Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1491, keď sa jej názov uvádza ako Luth­na. V 16. storočí sa osamostatnila od Svätého Kríža nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom). Ďalšia písomná zmienka je z roku 1558. V tom období bola v obci škola, fara, dve kaplnky, sladovňa a mlyn. V roku 1682 obec spustošili a vypálili Turci, po roku 1715 sa však už spomína ako obnovená obec, ktorá mala okolo sto domov. V roku 1773 sa konala veľká slávnosť, lebo vtedy dedinu naposledy premenovali a jej názov sa zachoval až podnes – Lutila.

Lutila

Lokalizácia: Kraj Banskobystrický, okres Žiar nad Hronom, orografický celok Kremnické vrchy

 

Prvá písomná zmienka: rok 1948

 

Počet obyvateľov: 1 426, z toho 692 mužov a 734 žien

 

Obyvatelia nad 60 rokov: 397

 

Obyvatelia do 18 rokov: 265

Ôsme volebné

Prvá písomná zmienka o miestnom kostole zasvätenom svätému Ladislavovi pochádza z roku 1491. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu, prestavaný v renesančnom. Ďalšie kultúrne pamiatky sú stĺp svätého Jána Nepomuckého, oltár svätého Jána Nepomuckého a neskorogotická socha madony z konca 15. storočia. „Socha madony s dieťaťom bola dlhý čas znehodnotená časom. Odborníci zhodnotili, že je to vzácne dielo, ktoré treba zreštaurovať, čo sa nám po dlhom čase aj podarilo. Začiatkom decembra 2008 ju po reštaurátorských prácach vykonaných v ateliéri Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave previezli naspäť do nášho kostola,“ hovorí prvý muž obce Ján Pružina (63).

Starostom je ôsme volebné obdobie, 1. júna tohto roku uplynulo 30 rokov, odkedy ako mladý 33-ročný človek plný plánov a elánu zasadol po odčlenení obce od okresného mesta do kresla starostu. „Obec bola jedenásť rokov, od júla 1980, súčasťou Žiaru nad Hronom ako jeho mestská časť a osamostatnili sme sa rozhodnutím vlády 1. apríla 1991. V máji boli voľby, bol som jediný kandidát, v obci bolo treba naštartovať mnoho projektov a zabezpečiť dôstojný život pre obyvateľov.“ O tom, že sa to starostovi podarilo, sa presviedčame na každom kroku.

Významní rodáci

Obec preslávili humanistickí vzdelanci a básnici – evanjelický kňaz Matúš Roškovecius, Ján Rotarides a Mikuláš Valach. Z novšieho obdobia prvý muž obce spomína významného slovenského lekára. „V októbri minulého roka nás vo veku 91 rokov navždy opustil náš rodák, významný slovenský lekár, parazitológ, vysokoškolský profesor a organizátor zdravotníctva profesor MUDr. Michal Valent, DrSc. Človek s dobrým srdcom, pozitívnym myslením, plný sily a optimizmu, ktorý rozdával nádej všetkým ľuďom okolo seba. Jeho životopis je vpísaný do mnohých kníh, vedeckých prác, ľudských osudov,“ hovorí pán starosta a listuje v knihe významného rodáka s názvom Priatelia moji, bol to iný čas.

Dozvedáme sa, že profesor Valent patril k osobnostiam slovenskej medicíny. Ale všetky rozmery jeho odbornej, vedeckej, klinickej a pedagogickej práce presahuje rozmer plnohodnotného, čestného a mimoriadne pozitívneho človeka. Hovorieval: „Zá­kladom života je na jednej strane viera, na druhej optimizmus a radosť. Pri všetkej biede, akú som prežil ako malý dedinský chlapec, som vždy bol veselý, vedel som sa úprimne smiať. Človek musí ostať pokorný, musí mať v srdci niečo, čo mu je sväté. Každému by mal byť svätý jeho pôvod, rodina, zamestnanie, vlasť, národ. Nikdy som nemal problém s raciom, religiozitou ani politickým presvedčením, vždy som hľadal človeka. Keď začneme kategorizovať, stratí sa priateľstvo. Ľudia by sa mali stretávať pre radosť a spokojnosť a nie pre hľadanie rozdielov.“

Pokračovanie na ďalšej strane...