Ladislav Hámor

V&nbsp;roku 2007 získala obec titul dedina roka v&nbsp;kategórii dedina ako hospodár za dlhodobý, vyvážený hospodársky rast a&nbsp;v&nbsp;kategórii dedina ako hostiteľ za celoročnú komplexnú ponuku služieb v&nbsp;cestovnom ruchu v&nbsp;atraktívnom prírodnom prostredí. Samospráva Štrby, obce na pomedzí Spiša a&nbsp;Liptova, život komunity významne ovplyvňuje. „Ku každej z&nbsp;troch častí však treba pristupovať inak,“ poznamenáva Michal Sýkora (69), ktorý cez víkend obhájil post starostu.

V&nbsp;komunálnych voľbách o&nbsp;starostovskú funkciu prejavili záujem ďalší traja. Aj olympionik Pavol Hurajt, ktorý v&nbsp;roku 2012 vybojoval vo Vancouvri v&nbsp;biatlone bronzovú medailu, aj Martin Omasta a&nbsp;Lenka Potočná, ktorá sa po rokoch vrátila z&nbsp;ostrova Maurícius domov do Štrby. ­Podľa M.&nbsp;Sýkoru sú najlepšou predvolebnou kampaňou „štyri roky zodpovednej a&nbsp;poctivej práce“. V&nbsp;komunálnej politike patrí k&nbsp;najskúsenejším. Začínal ako poslanec a&nbsp;podpredseda MNV v&nbsp;Štrbe popri zamestnaní. S&nbsp;desiatimi volebnými obdobiami a nasledujúcim jedenástym je v&nbsp;rodine „služobne“ najdlhšie pôsobiacich starostov v&nbsp;krajine. Združenie miest a&nbsp;obcí Slovenska viedol 22&nbsp;rokov.

Aktuálna je v&nbsp;dedine bezpečnosť peších, najmä detí. Na zväčša nie príliš širokých uliciach pribúda chodníkov. Každý by ich chcel, sú aj nedočkavci – vedľajšia ulica má chodník dokončený a&nbsp;čo my? „Ale dajú si to vysvetliť. Dodržiavame harmonogram. Všetko má svoj čas a&nbsp;postupnosť,“ tvrdí starosta. Väčšina ulíc je už vyasfaltovaná. V&nbsp;„starej“ dedine, postavenej v&nbsp;kopcovitom teréne na podtatranských oblinách, sú ulice, kde najprv spravili inžinierske siete, až potom dostali asfalt. Ale komunikácie v&nbsp;okolí obce sú zväčša upravené. Fungl nová cesta na Šuňavu vyzerá tak, akoby ju doasfaltovali iba včera.

Poloha: Liptov, štrbský región, okres Poprad
&nbsp;
Prvá zmienka: Corba (1280), Chorba (1286), Chirbans (1290), Sorba (1773), Sstrba (1786), Štrba (1920), Czorba (po maďarsky), Tschirba alebo Tschirben (po nemecky)
&nbsp;
Počet obyvateľov: 3 350
&nbsp;
Rozloha obecného chotára: 6 307 ha
&nbsp;
Najnižšie miesto: 829 m n. m. (rínok)
&nbsp;
Najvyššie miesto: 2 428 m n. m. (Hrubý vrch)
&nbsp;
Obcou prechádza hlavné európske rozvodie. V obci majú najvyššie položený poštový úrad (Štrbské Pleso). Najvyšší chotár obhospodarovaný poľnohospodárskym družstvom.

Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso

Povedľa archeologickej lokality Šoldov vedie komunikácia, ktorú si už obľúbili cyklisti i&nbsp;peší turisti, tak ako chodník zo Šoldova do Tatranskej Štrby. Na mieste zaniknutých osád Hrachovisko a&nbsp;Šoldov sa našli artefakty, medzi inými aj kamenný kríž z&nbsp;13. storočia. Medzi Štrbským Plesom a&nbsp;Štrbou motoristi jazdia po kvalitných cestách v&nbsp;správe Prešovského kraja. V&nbsp;štrbskom chotári je na diaľnici D1 najvyšší bod. V&nbsp;Tatranskej Štrbe, jednej z&nbsp;troch častí obce, je v&nbsp;rámci slovenských železníc najvyššie položená stanica rýchlikov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Kde je chlieb, tam je (moja) krajina. V&nbsp;dedine je i&nbsp;rybník. Štrba je rozľahlá a&nbsp;tomu zodpovedá aj infraštruktúra. „V&nbsp;deviatich predajniach potravín si nakúpia, čo treba, tí, ktorí bývajú k&nbsp;obchodom najbližšie,“ konštatuje Dušan Šerfel, ktorý má dve predajne. Nechýba kvetinárstvo a&nbsp;na Štrbskom Plese lekárne ani bankomaty. Dedina aj s&nbsp;rínkom, s&nbsp;rímskokatolíckym aj evanjelickým kostolom je vynovená, rovnako väčšina tradičných štrbských domov. Ani miestni Rómovia sa nedajú zahanbiť. „Sú výnimky, usilujem sa vytvárať dobré spolužitie medzi obyvateľmi a&nbsp;nerobiť rozdiely,“ mieni M. Sýkora.

S&nbsp;plynofikáciou začali medzi prvými na Slovensku už v&nbsp;roku 1980. Po siedmich rokoch ju dokončili. Starší spomínajú, že plynári pozvárali potrubie za deň. Miestni chlapi sa potom pochlapili a&nbsp;do výkopov podľa normy vsypali piesok a&nbsp;uložili potrubie v&nbsp;celku, jamy zasypali ručne. V&nbsp;jeseni tu pod Tatrami k&nbsp;večeru prituhne, a&nbsp;tak „v&nbsp;novembri roku 1989 poniektorým mužom i&nbsp;nohavice chladom stuhli na kosť“, spomína Milan Macko. V&nbsp;súčasnosti sa stavebné práce v&nbsp;obci nerealizujú brigádnicky, s&nbsp;dobrovoľníkmi. Je to síce profesionálne, no neosobné. Obec vyberie firmu aj dodávateľov a&nbsp;zaplatí. Samospráva pokračovala v&nbsp;rekonštrukciách obecných budov.

„Mrzí ma len to, že v&nbsp;obci nestaviame viac rodinných domov. Stavebné pozemky a&nbsp;ich vlastnícka rozdrobenosť sú tak problémom. Na výmere 700 štvorcových metrov je obvykle aj 500 vlastníkov. Jednoducho sa to nedá usporiadať,“ dodáva smutne M. Sýkora. Pred štyrmi rokmi, keď sa uchádzal o&nbsp;funkciu starostu, povedal: „Chcel by som dokončiť to, čo máme rozrobené, postaviť novú materskú školu, zdravotné centrum.“ V&nbsp;novom zdravotnom stredisku ordinujú už štyria lekári. Minulý rok zvýšili kapacitu v&nbsp;novopostavenej materskej škole na tri triedy. V&nbsp;Tatranskej Štrbe pribudli nové obecné nájomné byty a&nbsp;plánujú ďalšie. Samospráva vníma demografiu –&nbsp;obyvateľov nepribúda.

Správa TANAP-u&nbsp;evidovala kolísanie hladiny Štrbského plesa, zatápanie chodníka a&nbsp;s&nbsp;tým súvisiace prenikanie vôd k&nbsp;hotelom v&nbsp;tesnej blízkosti jazera a&nbsp;inde. Pleso má vnútorný prítok aj vnútorný odtok, a&nbsp;tak hladina kolíše. Keby bol odtok vonkajší, otvoril by sa a&nbsp;voda by odtiekla do lesa. „Navrhli sme prečerpávať zvýšenú hladinu plesa do vedľajšieho toku Mlynica. S&nbsp;tým však nesúhlasia ochranári. Vodárne nechcú prebytočnú vodu púšťať do kanalizácie,“ ťažká si správca Štrbského Plesa Juraj Straka. Podzemná voda komplikuje život v&nbsp;dvanástich bytových domoch s&nbsp;vyše 380 bytmi na sídlisku v&nbsp;Tatranskej Štrbe. S&nbsp;finančnou podporou EÚ realizujú projekt vodozádržných opatrení. „Verím, že prinesú osoh obyvateľom i&nbsp;v&nbsp;budúcnosti,“ dodáva starosta.

VIAC FOTIEK Z DOMINANTNÝCH TATIER SI POZRITE TU

Ani v&nbsp;Štrbe nechýbajú dobrovoľní hasiči. Ich pripravenosť zasiahnuť, najmä pri požiaroch, preverujú rôzne súťaže. „Okrem svojich hasičských povinností sme asistovali zdravotníkom v&nbsp;očkovacom centre počas pandémie covidu-19, kde domácich i&nbsp;turistov aj testovali. Pomáhali sme pri živelných pohromách, spolu s&nbsp;popradskými profesionálnymi hasičmi počas povodní v&nbsp;lete roku 2001,“ pripomína predseda dobrovoľných hasičov Michal Garaj. Tešia ho aj aktivity mladých. No hasičov preverila v&nbsp;roku 2004 i&nbsp;tatranská veterná smršť – bóra. Pomáhajú aj v&nbsp;zime pri snehových kalamitách. „V&nbsp;uplynulých dvoch rokoch sme pomáhali železniciam pri rekonštrukcii novej ozubnicovej trate, najmä jej podložia,“ pripomína tajomník miestnych hasičov Patrik Kováč.

Takmer dva roky trvala kompletná rekonštrukcia a&nbsp;následné skúšky. Vlaku na trati s&nbsp;konečnou na Štrbskom Plese so 450-metrovým prevýšením pomáha v&nbsp;pohybe ozubnica. Obnova priniesla viaceré technologické vylepšenia. Cestujúcich prevážajú v&nbsp;nových švajčiarskych súpravách. Po mesačnej výluke 28. októbra prevádzku zubačky, ktorá výrazne ovplyvňuje ekológiu dopravy, obnovili. „Aktuálne obec pripravuje v&nbsp;spolupráci so zvolenskou univerzitou krajinnoekologický plán územia a&nbsp;dopravy na Štrbskom Plese s&nbsp;udržateľnou mobilitou v&nbsp;Tatrách. Problémy riešime spolu s&nbsp;Prešovským krajom a&nbsp;so Žilinskou univerzitou,“ dodáva M.&nbsp;Sýkora.

Štrbu, ktorá je integrálnou súčasťou horného Liptova, ale po územnej reorganizácii v&nbsp;roku 1960 sa ocitla mimo historického regiónu, po druhej svetovej vojne pripravili ešte aj o&nbsp;časť katastra vrátane ikonického Štrbského plesa, spomínaného už roku 1872. Do roku 2008 samospráva viedla ťahanice o&nbsp;územie. Až verdikt Ústavného súdu napravil krivdy z&nbsp;minulosti. Akceptoval reštitučné nároky. Štrbské pleso odvtedy patrí do pôvodného katastrálneho územia obce. V&nbsp;90.&nbsp;rokoch si uplatnila nároky na pôvodné chotáre z&nbsp;podtatranských obcí jedine štrbská samospráva. „O&nbsp;svoje územie sme zabojovali. Štrbe patrí to, čo bolo a&nbsp;je štrbské. Veď už názov hovorí sám za seba,“ dodáva M.&nbsp;Sýkora. Rozhodnutie prijali so zadosťučinením.

Pamätné tabule v obci pripomínajú život a dielo významných rodákov: Juraja Curianiho – osobného priateľa J. A. Komenského, Ľudovíta Markušovského – objaviteľa nosového zrkadla, Pavla Tomka – básnika, aktivistu mládeže ECAV, Petra Švorca – významného etnografa a múzejníka. V obci učil Miloš Janoška, autor prvého bedekra o Vysokých Tatrách. Medzi čestných občanov patria Gustáv Brom – slávny džezmen a dirigent, Karol Polák – populárny športový komentátor, Alfréd Piffl – architekt, archeológ a pedagóg, ktorý sa zaslúžil o odhalenie náleziska v Šoldove, a ďalší.

Slávni rodáci

Niet pochýb o&nbsp;tom, že obec má výnimočné prírodné dary. Tie pred tisíc rokmi získali ako léna Szentiványiovci –&nbsp;Svätojánski, ktorých obec považuje za otcov zakladateľov. Nemalé územie sa tiahlo asi od polovice Liptova až do štrbského chotára, po Východnej druhého najväčšieho. Siaha po masív Kriváňa cez Mlynickú dolinu a&nbsp;Tatranskú Štrbu až k&nbsp;oblasti Čierneho Váhu.

Neprehliadnuteľná dominanta najmenších veľhôr sveta je už 150 rokov životným osudom generácií žijúcich v&nbsp;štrbskom regióne. Pleso s&nbsp;kúpeľmi, s&nbsp;vynikajúcim vzduchom a&nbsp;dobrými klimatickými danosťami je mekkou slovenského turizmu. Člnkovalo sa tu už pred 140&nbsp;rokmi a&nbsp;v&nbsp;úvode tejto sezóny Lukáš Brodanský z&nbsp;TMR potvrdil rastúci záujem návštevníkov. „Vlani sme v&nbsp;rekordnej sezóne vypravili viac než 6 300 člnkov, 20-tisíc ľudí.“ Každé leto je na „korze“ Mlynickej doliny rušno. Rezbári v&nbsp;rámci sympózia vytvorili nové príťažlivé diela. Návštevníkov zaujal jarmok remeselníkov, kováčov, tokárov, tvorcov kraslíc, drevených i&nbsp;textilných hračiek, šperkárov, čipkárok, remenárov a&nbsp;medovnikárov.

V&nbsp;auguste počas tradičného dňa obce –&nbsp;mnohí tvrdia, že bol jeden z&nbsp;najlepších&nbsp;– privítali hostí z&nbsp;partnerskej českej obce Štěpánkovice. Samosprávy rozvíjajú vzťahy už 64 rokov. O&nbsp;podujatiach domácich periodicky informujú Štrbské noviny, ako aj TV Štrba, ktorej regionálne vysielanie bolo jedno z&nbsp;prvých na Slovensku. Od roku 1990 signál šíria káblovým televíznym rozvodom, teraz ešte kvalitnejšou optickou káblovou sieťou. Štrba je i&nbsp;centrom športu, najmä bežeckého lyžovania. Pred päťdesiatimi rokmi vznikli prvé športové triedy so zameraním na beh na lyžiach. Kto by nepoznal Areál snov na Štrbskom Plese? „Športový areál sme získali v&nbsp;roku 2010 v&nbsp;zlom technickom stave. Modernizujeme ho a&nbsp;zlepšujeme materiálno-technické vybavenie. K&nbsp;svetovej zimnej univerziáde v&nbsp;roku 2015 sme niektoré objekty zrekonštruovali.“ Podľa správcu areálu Jaroslava Chalúpku plánujú v&nbsp;opravách pokračovať.