Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Aj keď časť nevyspytateľného skalného brala je pod kontrolou, ostáva nad jednou z&nbsp;najnebezpečnejších ciest na Slovensku s&nbsp;dennou frekvenciou 30-tisíc vozidiel ešte veľa „nášľapných mín“. Dôkazom je nedávny pád kameňov pri Starom hrade, ktoré poškodili dve vozidlá. Incident sa našťastie zaobišiel bez zranení. Za celé roky by sme pod Strečnom podobné život ohrozujúce situácie zrátali len ťažko a&nbsp;rovnako ťažko môžeme predpokladať, že ten z&nbsp;polovice augusta bol posledný. Skaly sa môžu uvoľniť na viacerých úsekoch, keďže vápencový masív je podľa geológov silne tektonicky narušený a&nbsp;horniny zvetrané. Posledná veľká sanácia brala sa uskutočnila v&nbsp;októbri 2017. Okrem iného pribudli dva železobetónové piliere, ktoré podopierajú skalný previs, upevnili sa siete. Napriek všetkým doteraz vykonaným opatreniam však riziko stále trvá.

Nemusíte ani uviaznuť v&nbsp;kolóne či striehnuť na hrozbu padajúcich kameňov, aby ste pod Strečnom v&nbsp;smere od Martina zažili celkom slušný adrenalín. Napríklad vtedy, keď vás nejaký šialený vodič kamióna tlačí pred sebou a&nbsp;zúrivo bliká, hoci idete deväťdesiatkou. A&nbsp;zrazu zúženie do jedného pruhu a&nbsp;výrazné spomalenie s&nbsp;niekoľkými zastávkami. Našťastie nie nadlho, keďže ideme mimo špičky v&nbsp;neskorších doobedňajších hodinách. Odbočujeme na parkovisko pod hradom, ktoré je ešte takmer prázdne a&nbsp;vydávame sa na hrad. Z&nbsp;dvoch ciest volíme tú kratšiu a&nbsp;trocha náročnejšiu. Po úvodnej schodovej pasáži prechádzame na široký kamenný chodník, míňame stredovekú dedinu a&nbsp;po pätnástich minútach pohodovej chôdze sme na hrade. Vo veľmi pekne zrekonštruovanom areáli si môžete za symbolické vstupné pozrieť vonkajšie priestory alebo si priplatiť za prehliadku hradu so sprievodcom. Výhľady sú naozaj fantastické, obec Strečno, Nezbudskú Lúčku a&nbsp;okolité kopce máte ako na dlani. A&nbsp;pokiaľ si dáte asi hodinový výšľap na rozhľadňu Špicák, uvidíte za ideálneho počasia ako bonus hneď štyri hrady. Tu hore je pokoj. Hluk cesty na vás nedolieha a&nbsp;autá, ktoré hlboko pod vami uviaznu v&nbsp;kolóne, vyzerajú ako zástup mravcov.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME JEDNEJ Z NAJNEBEZPEČNEJŠÍCH SLOVENSKÝCH CIEST NÁJDETE V GALÉRII

Brigádnik Jakub Beháň dohliada na parkovisko v&nbsp;bezprostrednej blízkosti cesty, ktorú denne míňajú tisícky vozidiel. Návštevnosť na hrade však podľa neho ovplyvňujú iné faktory ako dopravná situácia. „Závisí od sezóny a&nbsp;od počasia, to je najpodstatnejšie. Je pravda, že ľudia majú občas pripomienky na časté kolóny, ale nepovedal by som, že to pre nich predstavuje nejaký zásadný problém či stres. Iné je to samozrejme u&nbsp;tých, ktorí tadiaľto denne chodia do roboty. Keďže som miestny, tiež mám s&nbsp;touto cestou bohatú skúsenosť. Máme to už tak trocha odpozorované, vieme, kedy je najväčšie riziko kolón a&nbsp;sledujeme dopravné spravodajstvo. Zvyknúť sa na to dá, koniec koncov nič iné momentálne nezostáva,“ povzdychne si Jakub. 

