Pre deti chcela len to najlepšie. Paradoxne jej odobrali vlastného syna. Pedagogickú metodiku MARIE MONTESSORIOVEJ (1870 – 1952) poznajú a praktizujú v školách na celom svete. 

Všestranná pedagogička, lekárka, filozofka a vedkyňa by zrejme v nemom údive sledovala dnešné domácnosti plné notebookov, tabletov a mobilných telefónov, s ktorými sa celé hodiny hrávajú deti tejto generácie. Ako expertka na detské nervové choroby vychádzala z poznania, že iba ak dieťa vníma všetkými zmyslami, prebúdza to a rozvíja jeho ducha. Ako jedna z prvých upozornila na to, že čo nie je v pohybe, nemôže byť v hlave. Keď sa dieťa hýbe, jeho mozog je stimulovaný úplne inak, ako keď len sedí a bezducho stláča tlačidlá. Preto sú aj učebne montessori plné pohybu a vždy sa tam niečo deje. Keď sa totiž nerozvíja pohybový aparát dieťaťa, nerozvíja sa ani jeho myseľ. Montessori pedagogika vedie deti tvorivo a kriticky myslieť, byť aktívny, zodpovedný, čestný, samostatný, no tiež pracovať spolu v tíme a vzájomne sa rešpektovať.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Menší mozog?

Maria Montessoriová sa narodila roku 1870 v talianskom mestečku Chiaravalle. Jej otec pracoval na ministerstve financií a jej matka bola na tú dobu vzdelaná žena. Rodina prikladala vzdelaniu veľký význam a sama Maria mala už v detstve nezničiteľnú túžbu po vedomostiach. V roku 1896 bola ako prvá žena v Taliansku promovaná za doktorku medicíny so špecializáciou na pediatriu a psychiatriu napriek tomu, že ako žena čelila počas štúdií kritike a diskriminácii. Nie raz totiž stála pri pitve nad nahými mužskými mŕtvolami, čo jej spolužiaci aj učitelia považovali za neprípustné a škandalózne. V niektorých prípadoch musela počúvať od vyučujúcich mužov tvrdenia, že ženy majú menší mozog ako muži, preto by nemali študovať, ale mali by radšej zostať doma a starať sa o rodinu. Alebo musela praktizovať nezmyselné pravidlá. Do školy ju každý deň odprevádzal otec, pretože bolo nevhodné, aby mladá žena chodila sama po uliciach. Do prednáškovej sály smela vojsť, až keď už všetci spolužiaci sedeli.

Článok pokračuje na následujúcej strane 

Diskusia