Radi by ste si priniesli zo svojich ciest krásny suvenír, na ktorého výrobu boli použité časti zvierat alebo rastlín? Dávajte si pozor, aby sa vaša dovolenka nestala nočnou morou.

Mali by ste totiž vedieť, že obchod s ohrozenými druhmi živočíchov, rastlín a výrobkov z nich je medzinárodne kontrolovaný. Že ide o veľký globálny problém, svedčí aj fakt, že zisk z pašovania zvierat a rastlín je po pašovaní drog a zbraní v celosvetovom meradle na treťom mieste.

Predpokladá sa, že ročný obrat medzinárodných bánd pašerákov zvierat a rastlín je najmenej päť miliárd dolárov. Stáva sa tak výnosným, ale nelegálnym obchodom, ktorý je po ničení prirodzených biotopov druhov hlavnou príčinou vyhynutia živočíšnych a rastlinných druhov.

Vyhľadávané

Ak sa rozhodne „bežný turista“ kúpiť počas dovolenky živé zviera alebo rastlinu, či suvenír v podobe zaujímavej prírodniny alebo výrobku z nej, treba si uvedomiť, že množstvo rastlín a živočíchov je chránených medzinárodnými a miestnymi predpismi.

Odhliadnuc od pašerákov a ich praktík, aj každý bežný turista sa môže stať súčasťou nelegálneho obchodu. Slovákom sa na ich dovolenkových cestách ponúka množstvo príležitostí na kúpu suvenírov z častí zvierat alebo rastlín.

Medzi tie, s ktorými by ste mohli mať na hraniciach problémy, patria odevy, doplnky a výrobky z kože hadov, varanov a krokodílov (napríklad remienky na hodinky, topánky, kabelky, peňaženky, opasky, obaly na mobilné telefóny) a výrobky z pancierov morských korytnačiek, ako sú slnečné okuliare, hrebene, náramky, náhrdelníky či celé vypreparované korytnačky.

Málokto vie, že i mnohé obľúbené suveníry podliehajú hraničnej kontrole a v prípade, že ide o exempláre ohrozených druhov rastlín a živočíchov chránených washingtonským dohovorom (CITES), vzťahujú sa na ne prísne vývozné a dovozné podmienky.
Málokto vie, že i mnohé obľúbené suveníry podliehajú hraničnej kontrole a v prípade, že ide o exempláre ohrozených druhov rastlín a živočíchov chránených washingtonským dohovorom (CITES), vzťahujú sa na ne prísne vývozné a dovozné podmienky.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Pozor si treba dávať aj na výrobky z kožušín vzácnych šeliem (napríklad čiapky, klobúky, šály, rukavice, kožuchy...), na samotné koraly alebo šperky z nich vyrobené, na niektoré mušle, lastúry a ulity (vrátane šperkov a dekoračných predmetov).

Medzi vyhľadávané suveníry patria aj sošky zo slonoviny a vzácnych druhov dreva. Našinca na trhoch často zaujmú, no môžu mu spôsobiť problémy, ak ide o druhy zaradené do príloh CITES, aj vysušené morské koníky, prípravky tradičnej ázijskej medicíny i kozmetické prípravky s obsahom rastlinných alebo živočíšnych výťažkov.

Existuje však skupina suvenírov, ktoré si podľa platnej legislatívy môže turista z tretích krajín doviesť bez obáv v osobnej batožine.

Napríklad jedna osoba môže doviesť 125 g kaviáru z jeseterotvarých rýb, maximálne 3 kusy dažďových palíc z opunciovitých, okrem mäsa a poľovníckych trofejí najviac 4 kusy výrobkov z krokodílov, najviac 4 telá mŕtvych morských koníkov či 3 ulity krídlatca veľkého.

Z lastúr druhov z čeľade Tridacnidae (napríklad rozďava obrovská) maximálne 3 kusy, ktoré spolu nesmú presiahnuť hmotnosť 3 kg, pričom môže ísť o jednu neporušenú lastúru alebo dve spárované polovice, a z exemplárov dreva agarwood maximálne 1 kg triesok, 24 ml oleja a dve súpravy korálikov alebo modlitebných ružencov.

Obchodníci niekedy zneužívajú neznalosť turistov a ponúkajú im na predaj tovar, s ktorým sa obchodovať nesmie alebo ho bez povolenia nemožno vyviezť z krajiny. Skutočnosť, že takýto „tovar“ je voľne ponúkaný na predaj, neznamená, že kúpiť ho a priviezť domov je legálne.

Neznalosť predpisov ani v tomto prípade neospravedlňuje. V prípade vývozu a dovozu exemplárov CITES bez povolení vám colníci pri kontrole predmety môžu zhabať a uložiť pokutu.

Našinca na trhoch často zaujmú, no problémy mu môžu spôsobiť aj prípravky tradičnej ázijskej medicíny.
Našinca na trhoch často zaujmú, no problémy mu môžu spôsobiť aj prípravky tradičnej ázijskej medicíny.
Zdroj: Shutterstock

Na účely zistenia, či ide o priestupok, alebo trestný čin, je podstatná spoločenská hodnota exemplára. Jej určenie je v kompetencii Vedeckého orgánu SR pre CITES, ktorý je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR.

Najčastejšia sankcia za priestupok, ktorú ukladajú colné úrady, je „prepadnutie tovaru“ a povinnosť uhradiť trovy, prípadne podľa závažnosti a rozsahu porušenia colných predpisov je možnosť uloženia pokuty. Trestné činy colné úrady neriešia, prípady postupujú podľa okolností na kriminálny úrad finančnej správy alebo Prezídium PZ SR.

Podľa údajov poskytnutých colnými úradmi bol počet zhabaných (prepadnutých) exemplárov v roku 2018 spolu 281, z toho 1 preparát zvieraťa, 28 neživých exemplárov zvierat, 3 kusy živých rastlín a 249 neživých exemplárov rastlín.

Ministerstvo životného prostredia SR turistom odporúča, aby sa v prípade nejasností, či daný suvenír spadá do príloh Dohovoru CITES, obrátili na Vedecký orgán SR pre CITES alebo Ministerstvo životného prostredia SR.

Pašovanie v slamkách

Ľudí vždy fascinoval svet motýľov. Vďaka dostupným informáciám a pútavým zahraničným encyklopédiám ich popularita čoraz viac stúpa a ich rozmnožovacia schopnosť je oproti vyšším stavovcom nepomerne väčšia.

V oblastiach s bohatým výskytom motýľov domorodci pochopili, že obchodovaním s ich vajíčkami a kuklami sa dá dobre zarobiť. Vajíčka, ktoré nakladie samička (od niekoľkých desiatok po niekoľko stoviek kusov), transportujú väčšinou v bežnej slamke na pitie z obidvoch strán uzavretej vatou, aby mohli dýchať.

Čierny trh s motýľmi a ďalšími druhmi vzácneho hmyzu je tiež veľmi lukratívny. Jeden z posledných prípadov pašovania zachytili na pražskom letisku v Ruzyni. V nelegálnej zásielke objavili okrem 191 motýľov v sušenom stave aj chrobáky a mušle z Ruska a Thajska.

Hoci sú pašované motýle a ich vývinové štádiá drobný artikel, colníci si s týmto problémom dokážu poradiť. Prizývajú odborníkov, ktorí vedia identifikovať chránené druhy, a majú dokonca manuály na to, ako ich rozpoznať v takzvanom „nasáčkovanom stave“, keď majú ešte zložené krídla. Na druhej strane je fakt, že vajíčka nerozpozná nikto. Často sa posielajú aj v listových zásielkach.

Mnoho turistov svojou nevedomosťou prostredníctvom kúpy suvenírov podporuje nelegálny obchod a prispieva tak nevedomky k zabíjaniu ohrozených druhov.
Mnoho turistov svojou nevedomosťou prostredníctvom kúpy suvenírov podporuje nelegálny obchod a prispieva tak nevedomky k zabíjaniu ohrozených druhov.
Zdroj: Shutterstock

Hrôzostrašné praktiky

Medzi najčastejšie obete pašovania patria plazy, výrobky zo slonoviny, bezstavovce a vtáky. Obeťou nelegálneho obchodovania sa každoročne stane 2 až 5 miliónov vtákov z voľnej prírody, z toho okolo 500 000 papagájov.

V obľube sú predovšetkým vzácne druhy juhoamerických papagájov. Ich lovci v Južnej Amerike ich predávajú v prepočte za 2 až 3 eurá za kus a v Európe už za ne pašeráci žiadajú aj niekoľko tisíc. Pri takomto biz­nise sú preto pri pokusoch dostať „svoj tovar“ ilegálne cez hranice pašeráci značne vynaliezaví. Aj na úkor života zvierat.

