažne rovinatá krajina má 90 kilometrov morského pobrežia a pýši sa vyše 3 000 jazerami. Najvýznamnejšou riekou je Nemunas, ktorej povodie zaberá až 70 percent územia Litvy, druhou najväčšou riekou je Neris, ktorá sa do Nemunasu vlieva pri Kaunase, druhom najväčšom litovskom meste a aktuálnom Európskom hlavnom meste kultúry. K zaujímavým atrakciám Litvy okrem hlavného mesta Vilniusu patrí hrad Trakai uprostred jazera Galvé zapísaný na zoznam UNESCO, prímorské mesto Klaipeda, najdôležitejšie pútnické miesto Hora Krížov alebo Kurská kosa, takmer sto km dlhý úzky výbežok zeme so vzácnym ekosystémom, o ktorý sa delí s Ruskom.

Na sútoku

Kaunas je ako stvorený na nekonečné pešie potulky, pri ktorých sa dá obdivovať nielen architektúra, ale aj príťažlivá príroda. Centrum mesta z oboch strán obmývajú silné prúdy riek Neris a Nemunas, ktoré križuje niekoľko mostov. Presne na ich sútoku leží okrem piesočnej pláže aj veľký park Santaka, ktorý sa doobeda ozýva džavotom detí a funením bežcov. Dominantou parku je stredoveký hrad zo 14. storočia, ktorý vďaka svojej tehlovej farbe púta pozornosť už z diaľky. Trochu pripomína aj výrazne menšiu verziu slávneho litovského vodného hradu Trakai. Dnes v jeho poslednej veži sídli historické múzeum so stálou expozíciou.

Za ním sa už začína dláždené Staré mesto plné farebných domčekov, zaujímavých kostolov a sôch. Jedna z najpútavejších je venovaná pamiatke Wladyslawa Starewitza, priekopníka stop-motion animácie, ktorý si vyslúžil prezývku európsky Walt Disney. V Kaunase bol údajne vytvorený aj prvý bábkový film venovaný Starewitzovým obľúbeným zvieratkám – chrobákom. Nad hlavným námestím kraľuje elegantná biela radnica, ktorá vďaka svojmu tvaru získala prezývku Biela labuť. Z námestia sa oplatí zatúlať do množstva menších i väčších ulíc, ktoré sa rozbiehajú do malebných zákutí vrátane tých s výhľadom na rieku Nemunas. Jednou z nich je aj najstaršia ulica v meste, Vilniaus Gatvé, ktorá kopíruje stredovekú cestu do Vilniusu. Kedysi bola väčšina budov, ktoré ju lemovali, z dreva, až neskôr ich vystriedali honosné tehlové budovy zámožných obyvateľov, z ktorých mnohé stoja dodnes. Striedajú ich krčmičky, reštaurácie a cukrárne v pastelových farbách. Inokedy najživšiu ulicu v meste namiesto letných terás však dočasne „zdobí“ len nekonečný prach, keďže je v rozsiahlej rekonštrukcii. Miestni, ktorí sa ňou statočne prebíjajú, však prisahajú, že mimo zúrenia zbíjačiek je najkrajšou v celom meste.

Zelený bulvár

Silnú konkurenciu však má aj o pár metrov ďalej na Laisvès Aléja (Aleja slobody), jednej z najdlhších peších ulíc v celej Európe. Takmer 1,7 km dlhý bulvár lemuje dvojité stromoradie nádherných košatých líp. V súčasnosti už celá ulica patrí len peším a hoci ju na pár miestach križujú automobilové cesty, semafory tu nenájdete, chodci majú jednoducho vždy prednosť. Jej okraje zapĺňajú početné kaviarne, reštaurácie a remeselné obchodíky, a tak ľahko nadobudnete pocit, že v Kaunase sa nikto nikam neponáhľa. Babička s vnučkou si na lavičke čítajú rozprávkovú knihu, kamarátky klebetia pri káve a šakotise – miestnom koláči, ktorý sa tradične pečie na rotujúcom ražni na otvorenom ohni a páry nakupujú nové dizajnové ozdoby. Korzovanie v príjemnom tieni vedie aj popri budovách bývalej litovskej pošty, štátneho hudobného divadla, litovskej banky a ďalších stavbách v modernistickom štýle, ktoré dnes patria ku kultúrnemu dedičstvu.

„V medzivojnovom období, keď sa z Kaunasu stalo dočasné hlavné mesto Litvy, tu vyrástlo takmer 12-tisíc nových budov. Mesto lákalo architektov z Francúzska, Talianska, Nemecka či Ruska, a tak vznikol unikátny mix moderny, ktorý kombinuje viac prvkov vrátane art deco. Monumentálne stavby rástli čoraz viac do výšky, aj miestnu poštu v čase stavby v roku 1932 volali mrakodrap, hoci mala len šesť poschodí. Kaunas bol v tom čase aj nesmierne multikultúrny a každá štvrť mala svojich typických obyvateľov,“ vysvetľuje koordinátor programu Moderna pre budúcnosť Žilvinas, keď kráčame alejou, ktorá vyúsťuje pri majestátnom novobyzantskom kostole Soboras.

Článok pokračuje na ďalšej strane.