Turisti hore na hrade boli aspoň na pohľad v&nbsp;dobrej nálade, pomerne často sa ozývala čeština. Kamil Ivánek z&nbsp;Frýdku-Místku spolu s&nbsp;rodinkou trávil v&nbsp;žilinskom regióne predĺžený víkend. Dopravný extrém našťastie nezažili. „Keď sme boli na pltiach, rozprávali nám, že zápchy sú na ceste trvalý jav. Celkom drsné. U&nbsp;nás je to s&nbsp;cestami o&nbsp;niečo lepšie, ale hádam aj tu sa situácia zmení po dobudovaní diaľnice s&nbsp;tunelom,“ nádeja sa turista z&nbsp;Moravskosliezskeho kraja. Na návštevnosť si na hrade Strečno rozhodne nesťažujú a&nbsp;pri pokladnici sme sa dozvedeli, že tu majú dokonca neplánovaných návštevníkov. Tí si tu na spríjemnenie urobia zastávku v&nbsp;čase, keď je cesta ťažko prejazdná.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Na poludnie sme si pochutili v&nbsp;príjemnom strečnianskom penzióne s&nbsp;pizzeriou, ktorému šéfuje Rastislav Melo. Aj on spolu s&nbsp;kolegami zažíva vďaka stabilne upchatej ceste takmer každodenné dobrodružstvo. Napríklad pri rozvoze obedových menu do okolitých dedín. „Povieme ľuďom, že budeme meškať a&nbsp;mnohí radšej zrušia objednávku alebo zavolajú do Žiliny, odkiaľ dostanú jedlo rýchlejšie. Keď ideme napríklad o&nbsp;jedenástej do Stráňav (vzdialenosť 4,5 km, pozn. red.) a&nbsp;narazíme na kolónu, do Strečna sa vrátime o&nbsp;11.45 a&nbsp;tu už čakajú ďalšie objednávky. Neostalo nám teda nič iné, ako kúpiť ďalšie auto a&nbsp;rozdeliť rozvoz na dva smery, lebo inak by sme nestíhali,“ hovorí Rastislav Melo. Najmä v&nbsp;lete tvoria podstatnú časť klientely penziónu turisti, od ktorých si tiež neraz vypočujú kritické slová na zúfalú dopravnú situáciu. Občas tu zažívajú doslova neuveriteľné situácie. „Začiatkom jari tohto roka sa na ceste stala havária, ľudia tam uviazli na hodinu a pol po niekoľkohodinovej predchádzajúcej jazde. Okolo polnoci prišli k&nbsp;nám, že sú hladní, tak sme ostali aj po záverečnej a&nbsp;robili pre nich pizzu,“ spomína majiteľ. Zo situácie je znechutený. „Stále sa rozpráva o&nbsp;diaľnici a&nbsp;stále nič. A&nbsp;tunel? Škoda hovoriť. Tvrdeniu, že sa to nedá, nerozumiem, lebo všetko sa dá, keď sa chce,“ je presvedčený Rastislav Melo.

O&nbsp;problémoch s&nbsp;nestabilným bralom sme písali už pred siedmimi rokmi. Obec Strečno vtedy s&nbsp;obavami očakávala rekonštrukciu dvoch mostov, pričom hrozilo, že časť dopravy na preťaženom úseku bude odklonená priamo cez obec na cestu III. triedy. Pre miestnych by to znamenalo hotovú katastrofu, napokon k&nbsp;nej však našťastie nedošlo. „Dali sme si urobiť záťažové testy na vozovku a&nbsp;neboli splnené parametre na takúto intenzitu dopravy. V&nbsp;starej časti obce by ohrozila viac ako storočné domy, ani šírka vozovky nebola vyhovujúca pre ťažké kamióny. Nakoniec teda zmenili technológiu pri rekonštrukcii tak, že mohla byť realizovaná v&nbsp;plnej premávke so zúženými jazdnými pruhmi a&nbsp;pri zníženej rýchlosti,“ vysvetľuje starosta obce Dušan Štadáni. Ako sme sa mohli sami presvedčiť, dielo sa podarilo a&nbsp;rozpadávajúce sa mosty dostali nový šat s&nbsp;peknou klenbou a&nbsp;kamenným obkladom.

Dokončenie tunela Višňové sľubuje každá jedna vláda, dnes už však podľa Dušana Štadániho táto stavba pripomína nekonečný kolotoč s&nbsp;množstvom meniacich sa zhotoviteľov. „Keďže ide o&nbsp;hlavný severný ťah a&nbsp;Žilina je dopravným uzlom na Poľsko a&nbsp;Českú republiku, intenzita dopravy je tu neúnosná. Autá sa hromadia aj v&nbsp;našej obci – najmä počas leta, keď cieli najviac turistov na hrad a&nbsp;plte. Často tú tak ohrození chodci v&nbsp;starej časti obce, kde nie sú vybudované chodníky, v&nbsp;novej časti sú už k&nbsp;dispozícii. Problém majú aj ľudia pracujúci v&nbsp;priemyselných parkoch. Keď ich firmy zvážajú od Martina, Ružomberka či Kysúc a&nbsp;potrebujú sa dostať včas na zmenu, musia ísť s&nbsp;časovým predstihom,“ hovorí starosta.

Nebezpečné bralo neohrozuje len vodičov, minulý rok vystrašilo aj miestnych obyvateľov. „Asi sto metrov od hradu sa nachádza skalný výbežok nad rodinnými domami. Ľudia si všimli, že sa to začína uvoľňovať, preto sme zavolali odborníkov z&nbsp;Geologického ústavu Dionýza Štúra a&nbsp;tí nestabilitu skaly v&nbsp;posudku potvrdili,“ vracia sa Dušan Štadáni do obdobia, kedy musela obec vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Pomocou špeciálneho bagra sa napokon podarilo odstrániť najnebezpečnejšiu časť.

Neďaleko mosta pod hradom, respektíve vstupu ku kompe sa v&nbsp;čase našej návštevy intenzívne pracovalo. Obec tu v&nbsp;súčinnosti so Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) pracuje na stavbe cyklochodníka, ktorý bude súčasťou takzvaného veľkého okruhu okolo vodného diela. „Prostriedky išli cez cez­hraničnú spoluprácu s&nbsp;Českou republikou, kde je hlavným partnerom Moravskosliezsky kraj spolu so ŽSK a&nbsp;obcou Strečno. Okrem toho realizujeme ešte menší cezhraničný projekt s&nbsp;obcou Horní Tošanovice v&nbsp;podobe kratšieho cyklochodníka ku kompe. Aj táto dopravná infraštruktúra bude slúžiť na odklonenie cyklistov či chodcov od hlavnej dopravy,“ dodáva starosta.

Aj po otvorení diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové (aktuálny termín dokončenia posunutý na október 2024), ktorý by mal ceste pod Strečnom výrazne odľahčiť, z&nbsp;tejto dopravnej spojnice doprava zďaleka nezmizne. Okrem domácich ju budú využívať napríklad ľudia pracujúci v&nbsp;miestnych priemyselných parkoch a&nbsp;zároveň pôjde o&nbsp;hlavnú obchádzkovú trasu v&nbsp;prípade diaľničných odstávok. Preto sa rieši aj jej budúcnosť. Odborníci už dlhodobo volajú po galérii, respektíve kombinácii galérie s&nbsp;dokončením sanácie brala, Národná diaľničná spoločnosť (NDS) si dala vypracovať tri tunelové varianty. Prvý v&nbsp;podobe troch tunelov v&nbsp;dĺžke 2,46 km, druhý s&nbsp;dvoma tunelmi či galériami s&nbsp;dĺžkou 1,6 km a&nbsp;tretí s&nbsp;dvoma tunelmi v&nbsp;celkovej dĺžke 1,2 km. „Cesta I/18 je hlavnou obchádzkovou trasou počas uzavretia tunelov alebo úsekov diaľnice D1 počas pravidelných či mimoriadnych odstávok. Pri projektovaní tunelov je jednou z&nbsp;hlavných priorít aj riešenie týchto obchádzkových trás. Preto NDS venovala pozornosť aj riešeniu cesty I/18 popod Strečno. Dôvodom vypracovania štúdie je aj zníženie bariérového efektu cesty I/18 pre živočíchy, na ktorých migráciu bude mať vplyv aj D1. Pri diaľnici však na rozdiel od cesty I/18 tento problém čiastočne riešia tunely,“ informovali nás z&nbsp;NDS.

Či sa s&nbsp;niektorým z&nbsp;týchto (poprípade inou) variantov zaoberá aj Slovenská správa ciest, sme sa nedozvedeli, keďže odpovede na otázky nám z&nbsp;jej strany neprišli. V&nbsp;každom prípade je isté, že ďalšie otáľanie so zásadným riešením je prísľubom mnohých ďalších problémov a&nbsp;incidentov. „Po otvorení diaľničného úseku do prevádzky sa predpokladá prirodzený zostatok zdrojovej a&nbsp;cieľovej dopravy na úrovni zhruba do 7- až 9-tisíc vozidiel denne. Vo výhľade niekoľkých desiatok rokov, na ktoré sa takéto typy dopravných stavieb plánujú, môže ísť aj o&nbsp;dvojnásobok,“ vyrátal pre týždenník MY Žilinské noviny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák s&nbsp;dôvetkom, že výhľadovo je potrebné zaoberať sa otázkou zlepšenia dopravných a&nbsp;technických parametrov existujúcej trasy, čo umožní dôkladnú prípravu na možné budúce problémy súvisiace s&nbsp;nárastom zdrojovej a&nbsp;cieľovej dopravy.