A tak colníci v európskych krajinách objavujú spútané vtáky vo dvojitých stenách kufra, v chladničkách či bambusových tyčiach. V Düsseldorfe objavili na letisku colníci papagáje, ktoré boli doslova natlačené do fliaš a pohárov, pred časom za­tkli muža, ktorý mal na podšívke svojho plášťa lepiacimi páskami pripevneného mladého krokodíla, vzácnu kaspickú korytnačku ukryl pašerák vo fotografickom prístroji.

Živočíchy pri takýchto prevozoch trpia a umierajú. Niekoľko hodín letu prežívajú v škatuliach, pohároch, nádobách, bez jedla i vody a často dokonca aj bez vzduchu. Utýrané zvieratá po odhalení colníkmi postupne napriek snahe odborníkov umierajú na stres a zlyhanie životných funkcií.

Dočasný domov

Kde však končia všetky colníkmi zhabané rastliny, živočíchy či predmety z CITES-ových druhov? Neživé exempláre sa stávajú vlastníctvom štátu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí tovaru vydaného colným úradom a ich správu vykonávajú colné orgány.

Prepadnuté a zhabané neživé exempláre sú umiestnené v skladoch colných úradov a sú používané na prezentáciu činnosti colných orgánov pred verejnosťou, žiakmi a študentmi v rámci takých podujatí, ako sú napríklad Deň colníkov, MDD či Medzinárodné letecké dni na Sliači.

Slúžia však aj na vzdelávacie účely v školiacich strediskách finančnej správy SR a taktiež sa využívajú na informovanie verejnosti na letiskách v Bratislave a Košiciach, kde boli nainštalované vitríny s neživými exemplármi CITES.

ŠOP SR zabezpečuje vykonávanie správy živých exemplárov rastlín, ktoré sa stali majetkom štátu, a Národná zoo Bojnice je správcom živých exemplárov živočíchov, ktoré sa stali majetkom štátu.

Zoologička a fotografka Lucie Čižmářová (31): „Zvieratá nedokážu bojovať proti organizovanému zločinu, a preto, ak ich nechceme stratiť, je načase sa s pašerákmi pustiť do boja.“
Zoologička a fotografka Lucie Čižmářová (31): „Zvieratá nedokážu bojovať proti organizovanému zločinu, a preto, ak ich nechceme stratiť, je načase sa s pašerákmi pustiť do boja.“
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Krvavé ruky

Lucie Čižmářová (31) je nielen terénnou zoologičkou Zoo Olomouc a koordinátorkou veterinárnej starostlivosti a welfare v záchrannom programe The Kukang Rescue Program, ale aj fotografkou kampane Ukradnutá divočina.

Hovorí, že zvieratá nedokážu bojovať proti organizovanému zločinu, čo ilegálny obchod so zvieratami je, ak ich teda nechceme stratiť, je načase sa s pašerákmi pustiť do boja.

„Kampaň Ukradnutá divočina je prvá komplexná kampaň v Slovenskej a Českej republike, ktorá poodkrýva prehliadané fakty o ilegálnom obchode so zvieratami. Kampaň vznikla v spolupráci s inšpektorkami Českej inšpekcie životného prostredia, Zoo Ostrava, záchranným programom Kukang, ktorý sa zaoberá ilegálnym obchodom so zvieratami a ochranou útloňov (Nycticebus spp.) na Sumatre a je zastrešená Ministerstvom životného prostredia ČR.

Hlavným cieľom kampane je informovať verejnosť o skutočnej veľkosti nelegálneho obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a ich časťami a ukázať, že tento problém nie je len problémom Ázie, Afriky či Ameriky, ale na vine sú tiež štáty Európy, medzi ktoré patria aj občania Slovenskej a Českej republiky. Kampaň je podporená sériou fotografií, ktorých hlavným znakom sú krvavé ruky so sloganom: KUPUJEŠ? AJ TY MÁŠ KRVAVÉ RUKY!

Táto ,krvavosť‘ má zobrazovať, že každý z nás by sa mal zamyslieť, či svojím správaním nepodporuje ilegálny obchod so zvieratami a či napríklad nákupom suvenírov alebo stravovaním sa v exotických krajinách nespôsobuje vymieranie niektorého druhu vo voľnej prírode.

Tieto fotografie sú nainštalované na 15 miestach ČR, (z toho 10 miest tvoria zoologické záhrady) a najnovšie bola kampaň predstavená v Národnej zoologickej záhrade Bojnice na Slovensku. Táto séria fotografií získala čestné uznanie v medzinárodnej fotografickej súťaži International Photography Awards za rok 2018,“ hovorí Lucia.

Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály nabádajú na zamyslenie. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň prosbou.
Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály nabádajú na zamyslenie. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň prosbou.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Výčitka i prosba

„Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia voľne žijúcich živočíchov. Pretože nám tento problém nie je ľahostajný, rozhodli sme sa naň upozorniť kampaňou, ktorá odhaľuje priehľadné fakty o nelegálnom obchode so zvieratami.

Vďaka nej môžu návštevníci poodhaliť skutočnosti o kriminalite páchanej na zvieratách a pozrieť sa tak na tento nelegálny obchod zblízka. Slogany sú doplnené faktmi, ktoré hovoria napríklad o tom, že každý rok je v Afrike zabitých viac ako tisíc nosorožcov, sto slonov je každý deň zabitých pre slonovinu a 10 miliónov divokých zvierat je ročne ulovených pre kožušinu.

A ako nemať krvavé ruky? Jednoducho pri svojich cestách do zahraničia nekupujte a nezbierajte nič, čo nepoznáte a neviete, či je to dovolené a legálne. Odmietnutím kúpy nelegálneho živočícha alebo výrobkov z častí jeho tela môžete prispieť k jeho záchrane,“ hovorí o kampani vedúca odboru marketingu a propagácie Národnej zoo Bojnice Ing. Andrea Klasová (35).

„Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály nabádajú na zamyslenie, fotografie s krvavými rukami sú kruté. Ale ony len zobrazujú realitu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň našou prosbou. Mnohé reakcie návštevníkov dosvedčujú, že sa nám to podarilo. Konečne môžu tisíce ľudí vidieť, aká je skutočnosť.

Ak výsledkom bude väčšia citlivosť a angažovanosť ľudí pri ochrane živočíšnych druhov a podarí sa zachrániť čo i len jediné zviera, táto kampaň nebola zbytočná. Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná.

Na fotografiách zobrazených na našich paneloch je krv, teda ľudia s krvavými rukami. Rozumní ľudia obyčajne nepotrebujú zobrazenie násilia, aby pochopili. Treba však pripustiť, že niekedy je to jediná cesta, aby si ľudia uvedomili dôsledky svojho konania.

Národná zoo Bojnice má vo svojej ponuke mnoho výučbových programov na túto tému. Ľudia sa snažia chápať význam tohto problému, ale väčšina tento problém na svojich dovolenkových cestách ignoruje. Preto sme sa túto kampaň rozhodli propagovať práve v čase dovolenkového obdobia, keď ľudia cestujú do zahraničia a z dovoleniek si prinášajú rôzne suveníry, pričom ani len netušia, aký strašidelný príbeh majú za sebou,“ uzavrela Andrea Klasová.


Viete, ktoré suveníry si môžete z dovolenky bezpečne priviezť? Pri týchto vám hrozí pokuta
Zdroj: Cites

CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) je oficiálne používaná skratka pre dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý bol podpísaný dňa 3. 3. 1973 vo Washingtone. Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania na obchodné účely.

Dohovor je uplatňovaný prostredníctvom systému vývozných a dovozných povolení, ktoré sa predkladajú na colnom úrade v mieste vstupu/výstupu do EÚ. V SR je kompetentným orgánom na vydávanie dovozných, respektíve vývozných povolení Ministerstvo životného prostredia SR. Envirorezort na svojej stránke zverejňuje všetky potrebné informácie pre dovozcov, vývozcov aj držiteľov ohrozených druhov. Súčasne má snahu zvyšovať povedomie verejnosti aj formou letáku pre turistov, ktorý bol distribuovaný do cestovných kancelárií a na letiská s cieľom informovať turistov, ktoré suveníry sa doviesť môžu bez obáv a ktoré nie.

V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 180 krajín sveta a pod ochranou CITES sa dnes nachádza približne 5 800 druhov živočíchov a 30 000 druhov rastlín.

Ohrozené druhy živočíchov a rastlín sú v rámci dohovoru CITES zaradené do 3 príloh (I, II, III) a v rámci platnej legislatívy EÚ sú zaradené do 4 príloh (A, B, C, D). Režim obchodovania pre druhy zaradené v jednotlivých prílohách je odlišný. Najprísnejšie je regulovaný obchod s druhmi zaradenými do prílohy A.

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac