Mária Mišovičová

Maliar a&nbsp;grafik s&nbsp;českými koreňmi mal len 28&nbsp;rokov, keď podľahol epidémii španielskej chrípky. Bola hádam ešte neľútostnejšia než práve skončená prvá svetová vojna. Hoci Egon Schiele tvoril iba jedno desaťročie, svojimi obrazmi sa zaradil medzi svetových umelcov. A&nbsp;obdiv zožali aj jeho erotické kresby, za ktoré si vyslúžil najviac kritiky, ba skončil pre ne aj vo väzení.

Narodil sa v&nbsp;mestečku Tulln neďaleko Viedne do rodiny prednostu stanice. Vyrastal vo svete vlakov, vozne a&nbsp;lokomotívy boli jeho prvé obľúbené motívy. Rodina bývala v&nbsp;byte nad staničnou budovou a&nbsp;malý Egon pozoroval železnicu z&nbsp;okna. Vydržal hodiny sledovať život na koľajniciach a&nbsp;následne ďalšie hodiny maľoval osobné i&nbsp;nákladné vlaky. Kreslenie ho bavilo najviac aj zo školských predmetov, čo sa negatívne prejavilo na jeho známkach. Neraz maľoval počas celého vyučovania, čím rozčuľoval učiteľov.

Nielen oni netlieskali talentu svojho žiaka. Ani Egonov otec Adolf, rodený Viedenčan, sa nemohol zmieriť so synovým umeleckým nadaním. Jeho budúcnosť videl na železnici, prial si, aby pokračoval v&nbsp;rodinnej tradícii. Kto iný z&nbsp;jeho štyroch detí, ak nie Egon. Tri dcéry – Elviru, Melanie a&nbsp;Gertrudu – chcel zabezpečiť výhodnými sobášmi. Osud však jeho plány zmenil. Elvira zomrela v&nbsp;desiatich rokoch a&nbsp;v&nbsp;roku 1905, keď mal Egon štrnásť, opustil svet aj on. Trpel duševnou chorobou, ktorá zrejme súvisela so syfilisom.

Strata otca Egona veľmi zasiahla. Priateľovi a&nbsp;švagrovi Antonovi Peschkovi sa ako dospelý zveril v&nbsp;liste so svojimi pocitmi: „Vyhľadávam miesta, kam cho­dieval otec, a&nbsp;v&nbsp;ponurých chvíľach sa tam vedome otváram bolesti. Pamiatku na neho si nosím v&nbsp;sebe.“ Smrť hrala neskôr v&nbsp;jeho tvorbe významnú úlohu. Poručníkom detí sa stal strýko Leopold Czihaczek, vyšší úradník na železnici, zároveň veľký milovník kultúry. U&nbsp;neho si 16-ročný Egon po skončení reálneho gymnázia presadil štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Matka Marie z&nbsp;toho veľkú radosť nemala, a&nbsp;keby žil jej manžel, synovi by zrejme maliarsku dráhu nedovolili. Prijali ho – na rozdiel od ďalšieho záujemcu Adolfa Hitlera.

Na prijímacích pohovoroch sa prezentoval olejomaľbami, ktoré vytvoril na gymnáziu. Na akadémii navštevoval kresliarsku triedu profesora Christiana Griepenkerla, no veľmi skoro stratil o&nbsp;jeho konzervatívnu výučbu záujem. Ani profesor nebol svojím študentom nadšený. V&nbsp;zlosti mu raz vykričal: „Schiele, vás mi sem priviedol sám diabol.“ Egonovej neskrotnej duši nevyhovoval učiteľ, ktorý uprednostňoval „poctivé“ maliarstvo 19. storočia. Jeho ani spolužiakov výučba neuspokojovala, boli frustrovaní a&nbsp;Schiele po troch rokoch akadémiu opustil.

Profesor Griepenkerl sa s&nbsp;ním rozlúčil slovami: „Len, preboha, nikomu nepovedzte, že ste študovali u mňa.“&nbsp;Neboli to však pre mladého umelca premárnené roky, počas nich dokonale zvládol techniku kreslenia, získal istotu v&nbsp;kresbe, a&nbsp;hoci mal len devätnásť, maliarsky dozrel a&nbsp;v&nbsp;nasledujúcich desiatich rokoch sa jeho umelecký rukopis veľmi nezmenil. Už vtedy bol viditeľný jeho výnimočný talent.

Po opustení akadémie s&nbsp;niekoľkými spolužiakmi založil Neukunstgruppe – Novú umeleckú skupinu, ktorá odmietala konzervatívne tradície rakúskeho výtvarného umenia. Patril do nej napríklad Oskar Kokoschka. Vo Viedni stretol aj ľudí, ktorí v&nbsp;budúcnosti zohrali v&nbsp;jeho živote významnú úlohu. V&nbsp;roku 1907 sa zoznámil so svojím obdivovaným maliarskym vzorom Gustavom Klimtom, spoznal priateľku, no najmä múzu a&nbsp;zrejme jedinú skutočnú lásku Wally Neuzilovú a&nbsp;stretol tam aj budúcu manželku Edith Harmsovú.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Gustav Klimt bol akýmsi mentorom mladých začínajúcich umelcov. Zaujímal sa aj o&nbsp;tvorbu Egona Schieleho, kúpil od neho kresby, iné vymenil za vlastné, a&nbsp;predstavil ho mecenášom umenia. Priateľstvo s&nbsp;ním sa odrazilo aj v&nbsp;ranej tvorbe mladého umelca, vidieť u&nbsp;neho vplyv secesie a&nbsp;dekoratívneho štýlu Gustava Klimta. Po troch rokoch si uvedomil, že sa chce vydať iným smerom, lákala ho expresívna tvorba, vlastný osobitý štýl: „Prešiel som Klimtom a&nbsp;dnes už som iný.“

Kritika, ale ani mnohí priaznivci výtvarného umenia nemali spočiatku pre jeho diela pochopenie. Predovšetkým pre odvážne akty, pre ktoré mu boli inšpiráciou najmä mladé krásne ženy. Jeho provokatívne erotické maľby vyvolali pohoršenie nielen medzi občanmi, ale aj na výtvarnej scéne. Noviny Neue Presse o&nbsp;ňom napísali: „Jeho poblúdenie patrí k&nbsp;tomu najodpudivejšiemu, čo Viedeň doteraz videla.“ Kritici nezaostávali, jeho obrazy nazývali grotesknými aktmi, ženy i&nbsp;mužov na nich kreatúry pre ich skrútené telá, no a&nbsp;verejnosť, tú šokovali.

Egon Schiele bol však skalopevne presvedčený, že si vybral správny maliarsky smer: „Aj erotické umelecké dielo je sväté.“ Začiatkom 20. storočia, v&nbsp;období moderny, sa stal súčasťou prúdu, ktorý hlásal: preč od meštianskeho puritánstva, v&nbsp;ústrety slobodnej tvorbe, bez nátlaku morálky.Nebol jediný, kto sa vo svojich dielach nevyhýbal sexualite. V&nbsp;tom čase sa ňou zaoberal napríklad aj Sigmund Freud v&nbsp;práci Tri štúdie k&nbsp;teórii sexuality. Pokiaľ ide o&nbsp;zobrazovanie nahoty v&nbsp;tvorbe Egona Schieleho, môže mať začiatky niekde inde, nielen vo viedenskej moderne, keď medzi prvými porušil tabu pri zobrazovaní erotiky.

Egon vyrastal s&nbsp;tromi sestrami, ktoré ho rozmaznávali. Najmä o&nbsp;tri roky mladšia Gerti so šibalskými ohníčkami v&nbsp;očiach. Títo dvaja súrodenci si boli veľmi blízki a&nbsp;ona bola jeho prvá modelka, a&nbsp;to aj pri aktoch. Treba si uvedomiť aj to, že od štrnástich rokov ho obklopoval výlučne ženský svet a&nbsp;jeho intímnosti, ktoré vnímal a&nbsp;na ktoré bol zvedavý. Jednoducho ho lákalo kresliť nahotu, čo k&nbsp;dospievaniu patrí. Neuvedomoval si však, že na niektorých obrazoch pôsobila priam agresívne.Až keď maliarsky vyzrel, zobrazoval telá v&nbsp;žiarivých farbách na neutrálnom pozadí s&nbsp;dôrazom na kontúry.

Napriek odporu akademickej obce k&nbsp;odvážnemu zobrazovaniu ľudskej sexuality svoju tvorbu predstavil na mnohých výstavách v&nbsp;rámci Európy. V&nbsp;súkromí však ťažko prijímal odmietavý postoj väčšiny viedenskej spoločnosti. Začiatkom roku 1910 sa zveril priateľovi Peschkovi: „Chcem odísť z&nbsp;Viedne. Je tu mnoho závistlivcov a&nbsp;pokrytcov, bývalí kolegovia ma sledujú falošnými pohľadmi. Chcem byť sám na Šumave a&nbsp;vidieť niečo nové. Chcem vychutnať tmavú vodu, vidieť stonajúce stromy v&nbsp;divokom vetre, s&nbsp;úžasom si prezerať prezreté plody záhrad. Potom vytvorím krásne farebné obrazy.“

Toto želanie si splnil v&nbsp;máji 1910, vtedy prišiel do Českého Krumlova, matkinho rodného mesta. Páčili sa mu stredoveké mestečká, toto ho mimoriadne oslovilo a&nbsp;rozhodol sa v&nbsp;ňom začať nový umelecký život. Pridali sa k&nbsp;nemu dvaja výstrední priatelia, umelci, a&nbsp;nekonvenčným správaním v&nbsp;malom meste zakrátko vzbudili nevôľu domácich. Egon Schiele si potrpel na svoj vzhľad, a&nbsp;hoci sa často ocital bez peňazí a&nbsp;nemal ani na kresliarske potreby, po meste sa prechádzal v&nbsp;bielom obleku s&nbsp;vychádzkovou palicou a&nbsp;klobúkom na hlave. V&nbsp;jedinej kaviarni na námestí si vykladal nohy na stôl. Občas presvedčil niektoré z&nbsp;mladých dievčat, aby mu stálo ako modelka.

Nečudo, že medzi domácimi nebol záujem o&nbsp;jeho diela, v&nbsp;Krumlove nepredal hádam ani jednu kresbu, o&nbsp;olejomaľbách ani nehovoriac. Napriek nepriazni väčšiny malomesta sa v&nbsp;ňom cítil dobre a&nbsp;rozhodol sa v&nbsp;ňom usadiť. Z&nbsp;Viedne za ním pricestovala jeho rusovlasá zelenooká priateľka Wally Neu­zilová, ktorá s&nbsp;ním žila vo Viedni, kde mu ju ako modelku odporučil ešte v&nbsp;jeho maliarskych začiatkoch Gustav Klimt. Zdalo sa, že im k&nbsp;šťastiu nič nechýba. Idylka však netrvala dlho.

Schiele aktmi mladých dievčat, ale aj bohémskym spôsobom života vyvolával neustále pohoršenie. To vygradovalo v&nbsp;auguste 1911, keď okolie prinútilo majiteľa, ktorý mu prenajímal malý dom so záhradou, aby ho vysťahoval. Dôvod bol, že v&nbsp;záhrade maľoval nahú dievčinu, zazrela ich susedova dcéra a&nbsp;škandál bol na svete.Polícia nezasahovala, no v&nbsp;jeho novom pôsobisku, v&nbsp;Neuleng­bachu, sa to už bez nej neobišlo. V&nbsp;apríli 1912 mu policajti zhabali 125 kresieb a&nbsp;maliar skončil vo väzení. Pôvodné obvinenie, že uniesol a&nbsp;znásilnil neplnoleté dievča, súd stiahol, obvinil ho však z&nbsp;nemravnosti.

Tá spočívala v&nbsp;tom, že mal na stene obraz dievčiny oblečenej iba od pása nahor. Sudca kresbu demonštratívne spálil a&nbsp;maliara odsúdil na tri dni väzenia. Schiele však vo väzení strávil 24 dní vrátane väzby. Múry väznice opustil zdrvený a&nbsp;nerozumel, prečo ho spoločnosť trestá za niečo, čo on pokladá za prirodzené. Z&nbsp;malebného Neulengbachu sa odsťahoval a&nbsp;vrátil sa do Viedne. Jeho maliarsku reputáciu súdne konanie nezmenilo, naďalej bol uznávaným a&nbsp;oceňovaným umelcom, obrazy vystavoval v&nbsp;Kolíne nad Rýnom, Mníchove a&nbsp;krátko pred začiatkom prvej svetovej vojny v&nbsp;Paríži, Ríme a&nbsp;Bruseli.

Vojnový konflikt zasiahol aj do jeho života. Skôr než v&nbsp;júni 1915 narukoval, oženil sa. Vyvolenou sa však nestala jeho milovaná Wally Neu­zilová, prednosť pred ňou dal Edith Harmsovej, mladej žene z&nbsp;dobrej rodiny. Váhal medzi dvomi sestrami Edith a&nbsp;Adele, bývali s&nbsp;rodičmi neďaleko jeho ateliéru vo Viedni. Bola to meštianska rodina, dobre situovaná, otec bol zámočnícky majster. Egon Schiele sa nakoniec rozhodol pre staršiu z&nbsp;jeho dcér, vyhlásil, že je spoločensky prijateľnejšia.

Priateľovi napísal: „Rozhodol som sa výhodne oženiť, nie je to Wally.“ Keď to svojej múze oznámil, nádejal sa, že ich vzťah bude pokračovať. Wally však spravila rázny koniec, okamžite ho opustila a&nbsp;umelec ju už nikdy viac nevidel. Ako spomienku na ňu namaľoval obraz s&nbsp;jej portrétom a&nbsp;nazval ho Smrť a&nbsp;dievča.S&nbsp;Edith sa zosobášili 17.&nbsp;júna 1915, a&nbsp;to napriek protestom jej rodičov. Vojenskú službu si odslúžil vo Viedni, najprv v&nbsp;armádnom štábe, neskôr vo Vojenskom historickom múzeu, na fronte nebol. Mimo služby chodieval do ateliéru a&nbsp;tvoril.

Portrétoval dôstojníkov, púšťal sa do tém materstva a&nbsp;rodiny. Pre väčšinu ženských postáv mu bola modelom manželka. Po vojne sa opäť naplno zameral na svoju umeleckú kariéru, veľký úspech zaznamenal na výstave viedenskej secesie v&nbsp;roku 1918, kde v&nbsp;hlavnej sále vystavili 50 jeho diel. Na výstavu navrhol aj plagát, pripomínal Poslednú večeru s&nbsp;umelcovým portrétom na mieste Krista.Na jeseň zachvátila aj Európu pandémia španielskej chrípky. Prvá jej podľahla Schieleho manželka, ktorá bola v&nbsp;šiestom mesiaci tehotenstva, o&nbsp;tri dni po nej chorobe podľahol aj jej muž.

V&nbsp;tých troch dňoch medzi ich odchodom zo sveta nakreslil ešte niekoľko náčrtov Edith. Napriek tomu, že Egon Schiele odišiel v&nbsp;mladom veku, zostalo po ňom približne dvetisíc kresieb a&nbsp;asi 250 obrazov. Prevládajú medzi nimi erotické akty, symbolické portréty a&nbsp;autoportréty, expresívne zobrazené mestá a&nbsp;krajiny, kompozície s&nbsp;témou smrti. K&nbsp;motívu vlakov sa ako dospelý nikdy nevrátil. Jeho diela sú charakteristické jednoduchosťou, ostrými ťahmi tenkým štetcom alebo ceruzkou.

Ich spoločnou črtou je, že sú nabité emóciami a&nbsp;akoby vyžarovali duševnú nevyrovnanosť. Na medzinárodným aukciách sa predávajú za rekordné sumy. Hoci je Egon Schiele známy najmä bizarnými portrétmi a&nbsp;postavami, umelecký svet venuje v&nbsp;súčasnosti viac pozornosti jeho krajinkám, jednu z&nbsp;nich vydražili v&nbsp;londýnskom aukčnom dome Sotheby’s takmer za 30 miliónov eur. Najväčšiu zbierku obrazov Egona Schieleho vlastí Leopoldovo múzeum vo Viedni.

Umelec EGON SCHIELE svojou tvorbou poburoval meštiakov, jeho kresbu demonštratívne spálili

Mária Mišovičová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Umelec EGON SCHIELE svojou tvorbou poburoval meštiakov, jeho kresbu demonštratívne spálili

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Dar pre panovníčku: Kráľovná Viktória adopciou siroty z Afriky prekvapila svoje okolie

Všestranný vynálezca: Slavoljub Eduard Penkala vymyslel zmizík aj rotujúcu zubnú kefku

​Tichá svätá noc​ má toľko obrazov, piesní, básní, chválospevov a príbehov, ako žiadna iná

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Tichá svätá noc má toľko obrazov, piesní, básní, chválospevov a príbehov, ako žiadna iná