Mária Mišovičová

Pri vyslovení jeho mena však treba hneď spomenúť aj manželku Lídu. Spolu zmenili smer, ktorým sa uberala vtedajšia móda, a&nbsp;vybudovali firmu svetového formátu. Bola jeho rovnocennou partnerkou, obchodnou spoločníčkou, talentovanou návrhárkou.

Zoznámili sa v&nbsp;Ascherovom obchode s&nbsp;látkami. Zigmund Ascher, priateľmi nazývaný Zika, pochádzal zo zámožnej pražskej židovskej rodiny. Narodil sa v&nbsp;roku 1910. Po generácie táto família podnikala s&nbsp;textilom a&nbsp;tomu zostali verní aj traja súrodenci Ascherovci: Zika, Josef, Jiřina. Bratia si v&nbsp;roku 1933 v&nbsp;centre Prahy otvorili obchod s&nbsp;látkami. Dovážali ich z&nbsp;Paríža, čo lákalo najmä majetnú klientelu. Ich obchod bol v&nbsp;tom čase senzáciou, tovar vo výklade sa automaticky vymieňal pomocou pohybujúceho sa systému paternoster. Zika mal okrem obchodného talentu aj športové vlohy.

Venoval sa zjazdovému lyžovaniu, v&nbsp;30. rokoch 20.&nbsp;storočia sa stal majstrom Československa v&nbsp;trojkombinácii, v&nbsp;1936 sa dostal na zimnú olympiádu v&nbsp;Nemecku, ale nakoniec na preteky nenastúpil, zranil sa pri tréningu. Pre mimoriadnu rýchlosť na zjazdovkách ho novinári volali Šialený hodvábnik. Rýchlu jazdu si neužíval len na svahu, ale aj na cestných komunikáciách. Často dostával pokuty, no mal aj ťažkú autonehodu. Bol to bohatý a úspešný bohém, obľúbený u&nbsp;žien, kráľ večierkov. Jeho meno sa takmer pravidelne objavovalo v&nbsp;športových novinách, ale i&nbsp;v&nbsp;spoločenských rubrikách. V&nbsp;tých istých kruhoch sa pohybovala Ludmila Tydlitátová, skrátene Lída. Na svet prišla v&nbsp;roku 1913 do veľmi zámožnej katolíckej rodiny ako posledné, šieste dieťa.

Jej rodičia vlastnili obchody s&nbsp;potravinami, preto mohli všetkým potomkom dopriať pohodlný život. Lída najprv študovala v&nbsp;rodinnej škole vo Švajčiarsku, po jej ukončení odišla na obchodnú akadémiu do Francúzska. Ovládala angličtinu, francúzštinu i&nbsp;nemčinu, vynikajúco plávala, hrala tenis, lyžovala. Mala mimoriadne kúzlo osobnosti, vycibrený vkus pre módu. Aj preto jej kroky v&nbsp;roku 1937 smerovali do vychýreného obchodu bratov Ascherovcov. Stačil okamih a&nbsp;zrodila sa láska. Zika a&nbsp;Lída boli dokonalý pár. Po dvoch rokoch od zoznámenia sa rozhodli, že sa zoberú.

V&nbsp;rodine Tydlitátovcov to vyvolalo pohromu. Matka bola od začiatku proti dcérinej známosti so Zikom. Prekážala jej najmä jeho židovská krv. Hoci sa jej slová míňali účinku, pevne dúfala, že ich vzťah neskončí v&nbsp;obradnej sieni. Mýlila sa, mesiac pred nacistickou okupáciou krajiny, vo februári 1939, si povedali áno. V&nbsp;zúfalej snahe zabrániť Lídinmu manželstvu ju matka podľa rodinnej legendy v&nbsp;deň sobáša posotila na schodoch. Mladej žene sa však pri páde nič vážne nestalo, nasledovala rýchla svadba bez rodičov a&nbsp;hostí. Po nej mladý pár odišiel na svadobnú cestu do Nórska, kde sa 15. marca dozvedeli o&nbsp;Hitlerovom vpáde do Československa. Nazad do Prahy sa už nevrátili, odcestovali do Londýna.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Dostať vízum do Spojeného kráľovstva bolo v tom čase takmer nemožné. Keďže sa schyľovalo k vojne, z Európy utekalo množstvo ľudí. „Do Newcastlu sa dostali na poslednú chvíľu. Mali niekoľko stoviek libier a mamine šperky schované v ponožkách,“ spomínal po rokoch ich syn Peter. Pozývací list pre imigračných úradníkov obstarali Zikovi a Líde priatelia z britského lyžiarskeho klubu. Zaručili sa aj za Zikovu sestru Jiřinu, ktorá bola počas vpádu nacistov do Československa na lyžiarskych pretekoch vo Švajčiarsku. Zika zrejme prezieravo počítal s núteným odchodom z krajiny už dlhší čas, pretože si v Londýne uložil menšiu sumu peňazí. Brat Josef zostal v Prahe, ale v 50. rokoch emigroval do Kanady. Prvé mesiace v britskej metropole neboli pre Lídu ani pre Ziku jednoduché.

Prenajali si lacný bytík a chceli podnikať v textilnej oblasti. Ale nedostali živnostenský list. Lída teda nesmela pracovať a Zika po krátkom čase narukoval ako dobrovoľník do československej jednotky britskej armády. Jeho manželka i sestra Jiřina zostali v neustále bombardovanom meste a sotva mali na prežitie. Obrat v ich živote nastal v roku 1942, keď Ziku Aschera po prekonaní ťažkej hepatitídy prepustili z armády. Vtedy sa rozhodol, že si založí firmu. Otvoril si obchod s látkami. Pochopil však, že nemôže predávať bežný sortiment, že napriek trhu zdecimovanému vojnou musí prísť s niečím originálnym, s niečím, vďaka čomu uspeje. Inšpiráciu šiel hľadať do národnej galérie, v ktorej počas vojny vystavovali diela mladých umelcov, zatiaľ čo vzácne obrazy boli v bezpečnom kryte.

A práve v stánku umenia mu skrsol v hlave nápad: zameria sa na potlač látok a motívy na ne mu budú navrhovať slávni maliari. Medzitým aj Lída premýšľala, ako začať s podnikaním. Nemala umelecké ambície, ale disponovala výtvarným cítením a odhodlala sa navrhnúť niekoľko dezénov na látky. Výsledok oboch manželov príjemne prekvapil, energický a činorodý Zika Lídu presvedčil, aby so svojimi nápadmi navštívila známeho módneho návrhára Edwarda Molyneuxa. Jeho salón v Paríži patril k svetovej špičke, obliekal šľachtu i hollywoodske hviezdy. V čase vojny sa presťahoval z Francúzska do Spojeného kráľovstva. Prvé nápady Zikovej manželky sa mu nepáčili, ale ďalšie kúpil a aplikoval na svojej exportnej kolekcii do USA. Lída navrhla látky s drobnými kvietkami alebo abstraktnými vzormi.

Bolo nesmierne odvážne, že ho oslovila, ale vyplatilo sa to. Firma Ascher (London) Ltd. sa odrazila od dna a v textilnom svete sa zviditeľnila. A potom prišli ďalšie originálne a úspešné nápady: Zika, až enormne chtivý podnikania, nakúpil hneď po vojne prebytočné a lacné hodvábne vojenské padáky. Lída navrhla motívy a „pokreslený“ hodváb pobláznil celý Londýn. Manželia Ascherovci si nedávali malé ciele. Prevrat vo svete módy zaznamenala aj ich ďalšia revolučná myšlienka – vytvoriť kolekciu hodvábnych šatiek podľa návrhov popredných maliarov tých čias. Vydali sa do Paríža a s pomocou Zikovho bratranca, obchodníka s obrazmi, a jeho verného spolupútnika po pražských bohémskych predvojnových večierkoch sa v kaviarničke na Champs-Elysées stretli s tými najznámejšími. Oslovili približne 50 umelcov, bol medzi nimi Henri Matisse, André Derain, Cecil Beaton, Henry Moore, Jean Cocteau, ale aj Pablo Picasso.

S&nbsp;Henrim Matissom si padli do oka hneď, Picasso spoluprácu odmietol. Pozval ich síce do svojho domu v&nbsp;Provensalsku, ale zaujímal sa skôr o&nbsp;Lídu než o&nbsp;návrhy na šatky. Zika stratil záujem o&nbsp;jeho kresby – nehodlal prísť o&nbsp;manželku. Na bratrancovo naliehanie nakoniec zmenil názor a&nbsp;Picassa oslovil opäť. Tohto veľkého umelca bolo treba naozaj dlho prehovárať, ale do projektu so šatkami sa napokon zapojil. Dal si však podmienku: šatku s&nbsp;jeho motívom mohli vyrobiť len v&nbsp;obmedzenej edícii sto kusov. Aj tie od ostatných umelcov vytlačili v&nbsp;limitovanom množstve, no o&nbsp;niečo vyššom, a&nbsp;veľmi skoro sa dražili na aukciách. Pre menej majetných Zika použil na šatky hodváb z&nbsp;padákov. Táto kolekcia asi 35 hodvábnych šatiek, takzvaných Ascher Squares, na ktorej sa podieľali umelci, bola začiatkom hviezdneho vzostupu firmy Ascher. Jasné a&nbsp;žiarivé farby s&nbsp;výraznými motívmi pôsobili ako zjavenie v&nbsp;povojnovej fádnej ženskej móde.

Verejnosti ich predstavili zarámované ako obrazy a&nbsp;vystavili v&nbsp;galériách na všetkých kontinentoch. V&nbsp;nich sa aj predávali, a&nbsp;hoci maliari vytvorili z&nbsp;látky umelecké diela, žiadne veľké zisky nepriniesli. Zika Ascher teda zariskoval opäť. Zhotovil tkaninu s&nbsp;potlačou s obrovskými ružami a&nbsp;pivonkami. Novinári neveriacky krútili hlavami nad temer gýčovitými vzormi. Ale šťastie stálo opäť pri manželoch. Látky zaujali Christiana Diora a&nbsp;modely z&nbsp;nich zožali obrovský úspech. „Inšpiráciou pri mnohých mojich modeloch boli samotné látky,“ vyhlásil o&nbsp;pár rokov módny guru.

Látky s&nbsp;obrovskými kvetmi priniesli firme Ascher zlaté časy. Z&nbsp;ich materiálov vytvárali odevné kolekcie najslávnejšie módne domy na celom svete – Y. S. Laurent, P. Cardin, D. Sassoon, C. Balenciaga... Tkaniny českých manželov mali precíznu potlač a&nbsp;krásne farby, modely z&nbsp;nich sa objavovali na titulkách časopisov Vogue a&nbsp;Harper’s&nbsp;Bazaar. Módne kúsky z&nbsp;ich luxusných látok vytvárali návrhári pre kráľovnú Alžbetu II., jej sestru Margaret, neskôr aj pre princeznú Dianu. Ascherovci koncom 50. rokov zarábali toľko, že si v&nbsp;Londýne kúpili veľký dom a&nbsp;otvorili v&nbsp;ňom svoju prvú predvádzaciu sálu. „Nikdy som nevidel toľko látok, boli všade. A&nbsp;spoza nich sa vždy nenápadne vynoril Zika,“ tak sídlo opísal ich rodinný priateľ Patrick Grossmann. Okrem toho mali vlastnú tlačiareň, aby ich výrobky dosahovali tú najvyššiu kvalitu.

Zika sa odvážne púšťal aj do experimentovania. Prinášal nové dezény a&nbsp;hľadal nové materiály. Skúšal to s&nbsp;papierovou tkaninou, začal pracovať s&nbsp;mohérom a&nbsp;získal zaň ocenenie na prehliadke vo Florencii. Skombinoval ťažký škótsky tvíd s&nbsp;nylonom a&nbsp;vytvoril ľahkú hrejivú látku, ktorá nestratila svoj pôvodný charakter. V&nbsp;Nemecku zožal úspech s&nbsp;ďalším textilným vynálezom, s&nbsp;plátnom na syr. Zistil, že je praktické na použitie a&nbsp;dobre sa naň tlačia vzory. Tento nápad priniesol manželom i&nbsp;finančné uspokojenie. V&nbsp;60. rokoch Zika a&nbsp;Lída vrátili na výslnie čipku. Jej potlač sa objavila na pršiplášťoch. Na čo tento pár siahol, to bolo „odsúdené“ na úspech. Boli novátormi, ktorí spájali dizajn s&nbsp;umením a&nbsp;vo svete haute couture sa stali fenoménom.

Viditeľnejší vo firme bol Zika, hoci obidvaja v&nbsp;nej mali riaditeľskú funkciu. On hľadal nové materiály, vymýšľal inovácie, Lída sa venovala najmä obchodu, PR aktivitám a&nbsp;navrhovala motívy. Tradičné vzdelanie a&nbsp;priateľské vystupovanie jej otvárali dvere medzi smotánku. K&nbsp;stálym zákazníčkam ich firmy patrila osobná sekretárka Alžbety II. a&nbsp;podľa blízkej rodiny sa Lída priatelila s&nbsp;kráľovnou matkou. To, že medzi panovníčkiným dvorom a&nbsp;Ascherovcami boli obchodné vzťahy, dosvedčujú faktúry, ktoré sa našli v&nbsp;ich pozostalosti. Postavenie sivej eminencie firmy sa Líde podarilo zmeniť v&nbsp;roku 1961. Otvorila si Lída Ascher Boutique s&nbsp;vlastnou značkou, kde hneď od začiatku s&nbsp;veľkým úspechom predávala vlastné modely, mladú módu na voľný čas.

Vyšla z&nbsp;manželovho tieňa, zaujímali sa o&nbsp;ňu svetové médiá, čo bola v&nbsp;jej živote nová etapa. Trvala takmer desať rokov. Začiatkom 70. rokov, sa zlatá éra firmy Ascher (London) Ltd. končí. A&nbsp;hoci naďalej dosahovala zisky a&nbsp;prosperovala až do konca Zikovho života a&nbsp;ich látky boli v&nbsp;obľube od 40. do 80. rokov 20. storočia, postupne schádzala z&nbsp;výslnia do úzadia. Dôvodov bolo niekoľko. V&nbsp;polovici 60. rokov svet ovládlo hnutie hippies s&nbsp;výstredným obliekaním a&nbsp;správaním. Dávali prednosť voľnému oblečeniu z&nbsp;lacných materiálov. Nemali záujem o&nbsp;modely z&nbsp;kvalitných látok. Ascherovci sa snažili zachytiť túto vlnu a&nbsp;ponúkali výrazné farebné textílie, no neuspeli. Svoje spôsobilo aj presťahovanie výroby odevov do lacnejšej Ázie.

Napriek zredukovaniu podnikania sa mu venovali naďalej, takmer až do konca života. Zika stále vyrábal v&nbsp;domácej dielni luxusné látky, hoci klientela ubúdala. Lída zomrela v&nbsp;1983 v&nbsp;Londýne vo veku nedožitých 70 rokov. Po odchode do emigrácie sa už nikdy nedostala do vlasti a&nbsp;nestretla sa ani s&nbsp;najbližšou rodinou. Zika ju prežil o&nbsp;deväť rokov. Pravidelne sa chodil lyžovať do rakúskych Álp. V&nbsp;roku 1990 pokračoval do Prahy, aby v&nbsp;kruhu starých priateľov lyžiarov oslávil 80. narodeniny. Skonal v&nbsp;roku 1992 v&nbsp;Londýne, mal 82 rokov. Ich jediný syn Peter žije s&nbsp;manželkou Robin a&nbsp;ich tromi synmi v USA. Podniká v&nbsp;textilnom priemysle a&nbsp;spravuje rodinnú pozostalosť: „Mal som zaujímavých rodičov. Celý život sa venovali textilu. A&nbsp;aj mňa od dvanástich rokov zaúčali v&nbsp;továrni.“