Aj keď časť nevyspytateľného skalného brala je pod kontrolou, ostáva nad jednou z najnebezpečnejších ciest na Slovensku s dennou frekvenciou 30-tisíc vozidiel ešte veľa „nášľapných mín“. Dôkazom je nedávny pád kameňov pri Starom hrade, ktoré poškodili dve vozidlá. Incident sa našťastie zaobišiel bez zranení. Za celé roky by sme pod Strečnom podobné život ohrozujúce situácie zrátali len ťažko a rovnako ťažko môžeme predpokladať, že ten z polovice augusta bol posledný. Skaly sa môžu uvoľniť na viacerých úsekoch, keďže vápencový masív je podľa geológov silne tektonicky narušený a horniny zvetrané. Posledná veľká sanácia brala sa uskutočnila v októbri 2017. Okrem iného pribudli dva železobetónové piliere, ktoré podopierajú skalný previs, upevnili sa siete. Napriek všetkým doteraz vykonaným opatreniam však riziko stále trvá.

Dole hluk, hore ticho

Nemusíte ani uviaznuť v kolóne či striehnuť na hrozbu padajúcich kameňov, aby ste pod Strečnom v smere od Martina zažili celkom slušný adrenalín. Napríklad vtedy, keď vás nejaký šialený vodič kamióna tlačí pred sebou a zúrivo bliká, hoci idete deväťdesiatkou. A zrazu zúženie do jedného pruhu a výrazné spomalenie s niekoľkými zastávkami. Našťastie nie nadlho, keďže ideme mimo špičky v neskorších doobedňajších hodinách. Odbočujeme na parkovisko pod hradom, ktoré je ešte takmer prázdne a vydávame sa na hrad. Z dvoch ciest volíme tú kratšiu a trocha náročnejšiu. Po úvodnej schodovej pasáži prechádzame na široký kamenný chodník, míňame stredovekú dedinu a po pätnástich minútach pohodovej chôdze sme na hrade. Vo veľmi pekne zrekonštruovanom areáli si môžete za symbolické vstupné pozrieť vonkajšie priestory alebo si priplatiť za prehliadku hradu so sprievodcom. Výhľady sú naozaj fantastické, obec Strečno, Nezbudskú Lúčku a okolité kopce máte ako na dlani. A pokiaľ si dáte asi hodinový výšľap na rozhľadňu Špicák, uvidíte za ideálneho počasia ako bonus hneď štyri hrady. Tu hore je pokoj. Hluk cesty na vás nedolieha a autá, ktoré hlboko pod vami uviaznu v kolóne, vyzerajú ako zástup mravcov.

Neplánovaní návštevníci

Brigádnik Jakub Beháň dohliada na parkovisko v bezprostrednej blízkosti cesty, ktorú denne míňajú tisícky vozidiel. Návštevnosť na hrade však podľa neho ovplyvňujú iné faktory ako dopravná situácia. „Závisí od sezóny a od počasia, to je najpodstatnejšie. Je pravda, že ľudia majú občas pripomienky na časté kolóny, ale nepovedal by som, že to pre nich predstavuje nejaký zásadný problém či stres. Iné je to samozrejme u tých, ktorí tadiaľto denne chodia do roboty. Keďže som miestny, tiež mám s touto cestou bohatú skúsenosť. Máme to už tak trocha odpozorované, vieme, kedy je najväčšie riziko kolón a sledujeme dopravné spravodajstvo. Zvyknúť sa na to dá, koniec koncov nič iné momentálne nezostáva,“ povzdychne si Jakub.

Turisti hore na hrade boli aspoň na pohľad v dobrej nálade, pomerne často sa ozývala čeština. Kamil Ivánek z Frýdku-Místku spolu s rodinkou trávil v žilinskom regióne predĺžený víkend. Dopravný extrém našťastie nezažili. „Keď sme boli na pltiach, rozprávali nám, že zápchy sú na ceste trvalý jav. Celkom drsné. U nás je to s cestami o niečo lepšie, ale hádam aj tu sa situácia zmení po dobudovaní diaľnice s tunelom,“ nádeja sa turista z Moravskosliezskeho kraja. Na návštevnosť si na hrade Strečno rozhodne nesťažujú a pri pokladnici sme sa dozvedeli, že tu majú dokonca neplánovaných návštevníkov. Tí si tu na spríjemnenie urobia zastávku v čase, keď je cesta ťažko prejazdná.

Článok pokračuje na ďalšej strane.