Peter Ličák

Podľa objektívneho svedectva čísiel zapísaných v&nbsp;starých listinách najviac obyvateľov mali Tročany v&nbsp;roku 1828. Okrem zemanov a&nbsp;osadenstva fary v&nbsp;dedine rozloženej na rozhraní Nízkych Beskýd a&nbsp;Bartošovskej kotliny pod svahmi lesov Čergova žili v&nbsp;postavení poddaných Slováci s&nbsp;Rusínmi. Táto slovanská národnostná menšina sa v&nbsp;malej obci usadila na prelome 15. a&nbsp;16.&nbsp;storočia. Väčšina obyvateľov Tročian sa zaoberala poľnohospodárstvom, za čias prvej republiky muži pracovali najmä v&nbsp;okolitých lesoch.

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Bardejov, región horný Šariš
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1277
&nbsp;
Počet obyvateľov: 299
&nbsp;
Nadmorská výška: 345 m

Tročany

Starosta Tročian Matúš Stavar je strojársky inžinier, po promócii na prešovskej Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach pracoval v&nbsp;Bardejovských strojárňach, pred prvým zvolením za starostu v&nbsp;roku 2018 bol zamestnaný v&nbsp;prešovskej firme na výrobu plastových okien. „Niežeby ma ‚strojárina‘ nebavila, ale ako poslanec obecného zastupiteľstva som jedno volebné obdobie bol zástupcom starostu, mal som dobrý prehľad o&nbsp;tom, čo trápi ľudí v&nbsp;našej dedine, aj o&nbsp;tom, aké možnosti má samospráva na ich riešenie. Mal som svoju predstavu o&nbsp;tom, ako efektívnejšie využívať možnosti, ktoré samospráva pri správe obce má, vedel som, do čoho idem, takže ma na obecnom úrade nič nezaskočilo,“ hovorí o&nbsp;svojej ceste na obecný úrad starosta Tročian.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE LEŽIACEJ MEDZI PREŠOVOM A BARDEJOVOM NÁJDETE V GALÉRII

Dedina leží v&nbsp;údolí, kilometer stranou od cesty druhej triedy spájajúcej Prešov s&nbsp;Bardejovom. Na odbočke z&nbsp;hlavnej cesty čakala na ranný autobus do Bardejova skupinka seniorov. Na otázku, kde je v&nbsp;dedine obecný úrad, odpovedali rovnako otázkou –&nbsp;za kým tam ideme. „Vlastne tam ani nikoho iného ako starostu nemôžete nájsť,“ vysvetlil nám sedemdesiatnik v&nbsp;čiernom obleku. Vybral sa na kontrolu do bardejovského špitála a&nbsp;tu odvekov platí, že k&nbsp;doktorovi sa nechodí v&nbsp;menčestrákoch a&nbsp;kockovanej košeli, ale v&nbsp;tom najparádnejšom obleku. Z&nbsp;hlúčika však vzápätí zaznela spresňujúca informácia: „Ale ak so starostom nie ste dohodnutí, v&nbsp;kancelárii ho nenájdete. Ak zbadáte traktor, za volantom bude určite sedieť starosta. Najskôr sa niekomu vybral zviezť z&nbsp;lesa siahovicu, kým nie je neznesiteľná páľava, alebo sa zastavte na začiatku valala pri cintoríne, či tam nekosí trávu,“ zvestoval ženský hlas.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Matúš Stavar mi o&nbsp;pár minút potvrdil, že sú dni, keď naozaj vymieňa kanceláriu za kabínu obecného traktora. „Keď tak teraz nad tým uvažujem, v&nbsp;úradných hodinách mám na sebe častejšie montérky ako oblek. Ako vravím, vedel som, že na úrade budem také dievča pre všetko. Úradujem sám, už rok a&nbsp;pol je obecný úrad bez administratívnej pracovníčky, zastávam aj jej prácu, lebo peňazí na obecnom účte nemáme nazvyš. Ročný rozpočet má hodnotu 140-tisíc eur, väčšina peňazí ide na chod materskej školy. V&nbsp;novom školskom roku prichýli pätnásť detí, taký relatívne vysoký počet škôlkarov sme už dávno nemali, ale teší nás to, lebo to znamená, že Tročany mladnú. Ten, kto vám povedal, že ma skôr ako na úrade nájdete za volantom traktora, mal pravdu. V&nbsp;lete vozím ľuďom drevo z&nbsp;lesa, v&nbsp;zime odhŕňam sneh z&nbsp;obecných ciest alebo kosím trávu na cintoríne či pri drevenej cerkvi svätého Lukáša, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou,“ hovorí starosta o&nbsp;podobe svojich pracovných dní.

To, ako Matúš Stavar pragmaticky vedie obec, si pochvaľujú dobrovoľní hasiči, ktorí nikdy neodmietnu žiadosť starostu ani ostatných občanov o&nbsp;takú či onakú pomoc. Obecný úrad roky prehliadal ich varovania, že im chýba moderná požiarna technika, keby nedajbože bolo v&nbsp;dedine prišlo k&nbsp;veľkému požiaru, veľa šancí na účinný zásah by nemali. Až keď sa vedenia obecnej samosprávy ujal terajší starosta, ako dobrovoľný hasič sa postaral o&nbsp;to, aby boli hasiči vybavení potrebnou technikou, potešili sa hlavne požiarnej avii. 

„Akútnou úlohou je teraz pre obecnú samosprávu príprava nového územného plánu, na jeho vypracovanie sme už dostali dotáciu 17-tisíc eur, po jeho schválení obecnými poslancami zasvieti obci zelená pre ďalší rozvoj individuálnej bytovej výstavby. V&nbsp;obci bude k&nbsp;dispozícii 35&nbsp;stavebných pozemkov, je predpoklad, že nám pribudne asi sto obyvateľov. A&nbsp;s&nbsp;nimi pribudne do obecnej pokladnice viac peňazí z&nbsp;podielových daní, ktoré použijeme na skvalitnenie života našich obyvateľov. Ideálne by bolo, keby v&nbsp;obci žilo okolo štyristo ľudí,“ teší sa z&nbsp;budúceho prírastku obyvateľov Tročian ich starosta.

Ako stojí čierne na bielom v&nbsp;obecnej kronike, v&nbsp;rokoch 1954 až 1958 na lúke za potokom Rešovka budovali areál jednotného roľníckeho družstva. Dnes v&nbsp;týchto priestoroch, ktoré sú pamätníkom spoločného gazdovania tročianskych roľníkov, sídli farma rodiny Rančíkovcov. V&nbsp;stajniach, v&nbsp;ktorých kedysi družstevníci ustajňovali kravy, má dnes veterinárna doktorka Ľubomíra Rančíková (50) nasťahované kone. Nie hocijaké, ale arabské plnokrvníky, jedno z&nbsp;najkvalitnejšich plemien konského sveta, sen nejedného milovníka koní. 

„S&nbsp;chovom koní som začala pred tridsiatimi rokmi, keď som si kúpila svoju prvú arabku, desaťročnú Zahru, po ktorej sme pomenovali aj našu farmu na Al Zahra. Popri štúdiu ‚veteriny‘ som stačila odchovať prvú dvojicu žriebätiek, ale svoju prvú farmu som založila až o&nbsp;šesť rokov neskôr v&nbsp;roku 1999 v&nbsp;dedinke Šiba pod svahmi čergovského pohoria, kde sa narodil môj manžel, ktorý sa venuje stavbárčine. Farmu sme tam mali sedem rokov, cez letné prázdniny sme organizovali detské tábory, ľudia k&nbsp;nám radi chodievali na country bály, robili sme jazdecké kurzy, do našej ponuky patrilo aj ustajnenie a&nbsp;výcvik cudzích koní, odchovávali sme a&nbsp;predávali žriebätká,“ hovorí majiteľka farmy arabských koní, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi usadila aj so svojou farmou arabských koní v&nbsp;Tročanoch.

Dvanásť plnokrvníkov, dve žriebätká a kravička

Rodinnú farmu Al Zahra aktuálne tvorí päťčlenná rodina Rančíkovcov, dvanásť arabských plnokrvníkov a&nbsp;dve trojmesačné žriebätká. „A&nbsp;ešte jedna kravička, ktorá je veľkou mierou živiteľkou našej rodiny. Dáva nám mlieko, smotanu, tvaroh, syr. Škoda, že tieto produkty nemôžeme ako farmári predávať formou predaja z&nbsp;dvora, lebo hygienické požiadavky na taký predaj sú dnes tak nastavené, že by sme na ich splnenie potrebovali poriadny balík peňazí a&nbsp;ich návratnosť by bola v&nbsp;nedohľadne. Lebo čo už môžete zarobiť na dvoch hrudkách tvarohu či troch litroch mlieka predaných za deň‑dva?“ konštatuje MVDr. Ľubomíra Rančíková, rodáčka z&nbsp;dolného Zemplína, ktorá však detstvo a&nbsp;študentské roky prežila s&nbsp;rodičmi v&nbsp;Bratislave.

Farma žije z&nbsp;predaja žriebät, z&nbsp;ustajňovania a&nbsp;výcviku cudzích koní a&nbsp;z&nbsp;jazdeckej školy, ktorá funguje cez prázdniny ako letný tábor s&nbsp;dennou dochádzkou. Optimálny počet detí v&nbsp;jazdeckej škole je desať-dvanásť detí, majú tu dokonca deti, ktoré chodia na koníkoch z farmy či koníkoch svojich rodičov jazdiť aj desať rokov.

