Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Obdivuhodne svieža herecká legenda hrá naplno aj po osemdesiatke. Od jej nástupu do Národného divadla uplynie tento rok už neuveriteľných šesť desaťročí. Ako to robí, že sa stále udržiava vo forme? „V&nbsp;divadle som preto, lebo niekto predsa aj staré baby musí hrať,“ odpovedá s&nbsp;humorom sebe vlastným. Vzápätí ubezpečuje, že žiadne rituály na zázračné omladzovanie nemá.

„Nič špeciálne nerobím. Mám rada, keď skoršie vstávam a&nbsp;všade je ticho. Vtedy najlepšie vychutnám noviny a&nbsp;čaj. Človek má v&nbsp;sebe taký vnútorný budík z&nbsp;čias natáčania po celom Československu, keď musel byť ráno o&nbsp;piatej na letisku. Práca ma stále drží a&nbsp;hlavne sa nezapodievam svojím vekom. Dlho vedľa mňa sedávala Vilma Jamnická (tá sa dožila úctyhodných 101 rokov, pozn. red.), ktorá hovorila, že gratulovať dáme po štyridsiatke je nezdvorilé,“ zaspomína si.

Božidara Turzonovová vek nerieši. Kde berie energiu sa dozviete v aktuálnom vydaní týždenníka Život.