Nie je žiadnou novinkou, že Slovensko, hoci je to iba malá krajina, rozhodne nemá núdzu o šikovných ľudí, ktorí robia svojej krajine dobré meno vo svete. Presne to je prípad slovenských archeológov, ktorí pod záštitou nadácie Aigyptos pracujú v archeologickej lokalite Tell el-Retábí v Egypte.

Po viac ako desaťročnej práci sa rozhodli predstaviť crème de la crème svojej práce a tie najzaujímavejšie výsledky doterajšieho výskumu ukázali prostredníctvom digitálnej rekonštrukcie.

„Vytvorenie 3D rekonštrukcie sme plánovali už pár rokov, vhodné na to boli predovšetkým zvyšky starovekých pevností a ich hradieb, ktoré sa v lokalite zachovali. Viaceré podobné staroegyptské pevnosti sú dobre zdokumentované aj z iných miest v Egypte.

Táto cesta v čase, ktorú ukazuje vizualizácia, je výsledkom mnohých výskumných sezón, keď boli odkryté zväčša len malé časti rozsiahlej lokality. Na každom mieste sme však kopali až na podložie a tak sme zistili, kedy presne bolo miesto obývané a čo sa presne dialo v jednotlivých obdobiach egyptských dejín,“ priblížila vznik vizualizácie archeologička a egyptologička Veronika Dubcová.

Mnohé stále viditeľné zvyšky osídlenia sa každým rokom vplyvom moderného života ničia. Aj to bol dôvod, prečo video vzniklo – zachovať pamiatky aj pre ďalšie generácie. Pri tvorení takejto rekonštrukcie sa vychádza jednak z vykopávok, z geodetických meraní a fotogrametrického modelovania, finálny obraz potom pomôžu vytvoriť nálezy porovnané s vyobrazeniami či opismi, ktoré sa zachovali.

Štvorminútová animácia, ktorú spracovalo štúdio Dwarf Digital s.r.o., prenáša ľudí v čase. Vizualizácia zobrazuje príchod do údolia Tumilát vo východnej delte Nílu asi sto kilometrov od Káhiry, kde sa lokalita nachádza. Potom sa začne výpravná cesta do jednotlivých období, z ktorých majú výskumníci archeologické nálezy.

„Vizualizácia ukazuje predovšetkým najstaršie sídlisko, ktoré sme tu doteraz našli. Po každoročných záplavách bolo miesto doslova bažinatou oblasťou s viacerými rybníkmi. Zatiaľ ešte nevieme, aké veľké bolo toto sídlisko, vieme však, že bolo spojené aj s pohrebiskom. Hyksóske obyvateľstvo totiž stavalo svoje hroby z nepálených tehál priamo medzi domami.

Po tomto období prechádzame do sídliska z včasnej novej ríše, teda obdobia Hatšepsut a Thutmosseho III, kde bolo nájdených viacero väčších domov, rôznych ohrád na dobytok, sýpok a pecí,“ popisuje archeologička cestu históriou.

V staroveku ležalo Tell el-Retábí na strategickom mieste, údolie Tumilát bolo bránou k najstarším egyptským centrám.

„Jeho obyvatelia očividne profitovali z polohy miesta na ceste do Ázie a do východného Stredomoria, pretože sme tu našli bohaté nálezy ako bronzové zbrane a nástroje, šperky či dovážanú keramiku.

O niekoľko storočí sa tu panovníci 19. dynastie, Seti I. alebo Ramesse II., rozhodli postaviť vojenskú pevnosť obohnanú priekopou, ktorá však na vizualizácii nie je znázornená, pretože o nej zatiaľ nemáme dosť informácií. To, čo vidíme, je až pevnosť ich nástupcu Ramesseho III., známeho bojovníka proti morským národom. Významné bolo taktiež sídlo z tretieho prechodného obdobia, husto zastavané rozsiahlymi domami.

Tieto nálezy uskutočnili naši poľskí kolegovia. Staršie výskumy jasne naznačujú, že tu bol aj chrám venovaný bohovi Atumovi, z ktorého pochádza nájdený kamenný reliéf. Dúfame, že sa nám časom podarí do vizualizácie pridať aj tieto fázy a doplniť tak celkový obraz dejín tohto významného miesta.“ dodáva.

Toto obdobie podľa archeológov vykazuje zaujímavé paralely so súčasnosťou – lokalita totiž zažila spoločenské krízy, klimatické zmeny aj migrácie obyvateľstva. Intenzívne osídlená bola minimálne do obdobia rímskej nadvlády v Egypte okolo prelomu letopočtov a zaujímavé je, že okrem Staroegypťanov bolo údolie obývané aj ázijským obyvateľstvom, spomínanými Hyksósmi.

Slovenskí egyptológovia, archeológovia a ďalší odborníci sa podieľajú na interdisciplinárnom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte už od roku 2007.

Od roku 2013 prebieha spoločný poľsko-slovenský archeologický výskum v spolupráci nadácie Aigyptos a Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied za slovenskú stranu a Archeologického ústavu Varšavskej univerzity a Poľského centra stredomorskej archeológie za poľskú stranu.

Počas desiatich rokov výskumu v lokalite objavili viacero jedinečných nálezísk, objavovanie však ani zďaleka nie je na konci.

„Výskum by sa v lokalite dal robiť aj ďalších sto rokov. My sa budeme každopádne snažiť v ňom pokračovať, kým to bude možné, ďalšia výskumná sezóna je plánovaná na august – september 2019. Počas tejto sezóny budeme pokračovať v skúmaní oblasti, ktorá je momentálne súčasnými stavebnými a poľnohospodárskymi aktivitami ohrozená, práve v oblasti západnej vstupnej brány ramessovskej pevnosti.

Naším hlavným cieľom je zistiť čo najviac o sídliskách z druhého prechodného obdobia a 18. dynastie a nájsť odpovede na mnohé otázky, ktoré máme,“ verí členka slovenského výskumného tímu.