„Najviac je ich z&nbsp;okresov Prešov a&nbsp;Bardejov, ale mali sme v&nbsp;jazdeckej škole aj deti Slovákov žijúcich v&nbsp;USA, ktoré boli na prázdninách na Slovensku u&nbsp;starých rodičoch. Často dostávam od rodičov otázku, od akého veku je pre deti vhodné začať jazdiť na koni. Mali sme tu v&nbsp;jazdeckej škole už aj päťročné deťúrence, ale optimálny vek je desať rokov. V&nbsp;posledných rokoch majú o&nbsp;jazdenie na koni záujem takmer výlučne dievčatká, chlapci k&nbsp;nám chodia naozaj iba výnimočne. A&nbsp;potom v&nbsp;dospelosti je to opačne, viac k&nbsp;nám chodia muži. Pre dospelých však máme v&nbsp;jazdeckej škole limit, nesmú vážiť viac ako 80&nbsp;kilogramov,“ predstavila nám jazdeckú školu Ľubomíra Rančíková.

Jazdenie na koni neodmysliteľne patrí aj k&nbsp;životu jej dcéry Zuzky, študentky gymnázia v&nbsp;Bardejove. „Akurát som sa vrátila z&nbsp;trojmesačného pobytu v&nbsp;americkom Texase. Užila som si to, spoznala som mnoho zaujímavých ľudí, našla som si tam nových kamarátov. Ale ako mi tam pribúdali dni, tým viac sa mi cnelo za rodičmi a&nbsp;bratmi. Už som sa stihla privítať aj so svojou trinásťročnou kobylkou Samirou, teším sa na deti v&nbsp;jazdeckej škole, kde pomáham mamke. Teraz máme mimoriadne šikovnú partiu malých jazdkýň, radosť s&nbsp;nimi pracovať,“ pochválila svoje zverenkyne Zuzka Rančíková.

Tento rok je to štvrť storočia, čo manželia Ľudmila a&nbsp;Andrej Čverhovci vymenili Bardejov za Tročany. Pán Andrej bol 28&nbsp;rokov sanitkárom v&nbsp;bardejovskej nemocnici, na okresných cestách prežil pri prevoze pacientov bezmála polovicu života. „V&nbsp;Bardejove sme bývali v&nbsp;paneláku, do Tročian sme sa presťahovali do manželkinho rodičovského domu, ja pochádzam z&nbsp;neďalekého Lopúchova. Niekedy uvažujem, že sme mali postupovať opačne: v&nbsp;mladších rokoch bývať tu a&nbsp;teraz, keď sme na dôchodku a&nbsp;častejšie nám treba chodiť k&nbsp;doktorom, sme sa mali presťahovať do mesta. Neberte to ako sťažnosť na tunajší život, len v&nbsp;našom veku by bolo výhodnejšie bývať v&nbsp;Bardejove a&nbsp;v&nbsp;Tročanoch chalupárčiť,“ zafilozofoval si pri šálke kávy na priedomí pán Andrej.

Manželka Ľudmila presne dvadsať rokov sprevádza turistov po drevenej gréckokatolíckej cerkvi na nižnom konci dediny, ktorá bola v&nbsp;roku 1968 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. „Cerkev zasvätenú svätému apoštolovi a&nbsp;evanjelistovi Lukášovi postavili naši predkovia už v&nbsp;roku 1739. Niektorí historici sa dokonca nazdávajú, že v&nbsp;našej obci máme najstarší drevený chrám východného obradu nielen na Slovensku, ale v&nbsp;celom karpatskom regióne. Táto unikátna cerkev zrejme nebola pôvodne postavená v&nbsp;Tročanoch, ale v&nbsp;neďalekom Rešove. Svedčia o&nbsp;tom záruby na drevených trámoch, ale aj pamätný nápis na ikone Ukrižovanie,“ predstavila nám v&nbsp;kocke históriu drevenej cerkvi pani Čverhová.

S&nbsp;dávkou mixu nostalgie a&nbsp;ľútosti spomína na časy pred pandémiou, ktorá na dva roky vygumovala záujem turistov o&nbsp;návštevu tejto národnej kultúrnej pamiatky. „Za tie dve desiatky rokov, čo po cerkvi sprevádzam turistov, je mi dosť smutno na duši z&nbsp;toho, ako klesá záujem Slovákov o&nbsp;tento skvost. Najčastejšie chodievam cerkev odomykať Rakúšanom a&nbsp;Nemcom, Slováci sa tu objavia len výnimočne. Veľké prekvapenie som zažila, keď si našu cerkev prišiel pozrieť poľský kardinál Stanislav Dziwisz, ktorý bol vo Vatikáne osobným tajomníkom pápeža Jána Pavla&nbsp;II.,“ pochválila sa vzácnou návštevou pani Čverhová.

Okrem sprevádzania turistov po cerkvi s&nbsp;manželom ju aj upratuje, stará sa o&nbsp;výzdobu, o&nbsp;kvety, dekanovi Michalovi Onderkovi pomáha pri príprave na liturgie. „Viete, drevený kostolík nie je žiadnym skanzenovým exponátom, stále žije vierou, dva razy do týždňa sa tu konajú liturgie. Bez tejto práce si svoj život neviem ani predstaviť,“ vyznala sa nám pani Ľudmila.

Z&nbsp;Bardejova sa pred rokmi prisťahovala do Tročian aj rodina Šmilňakovcov. Pani Miriam učí nemčinu na cirkevnom gymnáziu v&nbsp;Bardejove, manžel Ján má špeditérsku firmu, venuje sa kamiónovej doprave. Popritom sa manželia venujú výrobe domácich biomydiel, manžel aj šiestim rodinám vo svojej včelnici. „S&nbsp;výrobou mydiel som začala v&nbsp;čase, keď som v&nbsp;škole prišla o&nbsp;prácu. Navyše dcéra mala nejaké zdravotné ťažkosti, bola alergická na niektorú kozmetiku a&nbsp;mydlá. Tak som skúsila vyrobiť vlastné z&nbsp;liečivých rastlín. No a&nbsp;už som pri tom ostala,“ hovorí o&nbsp;svojej záľube pani Miriam. Aby svoju výrobu dostala na vyššiu úroveň a&nbsp;mohla svoje bioprodukty aj predávať, absolvovala pred desiatimi rokmi proces ich certifikácie.

Mali to šťastie, že ich odborným garantom je známa dermatologička a&nbsp;brnianska rodáčka MUDr. Hana Zelenková, ktorá roky pôsobí vo Svidníku. „A&nbsp;prezradím o&nbsp;tejto skvelej odborníčke, že kedysi bola vo veku 33&nbsp;rokov najmladšou primárkou v&nbsp;Československu, keď vo svidníckej nemocnici viedla kožné oddelenie. Nezištne nám dala rady, bez ktorých by sme sa boli naozaj ťažko zaobišli, navyše veľmi nám držala palce, dodnes je našou veľkou morálnou podporou,“ zazneli slová uznania z&nbsp;úst Miriam Šmilňakovej na adresu MUDr. Hany Zelenkovej.

V&nbsp;malej dielni, ktorú si manželia Šmilňakovci postavili pred štyrmi rokmi pri dome, dnes vyrábajú trinásť druhov biomydla z&nbsp;liečivých rastlín, tri špeciálne mydlá na vlasy, brezový šampón, ktorý slúži aj ako veľmi účinný repelent proti kliešťom a&nbsp;dobiedzajúcim ovadom. Mydlá vyrábajú bez konzervačných prísad, rastliny ako levanduľu, nechtík lekársky či rakytník si pani Miriam pestuje v&nbsp;záhradke pri dome, ostatné liečivé bylinky zbiera s&nbsp;rodinou po okolitých lúkach a&nbsp;lesoch.

„Popri špedícii a&nbsp;pomoci manželke pri výrobe a&nbsp;predaji mydiel sa zaoberám včelárstvom. Z&nbsp;produkcie šiestich včelích rodín končí ako prísada v&nbsp;mydlách propolis a&nbsp;včelí vosk, okrem medu vyrábam liečivé tinktúry, propolisové masti, pri predaji z&nbsp;dvora si u&nbsp;nás môžu ľudia kúpiť aj včelí peľ. V&nbsp;ponuke máme miešaný med z&nbsp;okolitých lúk, v&nbsp;poslednom čase je veľký dopyt po pastovanom mede, ktorý je vhodný pre deti na chlieb, lebo sa nerozteká ako ostatné druhy medu,“ pochválil sa výrobkami zo svojej včelnice Ján Šmilňak.

Viac ľudí, viac peňazí: Starosta Tročian je častejšie v montérkach ako v obleku

Peter Ličák

Plus TV

Speváčka Leona Machálková otvorene o láske: Má pri sebe partnera?

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Výber pre vás

Viac ľudí, viac peňazí: Starosta Tročian je častejšie v montérkach ako v obleku

Peter Ličák

Súvisiace články

Lietanie ako životný štýl: Práškovacie čmeliaky vystriedali v Bidovciach športoví piloti

Ruiny ako z rozprávky: Grófsky rod na Starhrade pri Nededzi sídlil od 15. storočia

Malá dedina, veľká rodina: Smrdáky sú svetovým unikátom s odorom sírovodíka

Plus TV

Speváčka Leona Machálková otvorene o láske: Má pri sebe partnera?

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Výber pre vás