V hornatom vnútrozemí ostrova Karpathos sa nachádza niekoľko malebných dediniek. Najsevernejšia z nich sa ukrýva pod horou Eliáš (718 m n. m.) a je tak trochu zabudnutá v čase. Volá sa Olympos a má okolo 260 obyvateľov.

Vedie k nej serpentínová cesta pomedzi kopce a skaly. Sedím v aute a užívam si krásne výhľady z okna na okolité hory a more. Vzduch je presiaknutý sladkastou vôňou oregana a divého horského tymianu. Radosť dýchať ho. Horúčava letného dňa pomaly ustupuje a strieda ju príjemný večerný chládok. Do dediny dorazím s lenivým západom slnka, keď už všetci návštevníci odišli. Ideálny čas, nerušene tak môžem objavovať čaro tohto miesta.

Dedina je pokojná, v tichosti učupená pod horou. Niekoľko uličiek s malými modro-bielymi kamennými domčekmi, kde odpočívajú už iba domáci. Vybral som sa medzi nich. Najskôr okolo mňa pokojným krokom prechádza starena v kroji s čepcom na hlave a v dlhej bielej sukni. Kolíše sa z boka na bok, ruky má za chrbtom a spod sukne jej vytŕčajú vysoké čierne čižmy. Pomaličky kráča a stráca sa za najbližším domom. V miestnej taverne pri poháriku rakije sedí za stolíkom fúzatý dedko, ktorého tvár je ošľahaná vetrom a zjazvená vráskami ako vyschnuté koryto rieky Jordán. Od barového pultu k nemu príde ďalší, rovnako fúzatý starec s vlasmi bielymi ako sneh. Pripomína mi Ernesta Hemingwaya. Spolu sedia a pomaličky srkajú rakiju.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ČAROVNÉHO OSTROVA NÁJDETE V GALÉRII

Večerná pohoda

Áno, cítim to, chlapi ju už našli, tú večernú pohodu. Udomácnila sa v ich pokojných pohľadoch ako loďka v prístave. Druhý si ešte zapáli cigaretu. Zdá sa, že umenie bezstarostnosti starí páni ovládajú dokonale. Prejde večnosť, kým niečo prehodia v gréčtine. Natŕčam uši, aby som počul intonáciu tých pár slov, ktoré vyrieknu. „Jangosa akkás, palum asta.“ Netuším, čo to znamená a o čom hovoria, pretože si väčšinou aj tak odpovedajú mimikou tváre. Jeden skloní hlavu, druhý zdvihne obočie. Ako dve sfingy, ktoré toho vedia určite viac, než nahovoria.

Zdá sa, že majú fúru času a peňazí tak akurát. Verím, že svoju dedinu poznajú do najmenších detailov, rodokmeň svojich a susedových potomkov vedia rozpovedať z hlavy možno až k samému Herkulovi. Historici hovoria, že táto oblasť bola osídlená až v siedmom storočí nášho letopočtu, pretože pobrežné osady a blízky ostrov Saria neustále plienili piráti a Saracéni. Preto sa ľudia presunuli do hôr. Svoje okná na domoch nasmerovali do údolia a nie k moru, aby ich nepriateľ v noci nevidel svietiť. Dedina sa úplne izolovala a taká ostala prakticky po celé stáročia, vďaka čomu si uchovala tradície a dokonca starý dórsky dialekt. Dedinčanov preň na Karpathose považujú za veľkých čudákov. Po celé generácie sa sobášili len medzi sebou v rámci dediny, aby majetok ostal v rodine. Preto sa na seba veľmi podobajú.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

Cibulková strávila po očkovacom škandále 5 hodín v prvej línii. Ako pomohli zahraničné hviezdy?

Populárne články
Partnerská dvojica Nela Pocisková a Filip Tůma – to sú protiklady, ktoré sa výborne dopĺňajú.

Prečo dvojnásobná mama NELA POCISKOVÁ deťom zatrhla sledovanie otca v televízii?

Dominika Stará sa vydala.

DOMINIKA STARÁ sa vydala v čase korony: S takýmto trapasom ale určite nerátala!

Hana Maciuchová

Odišla hviezda Nemocnice na okraji mesta HANA MACIUCHOVÁ (†75): Čo jej vzalo život?

Právoplatne odsúdení majú humánnejšie podmienky vo väzení, ako tí, ktorí ešte len čakajú na rozhodnutie súdu napríklad v kolúznej väzbe.

Peklo kolúznej väzby: Medzi obvinenými sú aj nevinní poznačení tvrdým režimom

Po návrate z africkej farmy sa pustila do písania (portrét z jej pracovne).

Spomienky na Afriku: Karen Blixenová napísala jednu z najznámejších kníh o čiernom kontinente

Nobel chcel vyrobiť účinnejšie bomby. Je to pravda?

Nobel chcel vyrobiť účinnejšie bomby. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia