Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

V&nbsp;ostatnom období migračná kríza naberá na intenzite. Vojnoví utečenci, prevažne muži, ktorí sa pohybujú po balkánskej trase s&nbsp;cieľom dostať sa do západnej Európy, k&nbsp;nám prichádzajú z&nbsp;Maďarska. Cez slovenské pohraničné Kúty sa snažia dostať do Česka a&nbsp;odtiaľ do vysnívaného Nemecka. Českí policajti ich však pri pokusoch o&nbsp;prekročenie hraníc otáčajú späť. Zúfalí a&nbsp;unavení utečenci tak spávali v&nbsp;priestoroch železničnej stanice v&nbsp;Kútoch na podlahe. Situácia bola taká vážna, že miestni mali problém kúpiť si cestovný lístok. Ministerstvo vnútra SR preto zriadilo na parkovisku pred železničnou stanicou stanové mesto. V&nbsp;čase našej návštevy tam bolo asi 150 ľudí. Boli to prevažne mladí muži, našli sa medzi nimi aj chlapci v&nbsp;tínedžerskom veku, ktorí by mali sedieť v&nbsp;školských laviciach. Ženy a&nbsp;malé deti majú zase k&nbsp;dispozícii priestory pošty.

Hoci novembrové počasie je k&nbsp;utečencom milostivé, predsa len vidieť, že naše podnebie ich prekvapilo. Hlavy si chránia kapucňou, topánky, ktoré majú na nohách, sa viac hodia na promenádu po meste než na náročnú, strastiplnú trasu za lepším životom. Niektorí muži v&nbsp;tábore nervózne pofajčievajú, iní sa pozerajú do mobilného telefónu a&nbsp;študujú mapy. Poniektorí zase iba popíjajú čaj či kávu a&nbsp;v&nbsp;hlave si triedia myšlienky, pozerajúc do neznáma. Všetci majú jediný cieľ: odísť zo stanového mesta a&nbsp;dostať sa do Nemecka bez toho, aby ich českí policajti vrátili. Prekvapivo pôsobí pohľad na mužov, ktorí si v&nbsp;neďalekom obchode kúpili malé čokoládové tyčinky a&nbsp;delia si ich medzi sebou. Zdravotníci na mieste nám vysvetľujú, že nejde o&nbsp;nič neobvyklé. Cukor pomáha telu v&nbsp;každej krízovej situácii.

<strong>Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;</strong>

Po tom, ako tu ministerstvo postavilo stany, do Kútov zamierili aj humanitárne organizácie. Ako prví pomáhali miestni farári František Mokšo z&nbsp;Kútov a&nbsp;Miloš Kohútek z&nbsp;Brodského. Hladným utečencom nosili jedlo, oblečenie. Rozprávať sa s&nbsp;utečencami v&nbsp;Kútoch je však problém, po anglicky hovorí málokto z&nbsp;nich. Máme však šťastie, jedna z&nbsp;dobrovoľníčok ako-tak ovláda arabský jazyk. Sprostredkúva nám príbeh 24-ročného Mohameda.

Zo Sýrie ušiel pred vojnou ešte pred šiestimi rokmi. Celé tie roky žil spolu s&nbsp;otcom v&nbsp;Turecku, našiel si prácu, z&nbsp;peňazí, ktoré zarobil, podporoval celú rodinu. Lenže situácia v&nbsp;Turecku sa zhoršila, miestni ich začali vytláčať. Mohamed dokonca za ostatné dva mesiace už ani nedostal výplatu a&nbsp;do toho vážne ochorel jeho otec. Mohamed má manželku, ktorá žije v&nbsp;Sýrii, je bezdetný. S&nbsp;otcom sa nakoniec dohodli, že sa pokúsi dostať do Nemecka, kde žije jeho teta. Tá mu sľúbila, že na začiatku mu pomôže, nájde mu prácu. Sen o&nbsp;lepšom živote bez vojny sa však rozplynul takmer v&nbsp;cieľovej rovinke. Českí policajti jemu a&nbsp;ďalším mužom roztrhali doklady a&nbsp;vrátili ich na Slovensko. Mohamed rozpráva o&nbsp;tom, že na ceste do Nemecka toho dosť vytrpel, u&nbsp;nás sa však stretol s&nbsp;humánnym prístupom, pochvaľuje si aj to, ako sa k&nbsp;nim správajú slovenskí policajti.

Informácie o&nbsp;prevádzačoch, koľko museli zaplatiť za sen o&nbsp;lepšom živote... Pri týchto otázkach narážame na múr ticha. Sú opatrní, nedôverčiví. <em>„Títo ľudia sú oddelení od svojich rodín a&nbsp;znášajú to veľmi zle. Mali sme tu aj dojčatá či dvojročné dieťa, všetci prešli viac ako tisíc kilometrov. Najsmutnejší prípad bol 11-ročný chlapec, mína mu odtrhla ruku aj nohu, bol tu so svojím strýkom. Včera tu bol lekár kardiológ, ale poväčšine sú to bežní ľudia, ktorí pre vojnu nestihli absolvovať takmer žiadne vzdelanie. Chcú však normálne žiť, pracovať. Problémom Sýrie je, že tam už pomaly každý bojuje s&nbsp;každým, vládne tam neprehľadná situácia. Nečudo preto, že sú tu na úteku dezertéri, vojaci. Utekajú hlavne muži, pretože plán rodiny je taký, že práve mužskí členovia vytvoria v&nbsp;západnej Európe zázemie a&nbsp;ostatní, teda manželka a&nbsp;deti, potom prídu za ním. Stretávame sa aj s&nbsp;tým, že ženy a&nbsp;deti plačú, sú unavené, chýba im nádej, nevedia, čo ich čaká,“</em> opísal nám dobrovoľník, sociálny pracovník z&nbsp;Vysokej školy zdravotníctva a&nbsp;sociálnej práce svätej Alžbety v&nbsp;Bratislave Michal Oláh.

Dobrovoľníci a&nbsp;dobrovoľníčky netaja, že utečencom kreslia mapy a&nbsp;radia im, kadiaľ majú utekať do Nemecka tak, aby ich nechytili českí policajti. <em>„Nie som za to, aby sme každého pustili do Európy. Európska únia sa však zaviazala, že bude akceptovať žiadosti o&nbsp;azyl u&nbsp;tých ľudí, ktorí utekajú pred vojnou,“</em> dôvodí Michal Oláh. Muži zo Sýrie k&nbsp;nám prichádzajú hlavne s&nbsp;poranenými nohami, prišli aj takí, ktorí mali zápal pľúc. Zdravotníci a&nbsp;zdravotníčky z&nbsp;Vysokej školy zdravotníctva a&nbsp;sociálnej práce svätej Alžbety v&nbsp;Bratislave sem prichádzajú každé ráno, aby ošetrili zranených, rozdajú lieky, testujú ich na kovid. Profesor Vladimír Krčméry každý deň prejde všetky stany, ako skúsený odborník na tropickú medicínu a&nbsp;infektológiu absolvoval zahraničné humanitárne misie v&nbsp;rozvojových krajinách. Aj preto dokáže diagnostikovať rôzne choroby už v&nbsp;zárodku.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="b20042e7-3fca-47dd-a475-6db5bb42faad">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Klinická psychologička a psychoterapeutka Marta Zaťková: Čo trápi Slovákov?</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>

Utečenci zo Sýrie nocujú vo vyhrievaných stanoch, majú k dispozícii pitnú vodu v cisterne, toalety, prenosné umývadlá. V strede stanového mesta sú rozložené stoly a lavice, aby sa mali kde najesť. <em>„Správajú sa veľmi slušne, nepáchajú žiadnu trestnú činnosť. Nepijú alkohol, kupujú si len sladené nápoje, neužívajú žiadne omamné látky. Robia, čo im povieme, keď potrebujeme dobrovoľníkov na manuálnu prácu, okamžite sa hlásia. Keď ich polícia lokalizuje na slovenskom území, odvezie ich do Brodského, kde je registračné centrum, potom prídu k nám. Ich jediným cieľom je dostať sa do Nemecka, nemajú záujem o azyl u nás,“</em> vysvetľuje nám Ľubomír Thinschmidt z Ministerstva vnútra SR zo sekcie krízového riadenia. Tábor je pod dohľadom policajtov a&nbsp;kamier, muži sa však pohybujú slobodne, preto sa situácia v&nbsp;tábore denne dynamicky mení. Muži si tu len oddýchnu, najedia sa, načerpajú sily a&nbsp;znovu sa pokúšajú dostať do Nemecka. V&nbsp;Kútoch sa zdržia poväčšine jeden-dva dni, nahradia ich však ďalší utečenci prichádzajúci z&nbsp;Maďarska alebo tí, ktorých vrátili z&nbsp;českých hraníc.

Slovensko považuje české kontroly na spoločnej hranici za porušenie schengenského kódexu, uviedol minister vnútra Roman Mikulec na tlačovej konferencii. <em>„Česká republika porušuje readmisnú dohodu. Utečencov, ktorých lokalizujú na svojom území, vozia autobusmi do blízkosti hraníc so Slovenskou republikou.“</em> V&nbsp;snahe vyriešiť tento problém aktuálne rokujú českí a&nbsp;slovenskí experti aj politici. Podľa slovenského ministra je nutné zaistiť vonkajšie hranice schengenského priestoru, preto je na maďarsko-srbskej hranici štyridsať slovenských policajtov.

Česká televízia v&nbsp;tejto súvislosti citovala českého ministra: <em>„K&nbsp;žiadnemu porušeniu schengenského kódexu z&nbsp;našej strany nedochádza. Kontroly sú v&nbsp;medziach medzinárodných pravidiel.“</em> Kontroly na hraniciach so Slovenskou republikou posilnilo aj Rakúsko. <em>„Je to nutné, pretože inak by prevádzači okamžite reagovali a&nbsp;zmenili by trasy. Nebudeme tolerovať tento špinavý obchod, proti pašeráckej mafii budeme dôsledne bojovať,“</em> povedal pre rakúske médiá tamojší minister vnútra Gerhard ­Karner.

Počet utečencov, ktorí od januára do septembra nelegálne vstúpili do krajín Európskej únie po takzvanej balkánskej trase (Turecko, Grécko, Bulharsko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko, Slovensko, Česko, Nemecko), sa ­podľa agentúry Frontex medziročne zvýšil o&nbsp;170 percent. Český portál seznamzpravy.cz oslovil odborníkov, ktorí objasňujú, prečo sa migračná kríza práve v&nbsp;tomto období tak rapídne zhoršuje. Vít Novotný z&nbsp;bruselského Centra európskych štúdií Wilfrieda Martensa (Martens Centre) hovorí, že jednou z&nbsp;príčin je politická atmosféra v&nbsp;Turecku. Za posledný rok tam zabili niekoľko sýrskych utečencov, troch dokonca upálili zaživa. Za ten čas, čo v&nbsp;Sýrii trvá vojna – to je desať rokov –, sa v&nbsp;Turecku ukrylo asi 3,5 milióna utečencov. Lenže inflácia v&nbsp;Turecku presiahla 80 percent. <em>„Turecká vláda preto nebráni ľuďom prejsť hranice do Bulharska či Grécka napriek dohode s&nbsp;Európskou úniou z&nbsp;roku 2016.“</em>

Martin Rozumek z&nbsp;Organizácie pre pomoc utečencom zase uvádza:<em> „V&nbsp;Grécku upustili od zadržiavania utečencov na svojich ostrovoch v&nbsp;nedôstojných podmienkach. Púšťajú ich na pevninu a&nbsp;tam sa o&nbsp;nich ‚postarajú‘ prevádzači. Európska únia má nejednotný azylový systém. Gréci by boli hlúpi, keby mali efektívny azylový systém. To by potom všetci utečenci zo Sýrie ostali navždy tam a&nbsp;získali by medzinárodnú ochranu. Takže všetky štáty na balkánskej trase radšej zhoršujú azylový systém, aby všetci utečenci išli do Nemecka, pokiaľ sa dá. A&nbsp;oni tam napodiv aj smerujú.“</em>

Utečencom v stanovom meste v Kútoch radia dobrovoľníci kadiaľ majú utekať, kreslia im mapy

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 9. januára 2025

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Výber pre vás

Utečencom v stanovom meste v Kútoch radia dobrovoľníci kadiaľ majú utekať, kreslia im mapy

Erika Szalayová

Súvisiace články

Rusko zaútočilo na ukrajinské mestá, Putin: Odveta! Vypálili najmenej 83 rakiet

Neskutočné, čo sa deje v Rusku: Do vojny povolávajú, koho len môžu! Aj bezdomovcov či väzňov

Ukrajina zachytila telefonát okupanta: Posielajú chlapcov na porážku, vonku sa váľajú mŕtvoly

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 9. januára 2025

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Výber pre vás