Na pultoch obchodov nájdeme desiatky značiek balených vôd, málokto si však uvedomí, čo sa za každou z nich skrýva. Pre ich výrobcov ide predovšetkým o tvrdý konkurenčný boj.

V mimoriadne pestrej ponuke ani nebadať, že niektoré tradičné slovenské značky minimálne načas zmizli z trhu. Napríklad Slatina, ktorú začali plniť už v 19. storočí ako vôbec prvú minerálku na našom území.

V čase najväčšej slávy zamestnávala plnička v rovnomennej obci pri Leviciach vyše stovku ľudí, postupne však znižovali stavy, a keď pred štyrmi rokmi definitívne zastavili výrobu, zvyšní zamestnanci ostali bez práce a bez výplat.

V Ostrej Lúke sa plnička v roku 2010 dostala do konkurzu, dnes na tomto mieste funguje strojársky závod.

Viaceré značky idú čo do plnenia na pol, prípadne štvrť plynu, niektoré prechádzali zložitými vlastníckymi pomermi.

Kým dosiahla štatút etablovanej a úspešnej firmy, prešla si náročným obdobím aj značka Mitická, ktorú uvádza na trh spoločnosť Trenčianske minerálne vody, a. s. Zamestnáva 35 ľudí, z toho 22 priamo v plničke v Trenčianskych Miticiach. Ďalších šesť prijímajú sezónne, najmä v horúcom letnom období, keď spotreba vôd výrazne stúpa.

Z tohto pohľadu majú momentálne (nielen) výrobcovia balených vôd takpovediac žatvu, po zvyšok roka však ide krivka odbytu dole.

Zodpovednosť a investície

Ako sa môže dostať plnička do finančných problémov? Laik môže nadobudnúť aj takú predstavu, že stačí natiahnuť hadicu, spustiť čerpadlo a čistý zisk z prírodného produktu je na svete. V skutočnosti je to oveľa zložitejšie.

Závod plnenia minerálnej vody Mitická v Trenčianskych Miticiach.
Závod plnenia minerálnej vody Mitická v Trenčianskych Miticiach.
Zdroj: Martin Mázor

„Keďže zdroj sa často nenachádza v plničke, ale vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov od miesta plnenia, treba sa starať o prepravné technológie, štátu sa platí aj za samotný vrt, respektíve vyčerpanú vodu z neho. Len výrobná linka, ktorú vidíte, stála niekoľko miliónov eur,“ hovorí výrobný riaditeľ spoločnosti Trenčianske minerálne vody Marcel Ondrejička.

K tomu treba prirátať náklady na zamestnancov a rastúcu konkurenciu. Tá bola v roku 2003, keď Mitická vstupovala na trh, neporovnateľne nižšia, nebolo toľko zahraničných značiek.

„Tým, že sa centralizuje obchod, nie je jednoduché dostať sa do veľkých sietí, reklama predstavuje značné sumy. Ak nechcete skončiť v strate, treba zodpovedne hospodáriť, na druhej strane investovať, no zároveň to v tomto smere neprehnať,“ vysvetľuje marketingová manažérka spoločnosti vydávajúcej značku Mitická Monika Mišíková.

Pre základnú orientáciu treba rozlišovať kategóriu pramenité a minerálne vody. Hranicu medzi nimi presne určuje obsah minerálov na liter. Kým pramenité vody možno čerpať z viacerých zdrojov, minerálne iba z jedného.

„Medzi základné minerálne látky obsiahnuté v minerálnych vodách patria vápnik, horčík a sodík. V každej značke je iný obsah týchto látok.

Ohľadom našej značky hovoríme o optimálnej mineralizácii nielen čo do percentuálneho obsahu minerálov, ale aj pomeru spomínaných látok a nízkeho obsahu sodíka. Preto ju odporúčame na každodenné pitie,“ dodáva Monika Mišíková.

Vývoz je problém

Slovenským minerálnym a pramenitým vodám najviac konkurujú české s približne 14 percentami, dôvodom môže byť podľa Moniky Mišíkovej aj liberálnejšia legislatíva na tamojšom trhu.

Ďalším špecifikom „minerálok“ je fakt, že ich zo zdroja nemožno odčerpať viac, ako je povolené štátom. Tak, aby sa zachovalo ich zloženie a neklesalo percento obsahu minerálov.

Na minerálne pramene je bohaté najmä stredné Slovensko. Zvolenčania obľubujú Červený medokýš.
Na minerálne pramene je bohaté najmä stredné Slovensko. Zvolenčania obľubujú Červený medokýš.
Zdroj: Martin Mázor

Povolenie na využívanie zdroja udeľuje Štátna kúpeľná komisia Ministerstva zdravotníctva SR. To stanoví, koľko litrov za sekundu možno čerpať, poprípade aká môže byť najnižšia úroveň hladiny zdroja.

Slovenské pramenité a minerálne vody sa vyvážajú do zahraničia v pomerne malom množstve, neexportuje ani Mitická. Dôvod je jednoduchý – ťažký lacný výrobok kontra drahá kamiónová doprava, nehovoriac o relatívne nízkej ziskovosti tohto produktu.

Slovenským výrobcom teda zväčša neostáva nič iné, ako bojovať na presýtenom slovenskom trhu a poctivo pracovať na marketingu.

„Určite ešte existuje cesta, ako zvýšiť odbyt. Jednak motivovať ľudí konzumujúcich neochutenú vodu, aby jej pili viac a súčasne motivovať milovníkov sladených nápojov, aby v rámci zdravého životného štýlu zahrnuli neochutené vody do svojho každodenného pitného režimu.

Je to skutočne téma hodná edukácie našich spotrebiteľov, aby sa pri nakupovaní balených vôd vedeli správne rozhodnúť,“ myslí si Monika Mišíková.

Hrozí katastrofa?

Jeden z najteplejších rokov histórie, dlhotrvajúce extrémne horúčavy zmierňované krátkymi silnými búrkami, ktoré však problém dostatočnej závlahy nevyriešia.

Najmä v Česku počas tohto leta bijú na poplach, vysychajú im vodné zdroje. Pripravujú dokonca zákon, ktorý by v prípade potreby mohol zakázať používať vodu na zalievanie záhrad, plnenie bazénov alebo umývanie áut.

Spoločná správa ministerstva životného prostredia, poľnohospodárstva a Českého hydrometeorologického ústavu naznačuje aj takýto katastrofický scenár: „Dá sa predpokladať, že sa situácia hydrologického sucha na väčšine územia Českej republiky bude aj naďalej prehlbovať. A to ako pri povrchových, aj tak podzemných vodách.“

Slovensko je šťastná krajina v tom, že má množstvo kvalitnej pitnej vody.
Slovensko je šťastná krajina v tom, že má množstvo kvalitnej pitnej vody.
Zdroj: Martin Mázor

Môže extrémne počasie ohroziť aj slovenské vodné bohatstvo vrátane výdatnosti minerálnych prameňov? Marcel Ondrejička aspoň za značku z Trenčianskych Mitíc ubezpečuje, že nič podobné nateraz nehrozí.

„Obidva naše zdroje (druhý pre značku Mitická plus, pozn. red.) monitorujú každú hodinu. Ani sucho, ani silné zrážky ich neovplyvňujú. Sú vo viac než stometrovej hĺbke, takže tento problém sa týka skôr povrchových vôd,“ vysvetľuje.

Oveľa aktuálnejšou povinnosťou je pre firmu ustrážiť zdravotnú neškodnosť minerálnej vody.

„Aj keď ju viackrát do roka kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, je v záujme každého podniku, aby dbal na kvalitu vo vlastnej réžii.

Vzorky z každej výrobnej šarže preto posielame do akreditovaného skúšobného laboratória, kde kontrolujú mikrobiologickú neškodnosť, zároveň si tieto ukazovatele denne strážime v našich podmienkach,“ dodáva Marcel Ondrejička.

Pod kontrolou treba mať nielen samotný zdroj, ale aj dodržiavať hygienicko-sanitačné postupy pri údržbe prepravných zariadení, ako aj počas manipulácie s vodou priamo v plničke.

Prví Taliani, my za priemerom

Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti GfK pre Potravinársku komoru Slovenska je zastúpenie slovenských balených vôd (teda prírodných minerálnych, pramenitých vrátane ochutených) v obchodnej sieti 55 percent.

Sú tak na druhom mieste hneď za mliekom (67 percent), vzhľadom na značný potenciál to však vôbec nie je vysoké číslo.

Prevádzkový riaditeľ Marcel Ondrejíčka v sklade hotových výrobkov.
Prevádzkový riaditeľ Marcel Ondrejíčka v sklade hotových výrobkov.
Zdroj: Martin Mázor

„Sme skutočne vodnou veľmocou nielen z hľadiska množstva minerálnych prameňov, ale najmä výnimočného zloženia, ktoré nenájdete nikde inde v Európe. Aktuálne je u nás registrovaných 1 900 minerálnych zdrojov, z čoho je 1 327 existujúcich.

Slovenská republika má dnes uznaných 25 prírodných vôd v oficiálnom zozname Európskej únie,“ ponúka aktuálne štatistiky výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM) Lucia Morvai.

V minulom roku spotrebovali Slováci 377 miliónov litrov neochutených a 134 miliónov litrov ochutených vôd. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to v prvej kategórii nárast o takmer 3,5 percenta, v druhej pokles o 1,3 percenta.

S necelými 70 litrami neochutenej balenej vody skonzumovanej priemerným Slovákom počas vlaňajška sme stále pomerne hlboko pod priemerom EÚ (112 litrov).

Najväčšími „pijanmi“ vody sú Taliani (188 litrov na hlavu), na druhom konci rebríčka sa so sotva pár desiatkami litrov nachádzajú severské krajiny ako Švédsko či Fínsko.

Aj Lucia Morvai potvrdzuje, že podnikanie v tomto segmente na Slovensku predstavuje tŕnistú cestu.

„Je veľmi ťažké udržať sa na trhu len s čistou vodou. Trh je nasýtený, konkurencia veľká, máme radosť z návratu značky Kláštorná a uvidíme, ktoré ďalšie tradičné značky sa vrátia na trh v budúcnosti,“ dodáva výkonná riaditeľka AVNM.

Poslať emailom
Diskusia ()
Ilustračná snímka

Máte doma problém s mravcami? Vďaka tomuto sa vašej domácnosti vyhnú širokým oblúkom!

Populárne články
Americká raperka Cardi B.

Výnimočný cit pre módu, alebo nevie, čo so sebou? Americká raperka predvádza šialené outfity!

Fotografka cestuje s bábikami.

Záľuba tejto ženy vás očarí: Fotografie z dovolenky, aké má málokto!

Mestečko Vidin dostane aj vďaka eurofondom nový šat. Miestni však krútia hlavou, že to nebude zasa až taká sláva. V Bulharsku sa vraj kradne viac ako na Slovensku.

Majú 38 eur na mesiac. Navštívili sme najchudobnejší región v Európe

Obec Kanianka sa nachádza na konci Hornonitrianskej kotliny, na rozhraní pohoria Malá Magura.

Kedysi zabudnutá obec dnes láka okolie. Práce miestnych remeselníkov nájdete po celom svete

Diváci sa predstavenia Morena, v ktorom hrá aj Dominika Kavaschová, nedočkali.

Škandál v divadle: Pre hlučný konflikt skupiny mužov herečka nezostala ticho!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia