Mesačne dokáže kategória ľudí od 48 do 65 rokov ušetriť 100 miliónov eur – odložia si ich v hotovosti, nechajú ich na bežnom účte, alebo ich prevedú na nejaký sporiaci účet. Sú to ideálni klienti pre cestovné kancelárie, lebo radi cestujú, sú dobrí klienti pre obchody, lebo si kupujú kvalitnú elektroniku, športové potreby, radi si užívajú, chcú radšej dobré ako lacné veci. Na Slovensku dozrela generácia ľudí, ktorí už nie sú „stratení“, lebo v čase pádu komunizmu mali 20 až 37 rokov, dokázali sa prispôsobiť, využili možnosti a dnes sa dokonca šestina z nich cíti byť na vrchole.

Spoločnosť sa však akoby neprispôsobila. Bežná situácia – pozeráte sa večer na televízne správy súkromnej televízie a na obrazovke sa objaví titulok: „Okradnutá starenka“. Do toho redaktor zahlási: „64-ročná pani Silvia z Košíc sa v noci stala obeťou lúpeže.“ Ha?! Starenka?

Zašpinili sme si verejnú debatu zbytočnými slovami starenka, starček, deduško, dôchodca... Veď podľa tejto správy by taký poslanec Ján Budaj (65) bol už tiež starček, o hercovi Milanovi Kňažkovi (71) nehovoriac, už dávno by tam patril americký herec Sylvester Stallone (70) a k starenkám by onedlho patrila už aj Zdena Studenková (62).

Ani veľké firmy nevnímali túto generáciu ako perspektívnu. Bežná situácia vo firmách – šéfovia hovoria: „Dajme si urobiť prieskum zákazníkov, na ktorých by sme mali zacieliť reklamnú kampaň na naše výrobky, cieľová skupina 18 až 55 rokov.“ Ha?! Starší už neexistujú, už nič nekupujú?

„Predlžuje sa vek dožitia, ľudia dlhšie zotrvávajú zapojení do pracovného procesu. V minulosti išla 55-ročná žena, ktorá mala dve deti, do dôchodku a stala sa z nej pani na penzii, ktorá pestovala kvietky, paradajky a natierala žalúzie. V súčasnosti je nejedna 55-ročná žena na vrchole síl, deti dorástli a odišli z domu, hypotéky sú splatené, zrelým ľuďom sa rozväzujú ruky. Životný štýl tejto skupiny ľudí sa za uplynulých 20 rokov dramaticky zmenil. Za 25 rokov, čo som sa venovala marketingovému výskumu, si všetci klienti ako banky, výrobcovia a predajcovia rýchloobrátkového tovaru, telekomunikačné firmy a ďalší, nechávali robiť prieskumy, ktoré sa končili pri 50-ročných, maximálne 55-ročných. Potom ako keby ľudia prestali existovať. Vlani však vznikla v Česku veľká štúdia Silver Heroes o ľuďoch vo veku 48 až 65 rokov. Nadchlo ma to, lebo tiež patrím do tejto vekovej kategórie. Povedali sme si, že si túto skupinu overíme aj na Slovensku,“ hovorí Eva Taračová, ktorá bola garantkou slovenskej štúdie Silver Heroes.

Agentúry Simply5 a G82, ktoré robili štúdiu na jar 2016 v Česku, jej dali podtitul Štúdia nepostrádateľnosti postrádateľných. Ukázalo sa, že pre firmy, ktoré chcú predávať produkty a cieliť reklamu na konkrétne skupiny, je to minimálne taká zaujímavá skupina ľudí ako tridsiatnici.

Pre štúdiu Silver Heroes sociológovia, psychológovia a antropológovia zo Simply5 a G82 zostavili viac než 250 otázok a položili ich vyše tisícke Slovákov a Sloveniek vo veku 48  až 65 rokov. Navyše robili etnografické návštevy, pri ktorých ľudia ukazovali výskumníkom, ako žijú, čo robia, aké majú záhradky, dielne, čomu sa venujú.

„Vôbec sa nepotvrdili rôzne predsudky typu, že títo ľudia už nie sú na moderné technológie. Naopak, veľká časť z nich sa nebráni novinkám, zo všetkých oslovených sa iba 10 percent nekamaráti s technológiami. Nielenže si kupujú moderné smartfóny, tablety, ale používajú rôzne aplikácie, sťahujú si rôzne veci z internetu, nakupujú prostredníctvom internetu, vedia pracovať so softvérmi podľa záľuby. Ak majú ako záľubu fotografovanie, tak pracujú s photoshopmi, dokonca sa niektorí neboja s fotkami obchodovať a prihlásia sa do veľkých sietí. Napočítali sme, že ľudí v tejto generácii je na Slovensku 1,3 milióna. Každý z nich priemerne ušetrí každý mesiac 82 eur, čo je 100 miliónov eur mesačne, ktoré môžu investovať do nákupov, do zdravia, do zábavy, dovoleniek, rodiny či do rekonštrukcií. Existuje mýtus, že sú to ľudia, ktorí radšej než by si kúpili nové veci, budú donekonečna opravovať staré. Nič také sa v prieskume nepotvrdilo,“ hovorí Eva Taračová.

Samozrejme, nejde o homogénnu skupinu ľudí, preto ich výskumníci rozdelili do šiestich skupín: Odovzdaní osudu, Stratení v dôchodku, Nezlomení, Bohatí časom, Dobré duše a Na vrchole.

„Mohlo by sa zdať, že je to veková skupina, pre ktorú bude napríklad pri nakupovaní najdôležitejším kritériom cena. Výsledky však ukazujú, že pri nakupovaní je pre niektorých najdôležitejšia kvalita, iní zase potrebujú mať pokoj a dostatok času na výber a niektorých nakupovanie baví hlavne preto, že môžu urobiť radosť blízkym. Keď má niekto viac než 60 rokov, neznamená to, že sa vzdá vlastných snov alebo túžob. Veľa investujú, napríklad do rekonštrukcie bývania. Zaujímavé je, že keď im odídu deti, tak ostávajú žiť v nadrozmerných bytoch a domoch, platia za bývanie viac peňazí a časť bytu je prázdna. Miestnosti zostávajú tak, ako keď deti odišli. Z bývalých detských izieb si neurobia malú pracovňu, telocvičňu, skôr rozmýšľajú, že možno raz sa tie deti vrátia, alebo raz prídu vnúčatá. Slováci v tomto veku žijú trochu nad pomery, Česi často veľký byt predajú a presťahujú sa do menšieho, za ktorý aj menej platia. Peniaze, ktoré získajú predajom väčšieho, investujú do zážitkov. Slováci sú skôr takí, že toto je moje, to som si celý život budoval, chcem v tom zostať žiť. Mali sme respondentku, ktorej tragicky zomrel manžel pri autonehode a ona ďalej lipla na veľkom byte, aj keď bola sama. Byt rekonštruovala, aby sa dostala z depresií, ale odísť odmietala,“ hovorí Eva Taračová.

„Tri štvrtiny Strieborných ešte pracujú a nemyslia na dôchodok. Iba niektorí chcú ísť do dôchodku naplno, väčšina chce pokračovať v práci. Keď sme zisťovali prečo, najčastejšou odpoveďou bolo, že nechcú stratiť sociálne kontakty a sebestačnosť. Pre nich sú osamotenosť a nemohúcnosť najväčšími obavami. Majú pocit, že po odchode z práce by trpeli pocitom neužitočnosti. Asi preto neprekvapí, že Strieborní veľmi pozitívne reagujú, ak napríklad nejaká značka dokáže združovať ľudí, vytvárať komunity,“ hovorí Eva Taračová.

Najstaršia súčasná generácia ľudí patrí skôr k stratenej, v čase pádu komunizmu už mali najlepšie roky za sebou a v novom systéme sa nevedeli uchytiť. Naopak, generácia 48 – 65 je podľa Evy Taračovej tá, ktorá bola po revolúcii „naspídovaná“, dokázali sa prispôsobiť zmenám, mnohí začali podnikať alebo pracovať v súkromných firmách.

„Sú ochotní veľmi tvrdo pracovať a v tom sa od mladších generácií veľmi odlišujú. Mladší viac čakajú, že veci prídu samy alebo s menšou námahou. Strieborní síce nevyrástli s digitálnou technológiou, no všetko doháňajú pracovitosťou, usilovnosťou. Problém však je, že Silver Heroes absolútne nedôverujú štátu. V čase revolúcie vstupovali do života s optimizmom a verili, že pomery sa vo všetkom zlepšia. Napríklad v Českej republike zo štúdie vyšlo, že tam ľudia veria, ak vôbec, aspoň v to, že štát urobí všetko pre ich ochranu v prípade vojenského ohrozenia. Slováci v tejto vekovej kategórii neveria ani tomu. Sú štátom veľmi sklamaní. Obava, že sa štát o nich v starobe nepostará, je veľmi veľká,“ vysvetľuje Eva Taračová.

Silver Heroes: Mladí ich považujú za starcov, v skutočnosti majú veľký potenciál

Plus TV

Ivana Gáborík a jej príprava na Vianoce: Takto doma vypekajú s dcérkami!

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 19. decembra 2024

Nezničiteľný Maroš: Trikrát porazil rakovinu, no prišiel o nohu! Dnes zdoláva Spartan preteky

Výber pre vás