Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Mesto Šaľa patrí medzi tie samosprávy, ktoré pomáhajú Ukrajinkám a&nbsp;ich deťom na úteku pred vojnou. Väčšina z&nbsp;nich prišla iba s&nbsp;nevyhnutným minimom či s&nbsp;hrivnami, ktoré u&nbsp;nás nemajú cenu. V&nbsp;miestnej ubytovni býva viac ako 100 matiek, starých matiek a&nbsp;detí. Ďalšie prichýlili vo svojich bytoch obyvatelia mesta. V&nbsp;týchto dňoch vyráža zo Šale do partnerského ukrajinského mesta Mohyliv-Podiľskij autobus s&nbsp;materiálnou pomocou, naspäť príde s&nbsp;50 ľuďmi z&nbsp;Ukrajiny, ktorí utekajú pred vojnou.

Autobus sa presúva cez Maďarsko, Rumunsko a&nbsp;Moldavsko. Pomoc odovzdajú na moldavsko-ukrajinskej hranici, utečenky s&nbsp;deťmi prejdú cez hranicu pešo. V&nbsp;čase našej návštevy primátor Jozef Belický riešil vzdelávanie ukrajinských detí, ktoré sa uchýlili pred vojnou v&nbsp;ich meste. Okrem toho sú medzi utečenkami dve onkologické pacientky, jedna nedávno podstúpila operáciu. Potrebujú náležitú lekársku pomoc.

Naďa Zinčuková (43) nám hovorí, aby sme ju nefotili, pretože nemá umyté vlasy. Ešte totiž nedokáže poriadne zdvihnúť jednu ruku či inak s&nbsp;ňou manipulovať. Nedávno jej z&nbsp;prsníka vybrali nádor, na Ukrajine jej nestihli po operácii vybrať stehy, pretože so svojimi štyrmi deťmi musela zo severovýchodu Kyjeva utekať pred vojnou. Najprv sa skrývali v&nbsp;suteréne svojho domu, potom sa však rozhodli utiecť. Jej manžel je povolaním vojak, v&nbsp;rokoch 2015 až 2018 bojoval v&nbsp;Donbase.

Autom ich odviezol do Užhorodu, tam sa ich ujal slovenský dobrovoľník a&nbsp;previezol ich autom na Slovensko. Keďže slovenské hraničné priechody boli plné, cestovali okľukou, využili hraničný priechod Solotvyno a&nbsp;potom cestovali cez Rumunsko a&nbsp;Maďarsko až k&nbsp;nám. Pani Naďa pracovala doma v&nbsp;ústave pracovného lekárstva na licenčnom oddelení, vysvetľuje nám, že išlo o&nbsp;prácu s&nbsp;dokumentmi. Zdá sa, že tejto rodine nadelil osud viac ako dosť. Nielenže čelia vojne, matka štyroch detí musí na dôvažok bojovať so svojimi chorobami.

Okrem spomínanej operácie pred časom prekonala kovid a&nbsp;ten zanechal následky. Pani Naďa bojovala s&nbsp;myokarditídouso zápalovým ochorením srdca, a&nbsp;hovorí nám aj o&nbsp;prolapse mitrálnej chlopne. Potrebuje ďalšiu liečbu, okrem iného vyšetrenie ultrazvukom. V&nbsp;ubytovni v&nbsp;Šali je spolu so svojimi deťmi, má synov Sašu (15), Artema (11) a&nbsp;Nikitu(8). Najmladšia dcéra Margareta má len tri roky. Pani Naďa si robí starosti aj o&nbsp;ich vzdelávanie. Najstarší syn doma navštevoval obdobu našej strednej zdravotníckej školy. Pýta sa nás, kde najbližšie pri Šali je aspoň podobná škola.

Náš redakčný fotograf Matej jej ochotne ukazuje na mape v&nbsp;mobilnom telefóne štyri takéto školy v&nbsp;okolí. V&nbsp;dvoch izbách v&nbsp;ubytovni deti trávia čas, ako sa dá. Saša nám ukazuje zošity, rieši školské príklady, s&nbsp;mladším Artemom hrajú šachy. Pri zmienke o&nbsp;Nikitovi sa pani Naďa chytá za hlavu. Celé dni pozerá televíziu. Najmladšia Margareta ešte nechápe vážnosť situácie, srdečne sa na nás celý čas usmieva. Naša návšteva je pre ňu spestrením. Potom si však v&nbsp;posteli poležiačky kreslí.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aj ďalšia rodina, s ktorou sa rozprávame, rieši vzdelávanie ukrajinských detí. Oľha Porofievová(48) je totiž učiteľka anglického jazyka, jej svokra doma učila informatiku, fyziku a matematiku. Na úteku sú s 12-ročnou dcérou a vnučkou zároveň. Tá si dokonca už bola obzrieť aj základné školy v okolí. Pani Oľha je veľmi aktívna, mestský úrad poprosila, aby jej zaobstaral knihy, chce sa učiť slovenský jazyk a&nbsp;potom aspoň do úvodu nášho jazyka zasvätiť aj ukrajinské deti. Spojila sa už s&nbsp;ďalšou ukrajinskou utečenkou, ktorá býva v&nbsp;jednom z&nbsp;bytov v&nbsp;Šali, takisto je učiteľka, doma učila deti na prvom stupni.

Všetky tri učiteľky sa dali dokopy, aby spoločnými silami zvládli aspoň ako-tak učiť deti, kým nastúpia do miestnych škôl.Rodina pani Oľhy už skúsenosti s&nbsp;útekom pred vojnou má. Žili na východe Ukrajiny v&nbsp;Donbase. Keď tam v&nbsp;roku 2014 vypukli boje, ušli najprv do Charkova, kde žije ich širšia rodina. Potom sa pre prácu presunuli do hlavného mesta Kyjeva. Teraz však opäť ušli, mužov nechali doma. Pani Oľha má ešte syna, má devätnásť rokov a&nbsp;študuje na vysokej škole. Musel ostať na Ukrajine, tak ako všetci muži od 18 do 60 rokov.

Podobne je na tom jej manžel. Ten však nedávno prekonal náročnú operáciu hlavy, trvala jedenásť hodín. Neposlali ho preto na front, pôsobí ako armádny vodič. Pani Oľha už rodičov nemá, z&nbsp;Ukrajiny utekala so svokrou. Jej svokor, hoci má 69 rokov a&nbsp;je zdravotne postihnutý, odmietol opustiť svoj dom aj pre štyri mačky, o&nbsp;ktoré sa treba starať. No neskôr musel utekať aj on, presunul sa na západ Ukrajiny, kde sa ešte až tak nebojuje.

Pre Šaľu nie je pomoc vojnovým obetiam nič nové. Z&nbsp;ich partnerského mesta na Ukrajine sa totiž tamojší muži zapojili do bojov na východe krajiny, po mnohých ostali doma polosiroty. Práve pre nich mesto zorganizovalo v&nbsp;roku 2016 detský tábor. „Boli sme prekvapení ochotou miestnych podnikateľov. Tí, ktorí prevádzkujú gastropodniky, sa striedali v&nbsp;zabezpečení celodennej stravy pre deti. Aj teraz nám sponzorsky pre ukrajinské utečenky a&nbsp;ich deti poskytujú teplé obedy, na raňajky zase chlieb a&nbsp;pečivo,“ hovorí primátor Jozef Belický.

V&nbsp;týchto dňoch pomáhajú aj partnerskému mestu pri moldavskej hranici. „Aj oni pomáhajú utečencom, na území ich mesta je ich asi dvetisíc. Potrebujú deky, spacie vaky a zúfalo lieky ako antibiotiká, antihistaminiká, kvapky do nosa, sirup proti kašľu pre deti. V tomto meste vládne humanitárna kríza. Mesto Charkov, kde sa vyrábajú lieky, je totiž rozbité. My im však potrebné lieky nemôžeme kúpiť, nie sme zdravotnícke zariadenie, nemôžeme ich vyviezť, lebo je to zakázané. Hľadáme preto zdravotnícku organizáciu, zaplatíme jej, aby cielene doručila nášmu partnerskému mestu lieky. Kupujeme aspoň lekárničky, je to bežný spotrebný materiál, lenže na Slovensku je už problém kúpiť obväz.

Mesto dokonca zabezpečilo pre Ukrajinky tlmočníka a&nbsp;po skupinách ich vozí do Nových Zámkov na cudzineckú políciu. Pomôže im aj pri hľadaní zamestnania. Riešilo už aj zapojenie detí do vzdelávania, krátko pred našou návštevou sa na mestskom úrade stretli riaditelia a&nbsp;riaditeľky miestnych základných a&nbsp;materských škôl. Samospráva dokonca vo vlastnej réžii musela zariadiť kovidové testovanie prichádzajúcich Ukrajiniek. Tri osoby sú pozitívne, nachádzajú sa preto v&nbsp;karanténe. „Okresný úrad nám poskytol päťdesiat testov. Jedno z&nbsp;mobilných odberných miest nám utečenky testuje sponzorsky, teda zadarmo,“ hovorí primátor.

V&nbsp;týchto dňoch to na Slovensku vyzerá tak, že utečenkám a&nbsp;ich deťom pomáhajú hlavne dobrí ľudia, humanitárne organizácie, obce a&nbsp;mestá. Únia miest Slovenska (ÚMS) preto v&nbsp;súvislosti s&nbsp;náporom utečencov žiada od ministerstva vnútra jednoznačné pokyny, jasné rozdelenie kompetencií a&nbsp;uhradenie požadovaných legitímnych nákladov samospráv. Stalo sa to po tom, ako primátor Košíc Jaroslav Polaček kritizoval manažment štátu pri riadení humanitárnej pomoci utečencom a&nbsp;utečenkám z&nbsp;Ukrajiny.

Primátor Šale na túto tému hovorí: „Keby som chcel byť sarkastický, povedal by som, že štát je na utečeneckú vlnu pripravený tak ako na všetko – nijako. Lenže buďme reálni, štát nemá skúsenosti s&nbsp;utečencami, tak ako nemal skúsenosti s&nbsp;kovidom. Aj pri pandémii bolo všetko predovšetkým na pleciach samospráv. Preto je správne, že samosprávy a&nbsp;dobrí ľudia pomáhajú, ale čo najskôr sa musí zo strany štátu nastoliť systémové riešenie. My zatiaľ máme možnosť, tak máme aj povinnosť. Títo ľudia si nevedia pomôcť. Sú na úteku pred vojnou, doma doteraz žili podobný život ako my.“

Utečenky s&nbsp;deťmi žijú v&nbsp;ubytovniach, ktoré mestu poskytli súkromní podnikatelia. Podobne je to so stravou. Mesto čerpá potrebné veci ako ošatenie, hygienické prostriedky, trvanlivú stravu a&nbsp;nápoje z&nbsp;humanitárnej zbierky. Veci do určeného objektu nosia obyvatelia mesta a&nbsp;okolia. Na pomoc obetiam vojny na Ukrajine slúži aj transparentný účet mesta, zatiaľ sa vyzbieralo tritisíc eur. Primátor je optimista, hovorí, že všetko zatiaľ dokážu zvládnuť vďaka dobrej vôli ľudí. Za akútny problém však pokladá dve onkologické pacientky. „Jeden z&nbsp;našich poslancov je lekár chirurg. Ak bude treba, požiadam ho o&nbsp;pomoc, aby pani Nadi vybral aspoň stehy po operácii,“ hovorí.

Na ministerstve zdravotníctva sme zisťovali, aké možnosti má pani Naďa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;liečbou na Slovensku. „Ľudia, ktorí prišli z&nbsp;Ukrajiny na Slovensko a&nbsp;majú štatút azylanta, majú plne preplácanú zdravotnú starostlivosť ako ostatní účastníci systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Oprávnenie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti osoby preukážu preukazom cudzinca žiadajúceho o&nbsp;poskytovanie dočasného útočiska alebo dokladom o&nbsp;tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky,“ vysvetlil nám minister Vladimír Lengvarský. Ministerstvo na svojej webovej stránke uvádza aj ďalšie potrebné informácie s&nbsp;uvedenými kontaktmi.

„Realizujeme sériu prípravných opatrení. Rezort operatívne zverejnil usmernenie pre riaditeľov materských, základných a&nbsp;stredných škôl, ako prijímať žiakov z&nbsp;Ukrajiny a&nbsp;pomôcť im s&nbsp;adaptáciou. Súčasne školám poskytujeme veľkú metodickú podporu – webináre, podcasty, metodiky a&nbsp;ďalšie podporné dokumenty. Ministerstvo školstva pripravilo aj materiál pre rodičov z&nbsp;Ukrajiny v&nbsp;ukrajinskom jazyku, aby vedeli, ako majú postupovať pri začlenení detí do školy,“ informovalo ministerstvo školstva, pričom aj tento rezort na svojej webovej stránke zverejnil potrebné usmernenia a&nbsp;kontakty. V čase našej redakčnej uzávierky umiestňovali v Šali do škôl prvé ukrajinské deti. Aj ministerstvo vnútra na svojej webovej stránke zverejnilo rady a&nbsp;postupy pre utekajúcich Ukrajincov a&nbsp;Ukrajinky. Európska únia vyčlenila zo svojho svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc pre ľudí utekajúcich z&nbsp;Ukrajiny 500 miliónov eur. Zatiaľ ušlo z&nbsp;Ukrajiny pred vojnou 2,5&nbsp;milióna ľudí. Z&nbsp;toho viac ako 150-tisíc smerovalo na Slovensko.