Diora neodradili

Dostať vízum do Spojeného kráľovstva bolo v tom čase takmer nemožné. Keďže sa schyľovalo k vojne, z Európy utekalo množstvo ľudí. „Do Newcastlu sa dostali na poslednú chvíľu. Mali niekoľko stoviek libier a mamine šperky schované v ponožkách,“ spomínal po rokoch ich syn Peter. Pozývací list pre imigračných úradníkov obstarali Zikovi a Líde priatelia z britského lyžiarskeho klubu. Zaručili sa aj za Zikovu sestru Jiřinu, ktorá bola počas vpádu nacistov do Československa na lyžiarskych pretekoch vo Švajčiarsku. Zika zrejme prezieravo počítal s núteným odchodom z krajiny už dlhší čas, pretože si v Londýne uložil menšiu sumu peňazí. Brat Josef zostal v Prahe, ale v 50. rokoch emigroval do Kanady. Prvé mesiace v britskej metropole neboli pre Lídu ani pre Ziku jednoduché.

Prenajali si lacný bytík a chceli podnikať v textilnej oblasti. Ale nedostali živnostenský list. Lída teda nesmela pracovať a Zika po krátkom čase narukoval ako dobrovoľník do československej jednotky britskej armády. Jeho manželka i sestra Jiřina zostali v neustále bombardovanom meste a sotva mali na prežitie. Obrat v ich živote nastal v roku 1942, keď Ziku Aschera po prekonaní ťažkej hepatitídy prepustili z armády. Vtedy sa rozhodol, že si založí firmu. Otvoril si obchod s látkami. Pochopil však, že nemôže predávať bežný sortiment, že napriek trhu zdecimovanému vojnou musí prísť s niečím originálnym, s niečím, vďaka čomu uspeje. Inšpiráciu šiel hľadať do národnej galérie, v ktorej počas vojny vystavovali diela mladých umelcov, zatiaľ čo vzácne obrazy boli v bezpečnom kryte.

A práve v stánku umenia mu skrsol v hlave nápad: zameria sa na potlač látok a motívy na ne mu budú navrhovať slávni maliari. Medzitým aj Lída premýšľala, ako začať s podnikaním. Nemala umelecké ambície, ale disponovala výtvarným cítením a odhodlala sa navrhnúť niekoľko dezénov na látky. Výsledok oboch manželov príjemne prekvapil, energický a činorodý Zika Lídu presvedčil, aby so svojimi nápadmi navštívila známeho módneho návrhára Edwarda Molyneuxa. Jeho salón v Paríži patril k svetovej špičke, obliekal šľachtu i hollywoodske hviezdy. V čase vojny sa presťahoval z Francúzska do Spojeného kráľovstva. Prvé nápady Zikovej manželky sa mu nepáčili, ale ďalšie kúpil a aplikoval na svojej exportnej kolekcii do USA. Lída navrhla látky s drobnými kvietkami alebo abstraktnými vzormi.

Bolo nesmierne odvážne, že ho oslovila, ale vyplatilo sa to. Firma Ascher (London) Ltd. sa odrazila od dna a v textilnom svete sa zviditeľnila. A potom prišli ďalšie originálne a úspešné nápady: Zika, až enormne chtivý podnikania, nakúpil hneď po vojne prebytočné a lacné hodvábne vojenské padáky. Lída navrhla motívy a „pokreslený“ hodváb pobláznil celý Londýn. Manželia Ascherovci si nedávali malé ciele. Prevrat vo svete módy zaznamenala aj ich ďalšia revolučná myšlienka – vytvoriť kolekciu hodvábnych šatiek podľa návrhov popredných maliarov tých čias. Vydali sa do Paríža a s pomocou Zikovho bratranca, obchodníka s obrazmi, a jeho verného spolupútnika po pražských bohémskych predvojnových večierkoch sa v kaviarničke na Champs-Elysées stretli s tými najznámejšími. Oslovili približne 50 umelcov, bol medzi nimi Henri Matisse, André Derain, Cecil Beaton, Henry Moore, Jean Cocteau, ale aj Pablo Picasso.

S Henrim Matissom si padli do oka hneď, Picasso spoluprácu odmietol. Pozval ich síce do svojho domu v Provensalsku, ale zaujímal sa skôr o Lídu než o návrhy na šatky. Zika stratil záujem o jeho kresby – nehodlal prísť o manželku. Na bratrancovo naliehanie nakoniec zmenil názor a Picassa oslovil opäť. Tohto veľkého umelca bolo treba naozaj dlho prehovárať, ale do projektu so šatkami sa napokon zapojil. Dal si však podmienku: šatku s jeho motívom mohli vyrobiť len v obmedzenej edícii sto kusov. Aj tie od ostatných umelcov vytlačili v limitovanom množstve, no o niečo vyššom, a veľmi skoro sa dražili na aukciách. Pre menej majetných Zika použil na šatky hodváb z padákov. Táto kolekcia asi 35 hodvábnych šatiek, takzvaných Ascher Squares, na ktorej sa podieľali umelci, bola začiatkom hviezdneho vzostupu firmy Ascher. Jasné a žiarivé farby s výraznými motívmi pôsobili ako zjavenie v povojnovej fádnej ženskej móde.

Verejnosti ich predstavili zarámované ako obrazy a vystavili v galériách na všetkých kontinentoch. V nich sa aj predávali, a hoci maliari vytvorili z látky umelecké diela, žiadne veľké zisky nepriniesli. Zika Ascher teda zariskoval opäť. Zhotovil tkaninu s potlačou s obrovskými ružami a pivonkami. Novinári neveriacky krútili hlavami nad temer gýčovitými vzormi. Ale šťastie stálo opäť pri manželoch. Látky zaujali Christiana Diora a modely z nich zožali obrovský úspech. „Inšpiráciou pri mnohých mojich modeloch boli samotné látky,“ vyhlásil o pár rokov módny guru.

Článok pokračuje na ďalšej strane.