Jaroslav Slašťan

Prvá písomná zmienka: 1487
&nbsp;
Lokalizácia: okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj
&nbsp;
Počet obyvateľov: 467 (230 mužov a 237 žien)
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 111 (45 mužov a 66 žien)
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 86 (41 chlapcov a 45 dievčat)

Kosorín

Prvá zmienka o&nbsp;obci Kozoeri pochádza z&nbsp;roku 1487. Jej názov neskôr prešiel rôznymi zmenami: od Kozeryn (1570), Kozewyn (1571), Koszorin (1863) až po dnešné pomenovanie Kosorín. K&nbsp;vzniku obce sa viažu dve povesti. Prvá hovorí o&nbsp;šikovnom výrobcovi kôs, ktoré predával kráľovským koscom. Mnohým slúžili aj ako zbrane, ľudia sa nimi bránili pred Turkami. Táto legenda o&nbsp;kosách údajne dala obci aj názov. Druhá povesť spomína pastiera kôz. Hovorí, že keď v&nbsp;roku 1241 uhorský panovník Belo IV. utekal pred Turkami, stretol pastiera, ktorý ho pohostil kozím mliekom. Kráľ ho poveril, aby založil dedinu, a&nbsp;pastier v&nbsp;nej bol až do smrti richtárom.
Peter Hric (45) je starostom Kosorína druhé volebné obdobie. Svoju prácu opisuje ako všestrannú a&nbsp;za túto životnú skúsenosť je vďačný. „Sme menšia podhorská sústredená obec, z&nbsp;jednej strany susedíme s&nbsp;obcou Slaská a&nbsp;z&nbsp;druhej s&nbsp;Janovou Lehotou. Ležíme v&nbsp;blízkosti okresného mesta, čo je takisto pozitívom, za prácou a&nbsp;do škôl naši občania nemusia dochádzať ďaleko. V&nbsp;roku 2010 nás postihli dve katastrofy, prvou bola povodeň a&nbsp;o&nbsp;krátky čas veterná smršť, ktorá poškodila 88 domov, budovu materskej školy a&nbsp;kultúrneho domu a&nbsp;128 striech na území obce. V&nbsp;budúcnosti by sme chceli pokračovať v&nbsp;kultúrno-spoločenskom rozvoji, zo stavebných prác by sme chceli vybudovať kanalizáciu a&nbsp;opraviť miestne komunikácie,“ hovorí starosta.
V&nbsp;sále kultúrneho domu sa konajú športové a&nbsp;kultúrne podujatia, z&nbsp;tradičných sa tu organizujú fašiangy, stavanie mája so skoromájovou kapustnicou, deň matiek, deň detí a&nbsp;rodiny, oslavy výročia SNP, október – mesiac úcty k&nbsp;starším, Mikuláš, vianočne stretnutie občanov, vianočný punč či katarínska zábava. Samozrejmosťou je uvítanie detí do života a&nbsp;stretnutia s&nbsp;jubilantmi. Nachádza sa tu pošta, posilňovňa, materská škola a&nbsp;dve detské ihriská, ktoré postupne prechádzajú rekonštrukciou.V&nbsp;centre obce sa aktuálne realizuje výstavba multifunkčného ihriska. Väčšinu prác v&nbsp;obci vykonávajú svojpomocne za účasti obecných poslancov a&nbsp;dobrovoľníkov z&nbsp;radov obyvateľov. „Svojpomocne sme oproti kultúrnemu domu postavili budovu, ktorú sme prenajali na zriadenie predajne potravín. V&nbsp;predchádzajúcom období sa nám podarilo postaviť bytový dom, v&nbsp;ktorom sa nachádza osem bytových jednotiek, momentálne je obsadený.“

<h3>Silná tradícia</h3>
Najstaršou pamiatkou v&nbsp;Kosoríne je Kostol svätého Ladislava. V&nbsp;rokoch 1800 – 1803 si ľudia postavili kaplnku, ktorú v&nbsp;rokoch 1926 – 1928 prestavali na kostol. Vo veži kostola bol umiestnený zvon z&nbsp;roku 1624 s&nbsp;nápisom SOLI DEO ET HONOR ET GLORIA ANNO DOMINI J-624 (Jedinému Bohu česť a&nbsp;sláva roku Pána 1624). V&nbsp;susedstve kostola na miestnom cintoríne sa nachádza kultúrna pamiatka – pamätník padlým v&nbsp;SNP. V&nbsp;katastri obce stoja dve kaplnky, priamo v&nbsp;jej centre sa týči masívny biely kríž nazývaný božie muky. Táto pamiatka prešla v&nbsp;roku 2020 rekonštrukciou.
V&nbsp;obci pretrváva silná tradícia spojená s SNP. Svedčí o&nbsp;tom nielen pamätná izba umiestnená v&nbsp;budove kultúrneho domu, ale aj podujatia venované oslavám tejto výnimočnej historickej udalosti. Každoročne sa tu konajú oslavy SNP, ktoré sa začínajú pri pamätníku SNP a&nbsp;končia sa pri tanku zapálením vatry. V&nbsp;Kosoríne sa môžu pochváliť nielen sovietskym tankom T-34, ale aj unikátnym lietadlom MiG-15 UTI, jediným tohto typu na Slovensku. Oba bojové stroje – lietadlo i&nbsp;tank – tu majú svoje miesto približne od roku 1965. Lietadlo stálo kedysi pred materskou školou, neskôr ho premiestnili na verejné priestranstvo v&nbsp;takzvanej novej ulici a&nbsp;osadili k&nbsp;nemu informačnú tabuľu. Tank stojí na svahu pred vstupom do obce, akoby pripravený brániť v&nbsp;prípade potreby jej obyvateľov.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Príroda je kamarát</h3>
Materskú školu s&nbsp;celodennou starostlivosťou otvorili v&nbsp;obci 1. septembra 1965. Odvtedy nepretržite prejavujú záujem o&nbsp;umiestnenie svojich detí nielen rodičia z&nbsp;Kosorína, ale aj z&nbsp;okolitých obcí Slaská a&nbsp;Janova Lehota. Kosorínska materská škola je jednotriedna, v&nbsp;súčasnosti ju navštevuje šestnásť detí vo veku od dva a&nbsp;pol do šesť rokov, z&nbsp;toho päť predškolákov. Je to typická materská škola vidieckeho typu. Jej súčasťou je spálňa, jedáleň, vlastná kuchyňa a&nbsp;herňa. Nechýba interaktívna tabuľa a&nbsp;mnohé pomôcky a&nbsp;technológie, ktoré súčasná doba ponúka. Obklopuje ju školská záhrada vybavená pieskoviskom, lavičkami, altánkom a&nbsp;modernými prvkami, ktoré poskytujú deťom priestor na realizáciu pohybových aktivít. Každá materská škola by mala zabezpečiť vhodné prostredie na získanie edukačných hodnotových skúseností.
„Naša materská škola uskutočňuje predprimárne vzdelávanie podľa vlastného školského vzdelávacieho programu Príroda –&nbsp;náš kamarát, súčasťou ktorého je plánovanie vzdelávacích oblastí, ktoré sa vzájomne prelínajú a&nbsp;integrujú. Využívame okolitú prírodu, chodíme často na prechádzky, neďaleko sa nachádzajú dve studničky, spolu s&nbsp;deťmi čistíme ich okolie. Preferujeme prvky environmentálnej výchovy, deti oboznamujeme s&nbsp;podstatou ekologických zákonitostí, rozvíjame u&nbsp;nich estetické cítenie, formujeme ich vzťah k&nbsp;ochrane a&nbsp;tvorbe životného prostredia. Toto všetko dosahujeme citlivým usmerňovaním, praktickými činnosťami a&nbsp;skúsenosťami. Uprednostňujeme pri tom experimentovanie, tvorivé myslenie, priame pozorovanie, odhaľovanie a&nbsp;riešenie problémov. A&nbsp;menší počet detí má aj svoje pozitíva, môžeme sa im venovať individuálne a&nbsp;deti sa lepšie spoznajú,“ hovorí zastupujúca riaditeľka Eva Fedešová (51).

Lietadlo sa vyrábalo ako jednomiestny bojový alebo dvojmiestny cvičný stroj, ktorý okrem výcviku pilotov slúžil aj na vývoz špecialistu na merania hydrometeorologických parametrov atmosféry. MiG-15 je stíhacie, prípadne stíhacie bombardovacie lietadlo, ktoré sa ako prvý sériový stroj vznieslo 31. decembra 1948. Do výzbroje ZSSR ho zaviedli v roku 1949. V NATO dostal kódové označenie Fagot.

MiG-15

<h3>Kosorínček</h3>
V&nbsp;obci funguje klub seniorov, ktorý pomáha s&nbsp;mnohými podujatiami. Známe je najmä jesenné upratovanie cintorína, hrabanie lístia či vianočné pečenie s&nbsp;deťmi. Okrem seniorov tu pôsobí občianske združenie Kosorínček, ktoré sa podieľa na organizovaní a&nbsp;zabezpečovaní obecných podujatí. Cieľom združenia je podpora a&nbsp;rozvíjanie aktivít v&nbsp;oblasti vzdelávania, kultúrno-spoločenskej a&nbsp;športovej činnosti všetkých detí v&nbsp;obci.
„Vznikli sme v&nbsp;roku 2015, v&nbsp;súčasnosti máme tri členky, ktoré sa starajú o&nbsp;naše kosorínske orlíčatá – deti od dvoch rokov do neurčita. Naše najstaršie deti majú už 21 rokov. Podmienka účasti v&nbsp;klube je vypnutý mobil. (Smiech.) Deti, respektíve rodičia, nič neplatia, členky nemajú plat, pretože to robia z&nbsp;lásky, a&nbsp;celý klub žije vďaka dobrým ľudom, ktorí nám darujú dve percentá zo svojich daní. Stretávame sa v&nbsp;klube na obecnom úrade v&nbsp;priestoroch, ktoré nám poskytol pán starosta a&nbsp;zastupiteľstvo, a&nbsp;využívame sálu kultúrneho domu slúžiacu aj ako multifunkčné ihrisko. Deti sa vlastne pri založení nášho klubu museli tak nejako od začiatku naučiť, čo znamená spoločenstvo, keďže žijeme v&nbsp;digitálnej dobe. Smutnej a&nbsp;osamotenej, pretože ľahšie je napísať ahoj, ako sa pozdraviť z&nbsp;očí do očí, čo si my starší nedokážeme ani predstaviť. Takisto pri spoločnom športe sa tímy vytvárajú z&nbsp;pomiešaného osadenstva, takže spolu hrajú päťroční, desaťroční, pätnásťroční a&nbsp;každý musí každému prihrať,“ hovorí Silvia Machovičová.
Keďže neplatia nájom, majú s&nbsp;obcou uzavretú dohodu, že aktivitami združenia, ako sú divadlá, tanec či spev, udržujú kultúru obce pri rôznych kultúrnych podujatiach. Ako odmenu za snahu detí im dospelí organizujú rôzne akcie – stanovačky, opekačky, maškarné plesy, Mikuláša a&nbsp;rozprávkový les ako rozlúčku s&nbsp;prázdninami. „Pri týchto aktivitách sú herci a&nbsp;organizátori výlučne naši občania. Všetky naše akcie sa tešia obľube. Ľudia priam vyhľadávajú všetko, čo je spojené s&nbsp;deťmi, ich úspechmi, úsmevmi, a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu deti v&nbsp;krojoch, no nádhera!“ hovorí Silvia Machovičová a&nbsp;dodáva, že pandémia ovplyvnila aj ich obec. Ľudia, takí srdeční a&nbsp;láskaví, sa začali báť o&nbsp;zdravie, prestali sa stretávať, zrušili sa všetky akcie a&nbsp;toto, bohužiaľ, stále trvá.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Všestranný rezbár</h3>
Rezbárstvu sa Patrik Gendiar (27) venuje už od základnej školy, kde začal navštevovať drevorezbársky krúžok. Hoci študoval kovorytectvo v&nbsp;Hodruši-Hámroch, k&nbsp;srdcu mu prirástlo práve rezbárstvo. „Samotnej rezbe predchádza náčrt alebo určitá vizualizácia. Väčšiu časť svojej práce realizujem ihneď v&nbsp;rezbe. Keď motív dokončím, parožie potriem moridlom, aby rezba vystúpila dopredu. Svoju myšlienku si dokážem okamžite predstaviť na materiáli, čo je pre mňa veľkou výhodou a&nbsp;zároveň aj silnou stránkou. Mám vysokú a&nbsp;citlivú priestorovú predstavivosť,“ hovorí rezbár a&nbsp;ukladá pred nás miniatúrne rezby do parožia – otvárač na fľaše, kravatu, odznaky. S&nbsp;údivom sledujeme dokonale zvládnutú anatómiu zvierat a&nbsp;prepracovanie priestorových objektov. Čas práce závisí od motívu a&nbsp;veľkosti rezby. Menšie a&nbsp;jednoduchšie rezby zvládne za pár hodín, väčšie a&nbsp;prepracovanejšie trvajú aj niekoľko dní.
Z&nbsp;tých komplikovanejších si spomína na jedenapolmetrovú drevorezbu súboja jeleňov. Inšpiráciu hľadá v&nbsp;prírode, priznáva, že od detstva do nej chodí rád.

Sovietsky stredný tank vyvinutý na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia. V čase svojho vzniku patril k najlepším stredným tankom, skĺbil dobrú mobilitu, pancierovanie aj palebnú silu. Používal sa počas druhej svetovej vojny a bol rozšírenou zbraňou mnohých krajín aj v priebehu úvodu studenej vojny. V priebehu vojny si konštrukcia získala veľké uznanie aj u Nemcov a na základe skúseností s týmto typom sa inšpirovali pri tvorbe podobnej konštrukcie svojho stredného tanku Panther.

T-34

<h3>Do dreva i&nbsp;parožia</h3>
Pred začatím každej práce umelec dôsledne zvažuje druh dreviny a&nbsp;kresbu dreva. Ako sám hovorí, najlepšie sa mu pracuje s&nbsp;ovocnými drevinami, ako je orech, jabloň, hruška a&nbsp;slivka, tie majú najkrajšiu kresbu dreva. Najčastejšie vyrezáva prírodné poľovnícke motívy. Dokáže vyrobiť čokoľvek na požiadanie – hodiny, vychádzkové palice, perá, obrazy, lustre, prívesky na kľúče, poľovnícke kravaty a&nbsp;mnohé iné úžitkové či dekoratívne predmety.
Zaujímajú nás aj jeho plány do budúcnosti. Po chvíľke uvažovania hovorí, že by sa chcel venovať aj iným než poľovníckym témam, láka ho napríklad sakrálna tvorba. „Neustále sa vzdelávam a&nbsp;hľadám inšpiráciu. Sledujem celosvetových umelcov s&nbsp;podobným zameraním, hľadám rôzne novinky a&nbsp;objavujem trendy. Všetky novinky prispôsobujem svojmu štýlu a&nbsp;následne požiadavkám zákazníka,“ hovorí. Dnes vyrába takmer výlučne na objednávku, svoju tvorbu prezentuje na vlastnej webstránke. Kvalitná práca je najlepšia reklama. Aj preto má dnes mladý rezbár zákazníkov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

<h3>Dana Beňová (56)</h3>
&nbsp;
Sme veľmi dobre umiestnená obec, za pár minút sa odtiaľto dostanete do okresného mesta Žiar nad Hronom alebo do Handlovej. Máme aj dobré autobusové spojenie, obchod a materskú školu. Chýba nám tu pohostinstvo, v ktorom by sa ľudia mohli stretávať. A v tomto pandemickom čase mi chýbajú stretnutia. Ľudia sa pozatvárali, predtým spolu trávili viac času.

Pod úbočou: V obci Kosorín nájdete ticho a pokoj, ktoré sú čoraz vzácnejšie a vyhľadávanejšie

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Pod úbočou: V obci Kosorín nájdete ticho a pokoj, ktoré sú čoraz vzácnejšie a vyhľadávanejšie

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Odchod mladých z dediny nemusí znamenať jej úpadok. Ako si s tým poradili v Košariskách?

Ak vás niekto pošle do Hája, pokojne sa tam vyberte: Čo nájdete v tejto zaujímavej obci?

Mesto s povesťou narkomanského brlohu: Sereď je domovom dvoch slovenských legiend

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás