Prešli viac ako tisíc kilometrov, spali v lesoch, na poliach. Utekajúc pred vojnou v Sýrii, títo ľudia uviazli u nás v stanovom meste v Kútoch. 

V ostatnom období migračná kríza naberá na intenzite. Vojnoví utečenci, prevažne muži, ktorí sa pohybujú po balkánskej trase s cieľom dostať sa do západnej Európy, k nám prichádzajú z Maďarska. Cez slovenské pohraničné Kúty sa snažia dostať do Česka a odtiaľ do vysnívaného Nemecka. Českí policajti ich však pri pokusoch o prekročenie hraníc otáčajú späť. Zúfalí a unavení utečenci tak spávali v priestoroch železničnej stanice v Kútoch na podlahe. Situácia bola taká vážna, že miestni mali problém kúpiť si cestovný lístok. Ministerstvo vnútra SR preto zriadilo na parkovisku pred železničnou stanicou stanové mesto. V čase našej návštevy tam bolo asi 150 ľudí. Boli to prevažne mladí muži, našli sa medzi nimi aj chlapci v tínedžerskom veku, ktorí by mali sedieť v školských laviciach. Ženy a malé deti majú zase k dispozícii priestory pošty.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Cukor pomáha

Hoci novembrové počasie je k utečencom milostivé, predsa len vidieť, že naše podnebie ich prekvapilo. Hlavy si chránia kapucňou, topánky, ktoré majú na nohách, sa viac hodia na promenádu po meste než na náročnú, strastiplnú trasu za lepším životom. Niektorí muži v tábore nervózne pofajčievajú, iní sa pozerajú do mobilného telefónu a študujú mapy. Poniektorí zase iba popíjajú čaj či kávu a v hlave si triedia myšlienky, pozerajúc do neznáma. Všetci majú jediný cieľ: odísť zo stanového mesta a dostať sa do Nemecka bez toho, aby ich českí policajti vrátili. Prekvapivo pôsobí pohľad na mužov, ktorí si v neďalekom obchode kúpili malé čokoládové tyčinky a delia si ich medzi sebou. Zdravotníci na mieste nám vysvetľujú, že nejde o nič neobvyklé. Cukor pomáha telu v každej krízovej situácii.

Článok pokračuje na následujúcej strane 

Diskusia