Peter Ličák

Hoci je obec so 440 obyvateľmi známa ako mariánske pútnické miesto, žiadny zázrak za tým nie je, ani štatistická chyba. Vysvetlenie je pritom jednoduché: v&nbsp;dedine našli bezpečné prechodné útočisko pred ruskou okupačnou armádou mamy a&nbsp;deti z&nbsp;Ukrajiny sužovanej vojnou.

Obišovce majú výbornú polohu: ležia na kopci na okraji geomorfologického celku známeho ako Košická kotlina, ktorý oddeľuje údolie Torysy od susednej doliny, ktorou tečie od priehrady Ružín Hornád. A&nbsp;kúsok za severným koncom obce sa stretáva hranica Košického a&nbsp;Prešovského kraja, čiže historických regiónov Abov a&nbsp;Šariš. Z&nbsp;výhodnej strategickej polohy obce ťažia Obišovčania dodnes, z&nbsp;dediny to majú len zo 20 kilometrov do dvoch krajských miest. Smerom na juh ich privedie diaľnica do Košíc, po diaľnici smerujúcej na sever sa dostanú do rovnako vzdialeného Prešova.

„Hoci našu dedinu, ktorá vznikla v&nbsp;13. storočí zo starej usadlosti, ovplyvnili vo vývoji mnohé historické i&nbsp;menej významné udalosti, k&nbsp;najvýraznejšiemu povzneseniu obce prispela železnica. V&nbsp;roku 1870 bola daná do prevádzky trať medzi Košicami a&nbsp;Prešovom, v&nbsp;Kysaku, vzdialenom kilometer, vznikol významný železničný uzol, kde našlo prácu v&nbsp;štátnej službe aj mnoho Obišovčanov, čo sa odzrkadlilo aj na vzhľade dediny a&nbsp;živote jej obyvateľov. V&nbsp;rokoch 15.&nbsp;storočia sa obyvatelia našej dediny, vtedy ešte len osady, živili baníctvom. Z&nbsp;tých čias sa v&nbsp;okolí Obišoviec dodnes zachovalo niekoľko otvorov do starých šácht, v&nbsp;lesoch pri troche šťastia možno natrafiť na úlomky rudy. Keď sa ťažba rúd skončila, naši predkovia sa preorientovali na poľnohospodárstvo, v&nbsp;mnohých domoch tkali plátno, mnoho mužov našlo prácu v&nbsp;okolitých kameňolomoch pri ťažbe kameňa alebo dolomitu,“ načrtla v&nbsp;krátkom exkurze do minulosti históriu Obišoviec ich starostka Mária Baboľová (51).

Lokalizácia: Košický kraj, okres Košice-okolie, región Abov, mikroregión Ružín
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1289
&nbsp;
Počet obyvateľov: 440
&nbsp;
Turistická vychádzka: 30&nbsp;minút zo železničnej stanice k&nbsp;zvyškom zaniknutého Obišovského hradu z&nbsp;13. storočia

Obišovce

V&nbsp;smere od Prešova stúpa železničná trať k&nbsp;obišovskej ministaničke takmer hraničným stúpaním sedemnásť promile, dedinu pretína na dve polovice – vyššie&nbsp; položenú severnú, ktorej dominuje rímskokatolícky Kostol ružencovej Panny Márie, v&nbsp;nižšie položenej časti dediny sa vypína k&nbsp;oblohe veža evanjelického chrámu. Už len zopár pamätníkov si zachovalo v&nbsp;pamäti štvoroblúkový viadukt, dielo talianskych architektov vyhodili do povetria v&nbsp;januári 1945 ustupujúce nemecké vojská, na jeho mieste dnes stojí železný most. Pôvodný viadukt preklenul údolie potoka Svinka, ktorý sa za obcou vlieva do Hornádu, aj cestu smerujúcu úzkym lesným údolím Svinky do Ruských Peklian, rodiska gréckokatolíckeho biskupa a&nbsp;mučeníka Petra Pavla Gojdiča.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Predtým ako sa Mária Baboľová ujala pred takmer ôsmimi rokmi vedenia obišovského obecného úradu, bol aj jej život, tak ako život mnohých Obišovčanov, spätý so železnicou – v&nbsp;Košiciach pracovala v&nbsp;službách tohto najväčšieho dopravcu ako ekonómka. „Som rodáčka z&nbsp;Obišoviec, narodila som sa naozaj priamo v&nbsp;dedine, hlásila som sa na tento svet veľmi naliehavo, takže mamka by to nebola stihla ani do košickej, ani do prešovskej pôrodnice. Kým som prevzala vedenie obecnej samosprávy, zbierala som dva roky skúsenosti so spravovaním obecných vecí ako jej poslankyňa. Mala som veľkú výhodu, že rozumiem ekonomike, venovala som sa jej na železnici, bola to tam pre mňa veľká škola a&nbsp;ekonomické pravidlá platia v&nbsp;každej sfére – na železnici aj na obecnom úrade. Vedenie aj malej obce je dnes veľmi zložité, obecné úrady majú toľko kompetencií, že ani štát už netuší, za čo všetko sú samosprávy, starostovia, obecní poslanci zodpovední. Tí, čo sú pri moci, hovoria o&nbsp;takých alebo onakých reformách, som veľmi zvedavá, či niekedy budeme mať aj vládu, ktorá zbaví samosprávy, ale aj iné úrady molocha byrokracie, ktorý je zhubnejší než nádor v&nbsp;tele,“ adresuje otázku tým „hore“ – dnešným i&nbsp;budúcim politikom, pani starostka.

Práve pre ubíjajúcu byrokraciu, očividne zbytočné, neraz až šikanujúce papierovanie nevie, či sa bude na konci roka znova uchádzať o dôveru voličov. A zďaleka nie je sama, kto takto uvažuje. Keď prevzala od svojho predchodcu vedenie obecného úradu, mala sa čo obracať, na obecnom účte našla veľkú nulu. Ale aj tak pomocou úveru dokázali vymeniť za 44-tisíc eur staré dosluhujúce verejné osvetlenie za výkonnejšie a&nbsp;úspornejšie, vďaka rozumnému hospodáreniu už obec z&nbsp;vlastných peňazí dokázala zrekonštruovať 40-ročnú materskú školu.

Bola to priorita tohto volebného obdobia, škôlka bola ešte za čias socializmu dosť riskantne postavená na násype, ktorý sa časom začal prepadať, na múroch sa objavili nebezpečné praskliny. „A&nbsp;popritom sme riešili problémy, ktoré priniesol do nášho života kovid. Nebolo toho, kto by nám zodpovedne poradil, čo a&nbsp;ako robiť, štát na nás hodil ďalšie úlohy a&nbsp;povinnosti. Vlani sme testovali našich ľudí od januára do mája, víkend čo víkend, nikoho nezaujímalo, či ešte vládzeme, či nie sme na konci so silami i&nbsp;s&nbsp;peniazmi,“ spomína na najťažšie chvíle na obecnom úrade starostka.

V&nbsp;najnižšie položenej časti obce v&nbsp;malom parčíku finišujú práce na detskom ihrisku, bude to taký malý športový komplex, v&nbsp;jednej časti si môžu rodičia pod holým nebom zacvičiť a&nbsp;posilniť svaly, v&nbsp;druhej polovici parku si už o&nbsp;pár dni prídu na svoje ich ratolesti. „Život ukázal, že také ihriská majú zmysel, je to dobrá investícia. A&nbsp;nie také výmysly ako ihriská s&nbsp;umelou trávou v&nbsp;dedinách obklopených lúkami... Opäť raz ktosi vymyslel teplú vodu, len aby sa zapáčil voličom,“ ironicky konštatuje pani starostka.

Veľkou obišovskou lokálpatriotkou je riaditeľka materskej školy Miroslava Liptáková. Škôlku vedie už devätnásť rokov, to, že by pracovala na takom mieste niekde inde, si nevie ani predstaviť. „Žijem tu s&nbsp;manželom a&nbsp;dvoma synmi celý život, Obišovce sú ideálna obec na pokojný život, ani raz sme nepomysleli na to, aby sme sa presťahovali do mesta. Pred troma rokmi bola naša škôlka zrekonštruovaná, miest pre deti máme dosť, rodičia k&nbsp;nám vozia ratolesti aj z&nbsp;okolitých obcí. Ak mi niečo v&nbsp;obci chýba, je to cyklistický chodník. Údolie Hornádu až po priehradný múr Ružína je ako stvorené na bicyklovanie – žiadne divoké kopce, pohodlná rovinka, ale cesta je dosť frekventovaná, riziko, že cyklistu zrazí nepozorný vodič, je tam dosť vysoké. Ale dúfam, že raz tam cyklistický chodník vybudujú,“ hovorí o&nbsp;živote v&nbsp;Obišovciach pani Liptáková.

S Kostolom ružencovej Panny Márie v Obišovciach sa spája niekoľko legiend a príbehov. Isté však je, že mariánska tradícia sa v dedine začala šíriť po roku 1769 vďaka prešovským františkánom, keď kostol získal mariánske patronícium. Jedna z&nbsp;legiend o&nbsp;historickom obraze na vedľajšom oltári hovorí, že obraz priniesli do Obišoviec z&nbsp;poľského Tarnova anjeli, ktorí ho na hornom, vyvýšenom konci dediny zavesili na strom. Na pamiatku tejto udalosti bol na tomto mieste postavený Kostol ružencovej Panny Márie. Reálnejšie znejúca verzia o&nbsp;pôvode obrazu Panny Márie hovorí, že obraz sa dostal do dediny vďaka rodu Mariássyovcov, ktorí si v&nbsp;dedine postavili kaštieľ.

Podobizeň Panny Márie mali ich vojaci na bojovej zástave v&nbsp;bitke, ktorú vyhrali. Je možné, že obraz v&nbsp;chráme je totožný s&nbsp;obrazom z&nbsp;bojovej zástavy, vysvetľovalo by to rany na tvári Panny Márie, ktoré jej podobizeň mohla utŕžiť na bojisku, aj krvavé stopy na obraze. Ale to je takisto len jedna z&nbsp;mnohých hypotéz o&nbsp;pôvode obrazu. Počas odpustovej slávnosti v&nbsp;októbri 2011 vyhlásil košický arcibiskup Bernard Bober mariánsky pútnický chrám ružencovej Panny Márie za diecézne sanktuárium. Okrem prvej októbrovej nedele, keď sa v&nbsp;Obišovciach konajú púte, na ktorých si tisícky veriacich uctia obraz Panny Márie, sa tu v&nbsp;prvé soboty letných mesiacov konajú aj arcidiecézne fatimské stretnutia.

Pútnický dom mučeníčky Anny Kolesárovej

V&nbsp;susedstve arcidiecéznej svätyne vlani v&nbsp;jeseni kardinál Dominik Duka, pražský arcibiskup a&nbsp;český prímas, posvätil Pútnický dom blahoslavenej mučeníčky čistoty Anny Kolesárovej. „Už pár dní po okupácii Ukrajiny ruskou armádou sme tu prichýlili do bezpečia 40 ukrajinských mamičiek s&nbsp;deťmi. Odvtedy sa tu vystriedalo a&nbsp;našlo prechodné ubytovanie okolo 180 utečencov pred vojnou,“ hovorí rektor pútnického domu, moderátor a&nbsp;riaditeľ Arcidiecézneho centra pre mládež v&nbsp;Košiciach Ján Kulan (37).

Rodák spod Nízkych Beskýd, z&nbsp;Hrabovca nad Laborcom, bol vysvätený za kňaza pred trinástimi rokmi, jeho prvým pôsobiskom bola farnosť v&nbsp;Snine. Rodné končiny vystriedal po troch rokoch za Prešov, kde pôsobil ako školský kaplán na cirkevnej základnej škole a&nbsp;gymnáziu svätého Mikuláša. Po skončení tejto misie si aj on opäť sadol do univerzitných lavíc, na Pápežskej gregoriánskej univerzite v&nbsp;Ríme sa dal na štúdium psychológie. Lebo ako vraví, kňaz je vo svojej farnosti nielen organizátorom cirkevného života, ale často, najmä v&nbsp;krízových situáciach, aj dôverníkom a&nbsp;psychológom. Kým sa vlani ujal v&nbsp;Obišovciach vedenia Pútnického domu blahoslavenej Anny Kolesárovej a&nbsp;organizovania akcií, akými sú rôzne duchovné obnovy arcidiecézneho centra pre mládež, bol v&nbsp;metropole východného Slovenska kaplánom vo farnosti Božieho milosrdenstva na sídlisku Košického vládneho programu.

„Príbeh Anky Kolesárovej, 16-ročnej dievčiny z&nbsp;Vysokej nad Uhom, je veľmi inšpiratívny aj pre dnešných mladých ľudí. Keď mala trinásť rokov, zomrela jej mama, Anka zobrala na svoje plecia všetky jej povinnosti, do toho prišla druhá svetová vojna. Koncom novembra 1944 prišiel do domu Kolesárovcov vojak Červenej armády, Anka vyšla z&nbsp;úkrytu v&nbsp;pivnici, aby mu ako dobrá gazdiná ponúkla jedlo, červenoarmejec však zatúžil po jej tele. Keď sa pred ním snažila utiecť, ruský vojak ju pred očami otca zastrelil. Statočná dievčina bola blahoslavená v&nbsp;prvý septembrový deň 2018 v&nbsp;Košiciach,“ priblížil nám krutý osud mladej Zemplínčanky, po ktorej je v&nbsp;Obišovciach pomenovaný pútnický dom, kňaz Ján Kulan.

V&nbsp;čase, keď sa nestaral o&nbsp;ukrajinské ženy a&nbsp;ich deti, bolo hlavnou náplňou jeho dní organizovanie duchovných obnov pre rôzne spoločenstvá veriacich. Pre birmovancov, pre mládež, žiakov cirkevných škôl, pomoc pre rozvedených či pre manželské páry. „V&nbsp;rodine sme kňaza nikdy nemali, ale mňa toto poslanie fascinovalo. Z&nbsp;môjho rodného kraja pochádzajú takí významní predstavitelia cirkvi, ako je kardinál Jozef Tomko – roky žije vo Vatikáne, ale pochádza z&nbsp;Udavského, košický arcibiskup Bernard Bober je rodákom z&nbsp;našej farskej obce Zbudské Dlhé, z&nbsp;našej dediny som štvrtým kňazom. Budem Bohu a&nbsp;veriacim slúžiť tam, kde ma arcibiskup pošle, ale musím sa priznať, že v&nbsp;kňazskej službe ma najviac baví práca s&nbsp;mladými ľuďmi, v&nbsp;pútnickom dome Anky Kolesárovej má táto služba napĺňa,“ hovorí rektor pútnického domu Ján Kulan.

Od začiatku marca sa spolu s&nbsp;kolegom dobrovoľníkom Viktorom Pecerom na prianie arcibiskupa Bernarda Bobera naplno venuje utečencom spoza našej východnej hranice. V&nbsp;čase našej uzávierky prekročil počet ľudí utekajúcich pred ruskými agresormi závratné číslo štyri milióny, 90 percent tvoria ženy a&nbsp;deti. „Do polovice apríla sme prerušili naše tradičné duchovné obnovy i&nbsp;ďalšie akcie, pútnický dom je teraz prechodným domovom pre utečencov z&nbsp;Ukrajiny. Väčšinou sa u&nbsp;nás zdržia len niekoľko dní, zbavia sa strachu a&nbsp;stresu a&nbsp;poberajú sa ďalej. Idú tam, kde majú príbuzných alebo priateľov, najčastejšie odchádzajú do Česka, Nemecka, Poľska, Maďarska. Našťastie máme celý rad sponzorov, ľudí, ktorým osud utečencov nie je ľahostajný. Pekáreň pána Burdigu z&nbsp;Košíc nás grátis zásobuje chlebom a&nbsp;jedlom, manželia Lucia a&nbsp;Peter Halušťakovci tu týždeň varili obedy, niekto dovezie zákusky, iný ovocie či hygienické potreby. Obecný úrad sa teraz postaral aj o&nbsp;obedy, ktoré platí zo svojej pokladnice. Nie je to fráza, ale hreje ma pri srdci, keď vidím, ako sa ľudia snažia nezištne pomáhať tým, ktorým do života vstúpila vojna,“ konštatuje kňaz Ján Kulan.

V&nbsp;pútnickom dome v&nbsp;Obišcovciach našli prechodný domov aj Oksana a&nbsp;Ira, ktoré sem prišli z&nbsp;Doneckej oblasti. „Ešte nevieme, čo budeme ďalej robiť, či ostaneme na Slovensku, alebo sa poberieme do inej krajiny. Ale sme veľmi vďační Slovákom, že sa o&nbsp;nás a&nbsp;našich zúfalých krajanov tak starajú, bez vašej pomoci by sme boli bezradní. Doma sme od vypuknutia vojny žili prevažne v&nbsp;pivniciach, nad hlavami nám vo dne aj v&nbsp;noci lietali rakety, bomby, delostrelecké granáty, Rusi na nás strieľali na ulici ako na škodnú zver. V&nbsp;Obišovciach sme našli skvelých ľudí, kresťanov, ktorí nám pomohli a&nbsp;stále pomáhajú v&nbsp;najťažších chvíľach nášho života,“ pochvaľujú si pobyt v&nbsp;pútnickom dome Oksana s&nbsp;Irou.

Útek pred bombami: Ukrajinské mamy s deťmi prichýlilo aj pútnické miesto

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Útek pred bombami: Ukrajinské mamy s deťmi prichýlilo aj pútnické miesto

Peter Ličák

Súvisiace články

Zjavenia svätého Mikuláša spravili z obce ĽUTINA pútnické miesto gréckokatolíkov

Chlieb života: Výrobňa hostií so storočnou históriou je jediná svojho druhu na Slovensku

Turčianska obec BLATNICA dala Slovensku mnoho osobností: Ktorý film sa tu nakrúcal?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás