Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Krajšie počasie sme si ani vybrať nemohli. Vonku štípe mráz, slnko žiari z&nbsp;modrej oblohy a&nbsp;pod kolesami auta vrždí sneh, ako sa šinieme strmým kopcom po upravenej ceste. Míňame Jánošíkovu krčmu, novorománsky Kostol svätého Michala archanjela a&nbsp;prichádzame k&nbsp;vynovenému námestíčku s&nbsp;informačným centrom. Keď sa cez nadýchanú snehovú perinu prebojujete na jeden z&nbsp;okolitých kopcov – čo sa nám podarilo pomocou starostovho tátoša s&nbsp;pohonom všetkých štyroch kolies –, odmenou vám bude priam božský výhľad na dedinu učupenú v&nbsp;krásnom horskom prostredí.

Ľutovať môžeme len to, že nemáme dosť času na výstup na Veľký Choč (1&nbsp;611 m n. m.) – najobľúbenejší miestny turistický cieľ. Okrem Chočských vrchov, Oravskej Magury, Oravských Beskýd, Západných a&nbsp;Nízkych Tatier a&nbsp;severnej časti Veľkej Fatry z&nbsp;neho nezriedka dovidieť až do Poľska či na Moravu. Je viac než pravdepodobné, že kto sem príde dobýjať tento vrch, ostane príjemne prekvapený. A&nbsp;to nielen vďaka prírode.

Poloha:&nbsp; Žilinský kraj, okres Ružomberok, región Liptov
Prvá písomná zmienka: 1323
Rozloha: 12,79 km²
Nadmorská výška: 662 m
Počet obyvateľov (k 31. 12. 2020): 776
Vývoj nezamestnanosti v&nbsp;okrese (vždy ku koncu roka):
2012 – 13,35 %
2013 – 13,92 %
2014 – 11,87 %
2015 – 9,98 %
2016 – 8,76 %
2017 – 5,62 %
2018 – 4,98 %
2019 – 4,61 %
2020 – 7,36 %
2021 – 6,28 %

Valaská Dubová

Po tom, čo takmer pred ôsmimi rokmi nastúpil do funkcie, sa popri riešení starých restov snažil pozerať predovšetkým dopredu. „Tak, aby sme v&nbsp;rámci možností zlepšili kvalitu života našich ľudí,“ vracia sa na začiatok starostovskej misie Igor Tulinský. Najviac ho trápil odchod mladých z&nbsp;obce, súvisiaci s&nbsp;jedným z&nbsp;najväčších problémov slovenských miest a&nbsp;obcí.

„Na vine bola veľká rozdrobenosť pozemkov, takmer nikde sa nedalo stavať. Preto si sami robíme pozemkové úpravy. Vďaka nim by sme mali mať k&nbsp;dispozícii okolo tristo stavebných pozemkov a&nbsp;mladí ľudia s&nbsp;plánom založiť si rodinu tak nebudú musieť hľadať miesto na bývanie mimo Valaskej Dubovej. Veľa žiadostí evidujeme najmä od cezpoľných. Podstatným dôvodom je naša poloha na rozhraní Liptova a&nbsp;Oravy s&nbsp;blízkosťou miest Ružomberok a&nbsp;Dolný Kubín, len štyri kilometre od plánovanej diaľnice,“ vysvetľuje starosta.

Počinom hodným obdivu je rekonštrukcia rozľahlej, dnes už multifunkčnej budovy so sídlom obecného úradu a&nbsp;kultúrneho domu. Po vynovení do nej presťahovali materskú školu, v&nbsp;modernej kuchyni sa varí nielen pre deti, ale aj pre dôchodcov. Voľný čas môžu miestni tráviť v&nbsp;moderne vybavenej obecnej posilňovni s&nbsp;vlastným vchodom, so šatňou a&nbsp;sprchami, ktorej súčasťou je aj detský kútik. Nechýba ani stolnotenisová herňa. „Možno povedať, že každá miestnosť je využitá na sto percent. V&nbsp;kultúrnom dome boli ešte pred príchodom pandémie prakticky každý týždeň spoločenské akcie,“ dodáva starosta.

Vykurovanie celého objektu zabezpečuje nová kotolňa na štiepku a&nbsp;pelety. Tá predstavuje najväčšiu investíciu za minulý rok, obec na ňu získala prostriedky z&nbsp;eurofondov. Skorému rannému vstávaniu kvôli tomu, aby mali deti pri príchode do škôlky dostatočné teplo, je tak koniec. Parametre 21. storočia už spĺňa aj zrekonštruované verejné osvetlenie, vďaka ktorému je kvalita a&nbsp;bezpečnosť večerných presunov po obci na celkom inej úrovni než v&nbsp;minulosti.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Za ostatné obdobie sa podarilo zrekonštruovať niektoré miestne cesty, oplotiť cintorín, svojpomocne vybudovať detské ihrisko pred budovou niekdajšej základnej školy. Tú už pred rokmi zrušili pre nedostatok detí a&nbsp;momentálne prebieha usporiadanie pozemkov pod budovou s&nbsp;cieľom nájsť pre ňu v&nbsp;budúcnosti zmysluplné využitie. Či sa premení na nájomnú bytovku, domov pre seniorov, ubytovňu alebo niečo iné, ukáže podľa starostu čas. Veľkou výzvou bolo pre Valaskú Dubovú riešenie dopravnej situácie najmä v&nbsp;súvislosti s&nbsp;húfnymi turistickými nájazdmi.

„Keďže je naša obec najlepším východiskovým bodom na výstup na Veľký Choč, mieri k&nbsp;nám 99&nbsp;percent návštevníkov za týmto účelom. Najmä cez víkendy sme tu rátali denne až 150 áut, ktoré parkovali v&nbsp;našich úzkych uličkách. Nielenže blokovali pohyb miestnych, ale aj prípadný príjazd sanitky. Preto obec vybudovala tri záchytné parkoviská s&nbsp;kamerovým systémom, kde turista zaplatí viac-menej symbolické parkovné dve eurá na deň. Tých, ktorí pravidlá nerešpektujú a&nbsp;parkujú mimo vyhradených zón, čaká 20-eurová pokuta. Až na výnimočné incidenty však systém funguje hladko a&nbsp;naši obyvatelia využívajúci rezidenčné karty si môžu vydýchnuť,“ hodnotí starosta.

Pokiaľ sa obci podarí dotiahnuť do úspešného konca už spomínané pozemkové úpravy, otvorí to cestu k&nbsp;realizácii ďalších zaujímavých projektov. Napríklad kompostoviska na bioodpad, ktorý by sa mohol využívať na vykurovanie, amfiteátra či multifunkčného ihriska. Tento rok by sa vo Valaskej Dubovej chceli pustiť do rekonštrukcie hasičskej zbrojnice a&nbsp;vybudovania detského ihriska pred materskou školou zo štátnych prostriedkov.

Vďaka úspechu v&nbsp;jednom z&nbsp;menších projektov môžu za získané finančné prostriedky zaobstarať moderný informačný panel pre turistov aj s&nbsp;osvetleným označením cesty na Choč, vynovením by malo prejsť priestranstvo pred obecným úradom. „Našou veľkou výhodou je to, že v&nbsp;rámci obecného zastupiteľstva tvoríme veľmi dobrý kolektív. Verím, že spoločnými silami pre obec ešte čo-to urobíme,“ dodáva Igor Tulinský, ktorý sa v&nbsp;spoločenskej angažovanosti snaží byť sám príkladom.

Okrem starostovania je aktívnym členom miestneho stolnotenisového klubu, zastáva prácu kuriča, vodiča odhŕňača s&nbsp;posýpačom, vedie folklórnu skupinu Choč, nacvičuje s&nbsp;chrámovým zborom a&nbsp;už 32 rokov hrá na organe v&nbsp;miestnom kostole! „Hudba ma ťahala odmalička. Od ôsmich rokov som sa v&nbsp;škole učil hrať na akordeóne, neskôr na klavíri a&nbsp;na organe. Teší ma, že sa nám podarilo obnoviť fungovanie folklórneho súboru. Hoci pre pandémiu momentálne nemôžeme vystupovať, schádzame sa každý piatok na skúškach. Najmä v&nbsp;týchto časoch je dôležité, aby sa ľudia stretli a&nbsp;porozprávali sa,“ teší starostu takáto spolupatričnosť a&nbsp;to, že k&nbsp;ľudovým tradíciám sa vracajú už aj tí neskôr narodení.

Obecný katering? Druh podnikania, s&nbsp;ktorým sa na tejto úrovni veru nestretnete tak často, je s&nbsp;Valaskou Dubovou spojený už niekoľko rokov. A&nbsp;čo viac, funguje veľmi úspešne. Stoja za ním manželia Peter a&nbsp;Viera Lúčanovci, ktorí najskôr pripravovali jedlá na rôzne spoločenské akcie vo vlastnej réžii a&nbsp;neskôr prešli pod krídla obce. Niet azda oslavy jubilea, svadby či karu, na ktorom by sa nepodávali produkty ich šikovných rúk z&nbsp;teplej či zo studenej kuchyne. Podnikateľské heslo pani Viery (hoci v&nbsp;tomto prípade možno hovoriť skôr o&nbsp;poslaní) znie: Navarené s&nbsp;láskou.

„V&nbsp;čase pred pandémiou sme trávili v&nbsp;obecnej kuchyni prakticky každú sobotu. A&nbsp;keď sa v&nbsp;obci testovalo na kovid, varili sme aj doma. Viackrát sme dokonca vozili do susednej obce,“ naznačuje Peter Lúčan, že o robotu rozhodne núdza nebola. Z&nbsp;jeho slov cítiť, že táto práca je jeho život. Rukami mu prešlo mnoho mladých ľudí, ktorých učil ako majster odborného výcviku na Hotelovej akadémii Spojenej školy v&nbsp;Ružomberku.

„O&nbsp;to viac ma mrzí, že nemôžeme nájsť žiadneho nástupcu. Absolventov tejto školy pritom máme aj priamo v&nbsp;obci. Veľa mladých vidí za všetkým len peniaze, ale svet sa predsa netočí len okolo nich. My vďaka tejto práci môžeme spomínať na mnoho krásnych zážitkov, ktoré si za nič nekúpite,“ dodáva vášnivý kuchár. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolí, chcel by s&nbsp;manželkou touto cestou naďalej prispievať k&nbsp;spoločenskému životu svojej obce.

Hrachové radovánky v&nbsp;Jánošíkovej krčme

Zaujímavé gurmánske zážitky možno vychutnať aj v&nbsp;Jánošíkovej krčme. Už nápis na jej stene informuje o&nbsp;tom, že v&nbsp;roku 1713 tu lapili legendárneho zbojníka, ktorého zradila stará bachorka a&nbsp;jej dcéra Žofa za dvesto dukátov. Nech sa to už pred vyše tristo rokmi udialo akokoľvek a&nbsp;kdekoľvek, táto reštaurácia s&nbsp;penziónom má svoj genius loci, a&nbsp;ako sme sa sami presvedčili, aj výbornú kuchyňu. Inšpirovaní legendou o&nbsp;hrachu hodenom zákernou babou pod Jurajove nohy (aj keď toto je už naozaj iba legenda), sme zvolili menu v&nbsp;tomto zložení: Jánošíkova hrachovka a&nbsp;Rajnohova pochúťka – takisto s&nbsp;obsahom tejto lahodnej a&nbsp;výživnej strukoviny. A&nbsp;aby našich hrachových radovánok nebolo málo, zinscenovali sme s&nbsp;kolegom malú rekonštrukciu neveselej historickej udalosti vo veselšom tóne.

Majiteľ Jánošíkovej krčmy Ferdinand Kadnár začal s&nbsp;prevádzkou tohto vtedy už čiastočne zrekonštruovaného objektu v&nbsp;roku 1999, a&nbsp;hoci podnikanie je to čoraz náročnejšie, stavia na historickej hodnote tohto miesta. „Ľudia prídu, prečítajú si niečo z&nbsp;kroník, pozrú si dobové fotografie. Ceníme si najmä veľký obraz známeho oravského rezbára Štefana Siváňa. Ide zrejme o&nbsp;jeho posledné dielo, na ktoré sme ho prehovárali dva roky,“ poukazuje Ferdinand Kadnár na to, že okrem dobrého jedla či nocľahu ponúka Jánošíkova krčma aj kultúrny zážitok.

Historické lákadlo, o&nbsp;ktoré sa zaujímajú nielen domáci a&nbsp;zahraniční turisti, ale aj deti zo školských výletov, do istej miery pomáha aj v&nbsp;podnikaní. V&nbsp;konečnom dôsledku je však vždy najdôležitejšia úroveň služieb. „Návštevník príde prvýkrát zo zvedavosti, ale aby sa vrátil, musíte mu ponúknuť minimálne takú kvalitu ako konkurencia alebo ešte vyššiu,“ zdôrazňuje Ferdinand Kadnár.