Vzbura v Lutile

V októbri 2017 sa v obci konala pietna spomienka a odhalenie pamätnej tabule účastníkom vzbury proti takzvanej katolíckej akcii, ktorých odsúdili 7. októbra 1949. Tabuľa je osadená na budove obecného úradu a prezrádza mená osemnástich Lutilčanov, ktorí v roku 1949 bránili svojho kňaza dekana Ladislava Stiffela. Keď do Lutily 2. júla 1949 vstúpili príslušníci ŠtB s úmyslom zatknúť miestneho kňaza, do­šlo k vzbure. Nasledovali trestné oznámenia, súd, pokuty, väzenie pre osemnásť veriacich občanov. Dekana Stiffela obvinili ako hlavného iniciátora tejto vzbury.

Obrana kňazov veriacimi sa v tých časoch udiala na mnohých miestach Slovenska. Tieto konflikty dostali označenie „vzbury“. Niektoré boli pre svoj rozsah a ostrosť hodnotené ako protištátne trestné činy. Išlo najmä o vzbury v Levoči, Čadci, vo Veľkých Úľanoch, v Dlhom nad Cirochou, Brusne a Hornej Krupej, kde sa na vzburách zúčastnili stovky, ba až tisíce ľudí. V niektorých prípadoch došlo nielen k fyzickému napádaniu, ale použili sa aj strelné zbrane, a to zo strany bezpečnostných orgánov i účastníkov vzbury. Desiatky osôb utrpeli zranenia, boli aj obete na životoch. Celkovo došlo k takýmto vzburám asi v 60 obciach na celom Slovensku, trestné oznámenia boli podané proti 1 136 osobám, z nich bolo odsúdených 467 spolu na 546 rokov, 6 mesiacov a 27 dní. Oslobodených bolo 289 ľudí, mnohí dostali podmienečný trest. „Vzbury“ proti takzvanej katolíckej akcii boli najmasovejším prejavom odporu obyvateľstva proti komunistickému režimu do roku 1989.

Včelár Martin Mikuš (31) a včelstvá umiestnené v kráľovskom parku v nórskom meste Oslo.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Známka kvality

Prvý včelársky impulz zažil v detstve pri starom otcovi, ktorý včely choval v záhrade. Ďalší kontakt prišiel na vysokej skole, keď sa zapísal na predmet včelárstvo. Zaujalo ho to natoľko, že túto tradíciu v rodine nielenže obnovil, ale aj vstúpil do Slovenského zväzu včelárov – ZO Žiar nad Hronom. „Na Technickej univerzite vo Zvolene na fakulte ekológie a environmentalistiky som začal písať diplomovú prácu s názvom Včela medonosná ako bioindikátor zaťaženia Žiarskej kotliny ťažkými kovmi. Moja práca priniesla zaujímavé výsledky v tejto oblasti, ktoré som následne publikoval v odbornom časopise. Postupne som sa do včelárstva dostal ešte viac po tom, ako som sa prihlásil na Strednú odbornú školu Pod Bánošom v Banskej Bystrici, odbor včelár. Následne som úspešne obhájil diplomovú prácu aj som úspešne ukončil odbornú školu. Včela medonosná je pre nás mimoriadne dôležitý organizmus a treba sa o ňu starať tak, aby sme včelie rodiny mohli čoraz viac rozširovať. V dnešnej dobe, keď včely ohrozujú rôzne postreky a choroby, treba určite robiť osvetu v tomto odbore, diskutovať o včelárstve a zároveň sa snažiť robiť všetko pre to, aby sa včely mali lepšie a mohlo sa lepšie včeláriť aj novým záujemcom o včelárstvo,“ hovorí Martin Mikuš (31).

Roky ubiehali a vo včelárstve sa snažil zdokonaľovať, zažil lepšie roky aj tie horšie. Z pôvodných dvoch včelstiev rozšíril včeliu rodinu na desať včelstiev. „Minulý rok som sa zapojil do súťaže o najlepší med, vyhlasovateľom bola nezisková organizácia EF. Môj med podrobili analýzam v laboratóriách apidológie a apiterapie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied a získal najvyššiu známku kvality v antibakteriálnych vlastnostiach a obsadil som prvé miesto. Tento úspech, ktorý sa dostavil po rokoch včelárenia, je veľmi príjemným znakom, že to, čo robím, robím dobre,“ hovorí mladý včelár.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia