Na túto seriálovú reportáž som sa mimoriadne tešil. Zážitky ľudí, ktorí sú podpísaní pod veľkým príbehom malej úzkokoľajnej železnice, som plánoval písať na kolene, v odfukujúcom parnom rušni a historických vagónoch počas romantickej jazdy Čermeľským údolím.

Lenže všetko je inak, jesenný útok koronavírusu zatiahol núdzovú brzdu aj vláčiku Košickej detskej historickej železnice. Historická železnica pár dní po vydarených oslavách svojich narodenín pre Covid-19 predčasne ukončila tohtoročnú jubilejnú 65. sezónu. O jej chod sa stará približne 60 ľudí, profesionálnych železničiarov i dobrovoľníkov v detskom či tínedžerskom veku, toľko obyvateľov nemajú ani niektoré malé dedinky na severovýchode Slovenska. Všetkých do Čermeľského údolia priviedla láska k mašinám, iný dôvod jednoducho nenájdete. V Košiciach aj v ich dvoch mestských častiach sme už s naším seriálom boli, ale ich detská historická železnica si žije vlastným, nemenej zaujímavým životom. Napriek babičkovskému veku zažíva roky a príbehy, ktoré ju akoby omladzovali.

FOTOGRAFIE HISTORICKEJ ŽELEZNICE NÁJDETE V GALÉRII

Podľa sovietskeho vzoru

Každý, kto sa pričinil o nejaké dielo či projekt, vraví, že je oveľa ľahšie niečo vymyslieť, postaviť, zostrojiť, uviesť do života, ako neskôr to pri živote udržať. Dvojnásobne to platí v prípade, ak si to neustále pýta peniaze. Ak sa v takejto situácii nenájde aspoň hŕstka ľudí, nadšencov, neraz považovaných až za bláznov, ktorí chcú projekt či dobrý nápad silou-mocou udržať pri živote, po krátkej agónii nevyhnutne nasleduje definitívny krach. To všetko platí aj o Košickej detskej historickej železnici. Až na ten definitívny krach, ktorý ju viackrát minul len o vlások.

Prvý vláčik pionierskej železnice sa vydal po koľajniciach s úzkym rozchodom z miniatúrnej staničky Črmeľ, neskôr premenovanej na Čermeľ 19. augusta 1955 o tretej popoludní. Bol to protokolárny vlak s parným rušňom a troma vagónikmi, ktorý pred dvetisíc zvedavými Košičanmi odviezol prvých cestujúcich do staničky Vpred. Ako vraví riaditeľ železničky a predseda Občianskeho združenia Detská železnica Košice Ľubomír Lehotský (46), detské, presnejšie povedané pionierske či komsomolské železnice sa najmä v päťdesiatych rokoch minulého storočia stavali takmer vo všetkých krajinách socialistického sveta.

„Bola to v tých časoch veľká móda, aj týmto spôsobom sa komunistická moc chválila pred svetom svojimi úspechmi. V štátoch východnej Európy existovali pod vplyvom ideológie Sovietskeho zväzu desiatky pionierskych a ťažko spočítateľné množstvo detských železníc. Ich iniciátori a stavitelia chceli pred svetom demonštrovať technickú zdatnosť domácich odborníkov, šikovnosť, neutíchajúcu zapálenosť a nadšenie mladých angažovaných ľudí, pionierov, zväzákov, komsomolcov. Také železničky vznikali pomerne jednoducho, stačila jednoduchá myšlienka, impulz, strhujúci prejav zdatného rečníka na schôdzi a hneď boli k dispozícii desiatky mladých rúk s ochotou brigádovať vo voľných chvíľach,“ načiera do histórie vzniku pionierskych a detských železníc Ľubomír Lehotský.

Železnica, ktorú s ďalšími aktivistami všetkými silami udržiava pri živote a plnej sile, sa zrodila z podnetu prednostu Správy Košickej dráhy Ing. Vojtecha Janíka. Pre svoju myšlienku dokázal nadchnúť košických železničiarov, pracovníkov dopravného podniku, vedenie mesta i mnohých obyvateľov metropoly východného Slovenska. „Pionierska železnica bola vybudovaná v dvoch etapách. Prvý dvojkilometrový úsek z východiskovej stanice Čermeľ po stanicu Vpred bol odovzdaný do prevádzky ako dar k prvému Dňu železničiarov, ktorý sa v tom čase slávil v Československu po prvý raz. Druhý úsek od stanice Vpred po konečnú stanicu Pionier bol slávnostne odovzdaný do pravidelnej prevádzky až o rok neskôr, 1. mája 1956. Na trati dlhej 3 941 metrov s rozchodom tisíc milimetrov začali počas sezóny jazdiť každý deň dva vlaky, ktoré sa križovali v stanici Vpred v polovici trate,“ hovorí o začiatkoch dnes už historickej detskej úzkokoľajky jej riaditeľ.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Albert Einstein

Géniovia, ktorí sa narodili predčasne. IQ mali aj 160

Populárne články
OĽGA APOLENÍKOVÁ sa teší zo svojej farmy. Keď začínala, prorokovali jej, že vydrží sotva pár mesiacov.

Salašu v Pružine bačuje žena: Predpovedali jej neúspech, s ovečkami pracuje už sedemnásť rokov

Ilustračná snímka

Vždy sa bál lietať, kým neprišla veľká láska. Stala sa mu osudnou?

Posielame pohľadnice z čarokrásnej Levoče...

PSČ 054 01. Srdečný pozdrav z Levoče

Navštívili sme ju v úrade krátko po tom, ako sa opäť stala ministerkou.

Kolíková si zaspomínala na veľkú ministerskú traumu: Ako som sa cítila po smrti Lučanského?

Boli manželmi 73 rokov. Boli si oporou, no na manželskom nebi sa z času na čas aj blýskalo.

Rebel aj oddaný princ: 73 rokov stál v dobrom aj v zlom po boku milovanej kráľovnej

Dlhé vlasy posilňujú korienky. Je to pravda?

Dlhé vlasy posilňujú korienky. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia