Jozef Kollár

Plavecké Podhradie je širšej verejnosti známe najmä vďaka hradu a&nbsp;jaskyni. V&nbsp;obci pôsobí organizácia Jaskyniari Plavecké Podhradie, ktorá vyhľadáva a&nbsp;stará sa aj o&nbsp;jaskyne v&nbsp;katastri iných dedín. Jej cieľom je sprístupniť Plaveckú jaskyňu verejnosti aspoň v&nbsp;určitom režime. Prebiehajú v&nbsp;nej čistiace práce a&nbsp;spriechodňujú niektoré časti.

Prvá písomná zmienka: 1247
&nbsp;
Okres: Malacky
&nbsp;
Pamiatky a zaujímavosti
· Plavecký hrad, ruiny stredovekého hradu z 13. storočia
· renesančný kaštieľ Pálffyovcov zo 17. storočia
· ruiny stredovekého kláštora
· keltské hradisko Pohanská
· rímskokatolícky Kostol svätej Barbory z roku 1797
· Plavecká jaskyňa
· jaskyňa Pri kríži

Plavecké Podhradie

Obci dominuje hrad na vápencovom vrchu Malých Karpát, ktorý sa nad ňou stáročia vyníma a&nbsp;vidieť ho už zďaleka. Jeho obnova pokračuje každoročnými prácami, ktoré financuje ministerstvo kultúry, obec Plavecké Podhradie a&nbsp;súkromný darca Pascal Ergo. Dary návštevníkov sa pohybujú v&nbsp;stovkách eur. „Pán Pascal Ergo zabezpečil a&nbsp;zastrešuje prácu skautov z&nbsp;Belgicka. Je ich približne 150 a&nbsp;dokážu urobiť neskutočné množstvo práce pri archeologickom výskume a&nbsp;samotných prácach na oprave hradu,“ uviedol starosta obce Ing.&nbsp;Július Papán.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TURISTICKY ATRAKTÍVNEJ OBCE NÁJDETE V GALÉRII

Práce postupujú výrazným tempom, približne za dekádu sa veľa objektov zmenilo na nepoznanie. „V&nbsp;súčasnosti sa okrem týchto zdrojov ideme zapojiť do medzinárodnej spolupráce Interreg Slovakia –&nbsp;Austria, kde sa s&nbsp;rakúskymi a&nbsp;so slovenskými partnermi vyvíjajú aktivity na zveľaďovanie a&nbsp;propagovanie kultúrnych a&nbsp;iných hodnôt, ktoré nás spájajú. Ak budeme úspešní, v&nbsp;projekte získame približne 750-tisíc eur na budovanie prístupu k&nbsp;hornému hradu po schodisku upevnenom na pilieroch a&nbsp;vybudovanie prístreškov na južnom nádvorí. Budú slúžiť na oddych a&nbsp;ukrytie pred nepriaznivým počasím. Treba spomenúť aj iné stabilizačné práce na hradných stenách,“ vysvetlil starosta. Približne stotisíc eur je určených na vybudovanie nových technologických prvkov do jaskyniarskej expozície.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Od roku 2013 v&nbsp;obci organizujú filmový festival v&nbsp;zrekonštruovanom amfiteátri. Tento rok sa uskutočnil už jedenásty ročník. S&nbsp;jedinečným nápadom prišiel predchádzajúci starosta Milan Kousal. Je to pekné podujatie, kde ľudia pod hviezdami vidia predovšetkým dobré české a&nbsp;slovenské filmy, najmä komédie. Návštevnosť je rôzna, amfiteáter býva väčšinou plný. Podľa posledného sčítania žilo v&nbsp;Plaveckom Podhradí 719&nbsp;obyvateľov, postupne sa však ich počet zvyšuje. 

Podľa starostu by bol primeraný počet 1&nbsp;000 až 1&nbsp;500 obyvateľov, pri ktorom mix príjmov zabezpečí poskytovanie verejných služieb na požadovanej úrovni. „Aj keď musím spomenúť, že v&nbsp;poslednom období sa nám podarilo zrealizovať veľa projektov, ktoré zlepšili život našim občanom aj pri terajšom počte,“ upozornil starosta. V&nbsp;peknej dedine priťahuje turistov okrem spomínaného Plaveckého hradu aj Pálffyho kaštieľ, pôvodná časť obce Rasochov s&nbsp;nádherným parkom či keltské oppidum, v&nbsp;ktorom v&nbsp;1.&nbsp;storočí pred naším letopočtom žilo približne päťtisíc ľudí. Za zmienku stoja aj ruiny kláštora zo stredoveku. Vyznávačov športu pritiahnu krásne zákutia v&nbsp;horách, ale aj na rovinách Záhorskej nížiny ako stvorené na turistiku či cykloturistiku a&nbsp;skaly pre lezcov.

Jaskyniarstvo má v&nbsp;Plaveckom Podhradí dlhodobú tradíciu. „V&nbsp;marci 2025 oslávi naša skupina Jaskyniari Plavecké Podhradie už 50.&nbsp;výročie založenia. Jaskyniarsky prieskum a&nbsp;výskum sa však uskutočňoval už dávno predtým,“ uviedol zanietený jaskyniar Marián Grúz. Niektorí jaskyniari pôsobili v&nbsp;bratislavskej skupine. Výbor Slovenskej speleologickej spoločnosti schválil v&nbsp;marci 1975 vznik Oblastnej skupiny č.&nbsp;31 Plavecké Podhradie, ktorá pôsobí na území Plaveckého krasu aj v&nbsp;súčasnosti.

Roštún je národná prírodná rezervácia v pohorí Malé Karpaty v podcelku Pezinské Karpaty v časti Bukovská brázda južne od Plaveckého Podhradia. Nachádza sa v katastrálnom území obcí Plavecké Podhradie a Sološnica. Vyhlásená bola v roku 1953 na rozlohe 333,31&nbsp;hektára. Predmetom ochrany sú krasové javy a zachované lesné spoločenstvá Malých Karpát s chránenými druhmi organizmov. Rezervácia je súčasťou CHKO Malé Karpaty. Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany.

Roštún

Prieskum prebieha v&nbsp;najvýznamnejších speleologických lokalitách, medzi ktoré sa zaraďuje predovšetkým Plavecká jaskyňa, Plavecká priepasť, jaskyňa Starý plášť, krasové závrty na Báborskej, jaskyňa Pec, Hubekova jaskyňa, jaskyňa Haviareň a&nbsp;iné. V&nbsp;Plaveckom krase je známych viac ako 150&nbsp;jaskýň.

Ich prieskum je náročný a&nbsp;nekončí sa vždy úspechom. „V&nbsp;poslednom období medzi naše najväčšie úspechy zaraďujeme objavenie nových priestorov v&nbsp;Plaveckej priepasti a&nbsp;v&nbsp;Plaveckej jaskyni, v&nbsp;jaskyniach Starý plášť a&nbsp;Pec aj objav novej Keltskej jaskyne na Pohanskej. Niektoré sú významné z&nbsp;rôznych pohľadov. Plaveckú jaskyňu považujeme za prvú sprístupnenú jaskyňu na Slovensku. Je hypogénneho pôvodu –&nbsp;bola vytvorená geotermálnymi vodami, čo v&nbsp;našej krajine považujeme za výnimočné. Jaskyne Deravá skala a&nbsp;Pec sú známe osídlením už v&nbsp;kamennej dobe, jaskyňa Tmavá skala je významné paleontologické nálezisko. Plavecká priepasť je jednou z&nbsp;najteplejších jaskýň v&nbsp;našej krajine, teplota sa tu celoročne pohybuje okolo trinásť stupňov Celzia,“ prezradil Marián Grúz.

V&nbsp;roku 2014 jaskyniari získali od obce do prenájmu schátraný objekt bývalej sýpky, ktorý sa im podarilo za významnej pomoci Bratislavského samosprávneho kraja a&nbsp;obce zrekonštruovať a&nbsp;zriadiť v&nbsp;ňom malé múzeum –&nbsp;Stálu expozíciu Plavecký kras, kde sú prezentované informácie o&nbsp;výskume a&nbsp;prieskume jaskýň Plaveckého krasu a&nbsp;ukážky techniky používanej v&nbsp;speleologickej činnosti.

Podľa záznamov z&nbsp;obecných kroník a Pamätnice zemskej hasičskej jednoty na Slovensku v&nbsp;Plaveckom Podhradí vznikol hasičský spolok v&nbsp;júni 1881 a&nbsp;v&nbsp;auguste toho istého roka sa na valnom zhromaždení v&nbsp;Sološnici oba spolky zlúčili. Za Plavecké Podhradie bol vo vedení spolku zastúpený vtedajší statkár Karol Špitzer. Každý člen mal vo výstroji len opasok a&nbsp;prilbu (hasičský šišak). Civilný odev a&nbsp;požiarne pomôcky používal každý svoje. „Prvú ručnú striekačku mal hasičský zbor od roku 1885, presúvali ju konským záprahom. Používala sa až do roku 1945,“ priblížil Marián Janotka, predseda Dobrovoľného hasičského zboru Plavecké Podhradie.

Hasičský spolok popri likvidácii požiarov vykonával od včasných letných mesiacov až do ukončenia zberu poľnohospodárskych plodín nočné hliadkovanie. Zameriaval sa aj na samaritánsku (zdravotnícku) osvetu a&nbsp;praktickú činnosť či uskutočňovanie zábav. Neskôr bol pri rôznych podujatiach, ako sú cirkevné sviatky, hody, oslava patróna hasičov svätého Floriána... Po oslobodení obce sa hasičský zbor premenoval na Zväz požiarnej ochrany –&nbsp;Miestnu organizáciu v&nbsp;Plaveckom Podhradí a&nbsp;od roku 1947 si začali zriaďovať vlastné priestory. Po roku 2000 sa rozšírili o&nbsp;mladých hasičov a&nbsp;hasičky. Začali sa viac zúčastňovať na súťažiach, preventívnych protipožiarnych kontrolách v&nbsp;obci a&nbsp;organizovať rôzne podujatia pre deti a&nbsp;širšiu verejnosť. Mládež sa rýchlo začlenila medzi starších. V&nbsp;súčasnosti majú podľa Mariána Janotku približne 60&nbsp;„zapálených“ členov.

S&nbsp;rozrastajúcim sa Plaveckým Podhradím sa postupne zväčšovala aj materská škola, ktorú aktuálne čaká rozsiahla rekonštrukcia. Je doslova v&nbsp;lone prírody v&nbsp;prekrásnom a&nbsp;členitom podhorskom prostredí s&nbsp;čerstvým vzduchom. Má dve triedy s&nbsp;28&nbsp;deťmi od dva a&nbsp;pol do sedem rokov. „Deťom pripravujeme aktivity šité na mieru v&nbsp;prostredí, v&nbsp;ktorom sa materská škola nachádza,“ prezradila pani učiteľka Mária Kovárová. Deti podľa nej majú možnosť rozvíjať sa na základe zážitkových aktivít priamo v&nbsp;prírode, ale aj so zvieratami od susedov, v&nbsp;minizáhradke či vychádzkami na lúky a&nbsp;do blízkeho lesa.

Hrajú sa a&nbsp;tvoria z&nbsp;prírodných materiálov. V&nbsp;škôlkarskej kuchyni sa pripravujú jedlá z&nbsp;regionálnych surovín. Veľa činností majú deti spojených s&nbsp;obecnými. Najviac sa tešia na príchod svätého Mikuláša. Pani učiteľky pre ne často pripravujú aktivity, ktoré súvisia s&nbsp;miestnymi tradíciami. „Najobľúbenejšie sú spojené s&nbsp;hudbou, tancom a&nbsp;maľovaním. Pani učiteľky objavujú a&nbsp;rozvíjajú ich ešte len skryté talenty,“ dodala Mária Kovárová.

„Naša jednota dôchodcov má 48&nbsp;členov a&nbsp;bola založená v&nbsp;januári 2016,“ priblížila Jaroslava Janotková, predsedníčka Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska Plavecké Podhradie. Jej činnosť je bohatá a&nbsp;rôznorodá, robia všetko pre plnohodnotné využitie voľného času starších ľudí. Navštevujú divadlá a&nbsp;iné kultúrne podujatia v&nbsp;Bratislave a&nbsp;blízkom okolí. V&nbsp;kondícii sa udržiavajú vďaka športu a&nbsp;turistike. „Navštívili sme takmer všetky hrady a&nbsp;zrúcaniny v&nbsp;Malých Karpatoch. Vystúpili sme aj na Záruby, Vápennú, Čiernu skalu a&nbsp;iné vrchy. Boli sme na Bachledke, vo Vysokých Tatrách na ľadových sochách, na Bratislavskom hrade, loďou sme plávali na Devín a&nbsp;vystúpili sme aj na Devínsku Kobylu. Ďalšia skupinka našich seniorov zase radšej navštevuje termálne kúpaliská,“ povedala s&nbsp;úsmevom Jaroslava Janotková.

Seniori sa zapájajú aj do okresných akcií a&nbsp;súťaží, z&nbsp;ktorých niekedy prinesú medaily. Počas brigád pomôžu, ale aj poradia, čo by bolo dobre urobiť a&nbsp;zlepšiť. Veľmi sa im vraj osvedčili medzigeneračné akcie s&nbsp;vnúčatami. Spoločne podnikli výlet na Bradlo, Košariská, do Holíča, Banskej Bystrice a&nbsp;uskutočnili rôzne grilovačky. Jednou z&nbsp;vydarených akcií boli historické trhy, kde v&nbsp;stánku U&nbsp;babičky predávali tradičné jedlá, ako sú makovníky, orechovníky, lekvárové buchty, zemiakové placky, lokše, palacinky a&nbsp;slíže. 

„Potešili sme maškrtné jazýčky návštevníkov a&nbsp;prispeli do našej chudobnej pokladnice. Za svoju aktívnu činnosť sme v&nbsp;roku 2018 dostali od nášho starostu pamätnú plaketu. Posledné roky boli chudobnejšie na spoločenské akcie pre pandémiu koronavírusu. Kompenzovali sme si to pobytom v&nbsp;prírode,“ pripomenula predsedníčka. Pre ďalší rozvoj svojej organizácie by medzi sebou radi privítali nových členov, ako sa hovorí, novú krv z&nbsp;radov mladších seniorov.

Plavecké Podhradie je dynamicky sa rozvíjajúca obec. Okrem výstavby nových domov ktoré realizujú developeri, obec v&nbsp;budúcnosti plánuje postaviť bytové domy na nájomné bývanie. „Máme rozbehnuté projektové zámery v&nbsp;oblasti turizmu, ako je cyklo­trasa Plavecké Podhradie –&nbsp;Sološnica, spomenutý projekt Interreg SK –&nbsp;AT, kde obnovíme veľkú časť Plaveckého hradu, rozšírenie expozície jaskyniari –&nbsp;obec, ako aj projekty zníženia energetických nákladov –&nbsp;kultúrny dom, materská škola... Pripravujeme projekt aj pre obecný úrad. Sme stavebne pripravení na našu najväčšiu prioritu, ktorou je vybudovanie celej kanalizácie a&nbsp;rozšírenie čistiarne odpadových vôd,“ vymenoval starosta Július Papán.

Podarilo sa im doriešiť zásobovanie pitnou vodou pre celú dedinu v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Do konca roka mali v&nbsp;pláne zrekonštruovať chodníky v&nbsp;celkovej dĺžke približne tristo metrov. Pasívnu bezpečnosť obce zabezpečili meračom rýchlosti pri vstupoch do dediny. Investujú aj do výsadby kvetín a&nbsp;zelene, každý rok nakúpia približne päťtisíc kusov cibuliek kvetov, ktoré spríjemnia a&nbsp;osviežia verejný priestor.

Šľachtický rod Pálffyovcov získal Plavecký hrad a jeho panstvo vrátane Plaveckého Podhradia po vymretí jeho dovtedajších vlastníkov –&nbsp;rodu Balašiovcov v roku 1621. V priebehu 17.&nbsp;storočia postavili v obci renesančný kaštieľ. Na miestnom cintoríne sú pochovaní traja príslušníci malackej vetvy rodu Pálffyovcov. Hrob –&nbsp;krypta má pod krížom dve nápisové tabule. Na hrobe bol v minulosti aj liatinový rodový erb. V zmysle staršej tabule bola krypta vybudovaná pre grófa Mikuláša Pálffyho (1797 –&nbsp;1830). Mladšia tabuľa pripomína, že na vlastné želanie sa tam dal pochovať Mikulášov starší brat Anton Karol knieža Pálffy (1793 –&nbsp;1879) a jeho manželka Leopoldína Dominika, rodená von Kaunitz-Rietberg (1803 –&nbsp;1888).

V Plaveckom Podhradí si každý príde na svoje: Majú aj vlastný filmový festival

Jozef Kollár

Výber pre vás

V Plaveckom Podhradí si každý príde na svoje: Majú aj vlastný filmový festival

Jozef Kollár

Súvisiace články

Klenotnica dejín: Obec, kde sa narodil Štúr a Dubček, nezaspala na vavrínoch histórie

Traja starostovia: Chvojnica je dedina, v ktorej sú vždy pripravení pomôcť

Prečo sa v Lábe dobre žije? Počet obyvateľov sa za osem rokov zvýšil až o tretinu

Výber pre vás