Chcete pocítiť chvenie jeho duše? Treba sa vzdialiť od pláží a vybrať sa za dobrodružstvom do jeho vnútrozemia, jeho lesov, kávových a čajovníkových plantáží a skutočne osobitých dedín, ktoré nemajú páru.

Ohlušujúci hukot zachvacuje les. Vodopád Alexandra sa rúti kolmo zo závratnej trhliny priamo do prázdna, aby sa rozbil na čiernych skalách o 50 metrov nižšie. Vzduch v národnom parku Tiesňavy Čiernej rieky (Gorges de Rivière noire) je nasýtený vodnou parou.

Najväčší národný park krajiny sa nachádza na juhovýchode ostrova Maurícius a pokrýva územie s rozlohou 6 500 hektárov od pobrežia Indického oceánu až po hrdý končiar Piton (823 m), najvyššie položený bod.

To, čo ostalo z pralesa, ktorý na 98 percent zničil rozvoj poľnohospodárstva, priemyslu a výstavba domov, je chránené už takmer štvrťstoročie. V tejto čarovnej biosfére súperia o svoje miesto korene a liany s makakmi krabožravými, so storočnými mandľovníkmi a s deviatimi druhmi endemických operencov.

Medzi nimi je napríklad maurícijský papagáj so zeleným perím, ktorého pred vyhynutím zachránil program na záchranu, diskrétny bylbyl červenosluchý alebo miestny sokol myšiar. V 70. rokoch to bol jeden z najvzácnejších vtákov na svete, lebo tento druh bol zredukovaný na štyri jedince, ale dnes je ich viac než 400.

Bujnejúca džungľa vôbec nie je v súlade s klišé rozšírenom o Mauríciu, „kreolskej kráľovnej“, ktorá sa stala obeťou nedorozumenia. Každý rok sem prichádza 1,2 milióna turistov – toľko, koľko je obyvateľov ostrova.

Návštevníci pritom často ani nevedia o prírodných krásach tejto perly Indického oceánu. Snívajú o sladkom ničnerobení na plážach lemovaných prasličníkmi tichomorskými, „stromami zo železa“, na severozápade ako na Trou aux Biches alebo Mont Choi­sy. Alebo o potápaní v tyrkysovej lagúne, kde morské koníky flirtujú s rybami klaunami očkatými a delfíny s korytnačkami.

Podľa Svetového ekonomického fóra bolo hospodárstvo Maurícia, tu je jeho hlavné mesto Port Louis, v roku 2017 v Afrike najviac konkurencieschopné.
Podľa Svetového ekonomického fóra bolo hospodárstvo Maurícia, tu je jeho hlavné mesto Port Louis, v roku 2017 v Afrike najviac konkurencieschopné.
Zdroj: GEO

Stačí sa však vydať krížom cez ostrov a byť ochotný stratiť sa v hustej spleti ciest a dedín medzi vôňami rougail (ohnivoostrá zmes na báze rajčín, cesnaku, cibule a korenín) a pozdĺž stánkov s vodnými melónmi, liči, ananásmi, mangom a longan („dračie oči“), aby ste objavili omnoho viac ďalších pokladov.

Hoci vzdialenosti sú tu krátke – necelých 65 kilometrov zo severu na juh a 45 kilometrov z východu na západ –, cesta za množstvom zmyslových zážitkov je zaručená.

Ďaleko od hlavného mesta Port Louis obráteného k vonkajšiemu svetu a známeho zahraničným spoločnostiam, ktoré tu využívajú služby svojich call centier, strácame pojem o čase, kráčame od smaragdových políčok cukrovej trstiny k černote listov oxidovaného čaju.

Dreviny z celého sveta

Paul Moolee v šiltovke a vo vojenskej cvičnej uniforme zelenej farby, s hranatou tvárou na suchom a atletickom tele vytesanom tisíckami hodín chôdze v nerovnom teréne, brázdi park Gorges de Rivière noire od svojej puberty. Aby ste so 65-ročným veteránom strážcov národného parku stíhali, je dobré mať kondíciu.

Kaňon urobil v sopečnej hornine hlboké zárezy. Pod hustým lístím mangovníkov a eukalyptov sa treba vyhnúť slimákom a klzkým kameňom. Sú tu tiež goyavier (Psidium guajava) z Číny, obrovské figovníky indické, červené antúrie z Latinskej Ameriky...

„Popri tambalaku (strom dodo, Sideroxylon grandiflorum), ktorý je starým mudrcom nášho lesa, pochádza veľa stromov z iných krajín a kontinentov,“ vysvetľuje Paul Moolee.

Tienistou cestou sa dá dostať do národného parku Tiesňavy Čiernej rieky (Gorges de Rivière noire), biosférickej rezervácie. Táto svätyňa má 6 500 hektárov a je najrozsiahlejšou na ostrove.
Tienistou cestou sa dá dostať do národného parku Tiesňavy Čiernej rieky (Gorges de Rivière noire), biosférickej rezervácie. Táto svätyňa má 6 500 hektárov a je najrozsiahlejšou na ostrove.
Zdroj: GEO

„Ako plynul čas, boli tu vysadené stovky drevín pochádzajúcich z Európy, Ázie, z Madagaskaru a dokonca z Brazílie. Privážali ich sem lode v súvislosti s rozličnými vlnami kolonizácie ostrova.“

Sem-tam v tmavých úsekoch ostré listy bičujú tvár chodcov. Úsilie je však odmenené: z rozhľadne na Macchabée po poslednom bleskovom výstupe po vlhkých schodoch pohľadom objímame krajinu, ktorá sa tiahne od štítu Petite Rivière noire až k oceánu.

Oceán. Omámení vôňou humusu v pralese sme naň takmer zabudli. Na Mauríciu však všetky cesty aj spomienky vedú na pobrežie. Tu sa postupne vyloďovali bieli kolonizátori, africkí otroci, indickí a čínski kuliovia (nosiči bremien). To oni utkali ohnivká multikulturalizmu, takého typického pre túto krajinu.

Maurícius je 50 rokov republikou, v ktorej je angličtina úradným jazykom, kríži sa však s kreolčinou a francúzštinou.

Na severovýchode, na konci cesty B16, sa tak deje v pokojnej dedine Poudre d’Or. Tá nesie meno na počesť svetlého piesku, ktorý však do dnešných dní z lagúny zmizol pre mangrovníky z ostrova Ambre.

Poudre d’Or má 4 000 obyvateľov, je dedinou rybárov, ktorí majú ázijské, africké aj európske korene. Väčšina z nich stále žije z lovu rýb do pascí a hourrite (malá jedlá chobotnica) ulovených skoro ráno pod skalnými výbežkami.

V uličkách kvitnú záhrady pri domčekoch pomaľovaných živými farbami. Akoby vystúpili z obrazu naivného maliara, básnika a spisovateľa Malcolma de Chazala. Ten bol jednou z umeleckých osobností Maurícia a zomrel v roku 1981.

Maurícijčanka sa s deťmi osviežuje pred svojím domom v Morne, dedine na úpätí kopca Brabant.
Maurícijčanka sa s deťmi osviežuje pred svojím domom v Morne, dedine na úpätí kopca Brabant.
Zdroj: GEO

Vôňa vanilky sa mieša s vôňou pečenej ryby, neďaleko prístavného mostíka vidno jediný stánok, malý obchodík, ktorý patrí istému Číňanovi. Na brehu oceánu stojí malý hinduistický chrám zasvätený Gange, bohyni veľkej indickej rieky. Chráni ho tulsi, posvätná rastlina.

Trochu ďalej pripomínajú ruiny budovy z čierneho kameňa epochu, keď Francúzi v 17. storočí urobili z tohto malého mestečka hlavné mesto severu. A potom je tu táto malá kaplnka zasvätená Panne Márii Fatimskej, kam sa chodia modliť kresťanskí kreoli, ale aj dedinčanky v sárí, ktoré priťahujú sľuby plodnosti.

Nepoznané bohatstvo ostrova

„Objavujeme tu intímny Maurícius, miesto ako stvorené na potulky a stretnutia,“ vysvetľuje Franko-Maurícijčan Shakti Callikan.

Má 38 rokov a narodil sa v Paríži. Od roku 2015 riadi My Moris (Maurícius v kreolčine), asociáciu a webovú stránku. Jej cieľom je ukázať nepoznané bohatstvo ostrova. S priateľkou Mayou De Salle Essoo, belgickou antropologičkou, ktorú ostrov uchvátil, objavili niekoľko význačných miest.

„Vybrali sme ich, lebo stelesňujú skrížené identity symbolizujúce ducha Maurícia.“

Poudre d’Or je jeden zo zážitkov, ktoré ponúka turistom spolu s návštevou dielne tradičného pletenia listov vacoa (maurícijská palma Pandanus urilis) vo štvrti Grand Port na juhozápade ostrova. Môžu sa tiež začať učiť hrať na ravanne, emblematickom bubne ségy v Beau Bassin Rose Hill neďaleko hlavného mesta Port Louis.

Tabuľa na náhrobnom kameni v centre Poudre d’Or pripomína pamiatku najslávnejšej dvojice ostrova – Paula a Virgínie. Ich príbeh napísal francúzsky spisovateľ Bernardin de Saint-Pierre v roku 1788.

Dom Saint Aubin (1819) kraľuje na cukrovej plantáži, z ktorej pochádza renomovaný rum. Bol postavený z dreva demolovaných lodí.
Dom Saint Aubin (1819) kraľuje na cukrovej plantáži, z ktorej pochádza renomovaný rum. Bol postavený z dreva demolovaných lodí.
Zdroj: GEO

Stalo sa to v roku 1744 neďaleko Poudre d’Or pri ostrove Ambre. Saint-Géran, loď Francúzskej východoindickej spoločnosti, sa potopila a táto udalosť inšpirovala tragický záver románu: utopenie Virgínie a smrteľná beznádej, do ktorej sa ponoril jej nápadník, lebo sa mu nepodarilo zachrániť ju.

Približne zo 170 oficiálnych cestujúcich prežilo 9. Naopak, nič sa nevie o osude tridsiatky otrokov privážaných z Gorée zo Senegalu.

„Pochopiť Moris si vyžaduje prácu archeológa,“ vysvetľuje Shakti Callikan. „Treba preskúmať priestor, vrátiť sa do minulosti a po jednom sledovať synov všetkých týchto národov, ktoré sem prišli odinakiaľ.“

V Mahébourgu, na najjužnejšom cípe východného pobrežia, sa začali písať prvé kapitoly osídľovania súostrovia. Toto zabudnuté hlavné mesto (Port Louis prevzal štafetu v roku 1735) má dnes 16 000 obyvateľov. Čitatelia jedného z najväčších maurícijských denníkov ho pravidelne vyberajú ako najpopulárnejšie mesto ostrova.

Je vybudované v smaragdovej zátoke posiatej osamotenými ostrovčekmi. Z nich je jeden, s názvom Aigrettes, prírodnou rezerváciou. Na pobreží pod oblohou vyumývanou južnými vetrami sa panoramatický výhľad stráca v najmajestátnejšom zrkadle zo všetkých maurícijských zátok.

Takmer tá istá krajina, ktorú uzreli odvážni Holanďania jedného dňa v roku 1598, keď sa tu ako prví vylodili. Ostrov začali kolonizovať od roku 1638. To oni sem priviezli cukrovú trstinu, jelene z Jávy a prvých otrokov.

Meno Maurícius vybrali na počesť monarchu tej doby, princa Mauritsa van Nassau. Dobrodružstvo sa však pre týchto pionierov rýchlo skončilo – podstúpili strašný hladomor, ktorý ich viedol k vyhubeniu legendárnych dodo, obrovských endemických vtákov, ktoré dnes už nežijú a stali sa symbolom krajiny.

Pahorok Brabant sa týči na juhozápadnom pobreží. Pre obyvateľov Maurícia je pamätným miestom. Afričania, ktorí utekali pred otroctvom, kedysi nachádzali útočisko na jeho svahoch.
Pahorok Brabant sa týči na juhozápadnom pobreží. Pre obyvateľov Maurícia je pamätným miestom. Afričania, ktorí utekali pred otroctvom, kedysi nachádzali útočisko na jeho svahoch.
Zdroj: Shutterstock

Tragický symbol – Brabant

Na ceste popri krivolakom južnom pobreží, 60 kilometrov od Mahébourgu, zbadáme akoby kamenný závoj obklopený oceánom – pahorok Brabant. Najsymbolickejší obraz ostrova Maurícius. A najtragickejší.

Hovorí sa, že v určitých hodinách dňa tmavé obrysy čadičovej klenby pripomínajú utrápený profil ľudskej tváre obrátenej smerom na západ a k pobrežiu čierneho kontinentu vzdialeného viac než 2 500 kilometrov.

V polovici 18. storočia sa otroci na úteku skrývali do jaskýň, ktoré prevŕtavajú úbočia cukrového chleba. „Marrons“ sa odmietali vzdať Francúzom, vraj by sa radšej hodili do vôd oceánu. Legenda či realita?

V roku 2003 antropológovia a archeológovia z univerzity na Mauríciu viedli výskumy, ale nepodarilo sa im preukázať pravdivosť tohto príbehu. V každom prípade sa pahorok Brabant stal „symbolom odporu proti otroctvu“, komentuje historik Vijaya Teelock.

Tu sa zrodila aj séga, soundtrack krajiny. Pod úpätím pahorka malý okázalý park uchováva túto pamiatku. Nachádza sa v ňom pamätník Cesty otrokov, ktorý vláda inaugurovala v roku 2009 s podporou UNESCO.

Desať rokov, vždy 1. februára na výročie zrušenia otroctva na Mauríciu (1835), sem osadia novú sochu. Tieto kovové a kamenné hliadky strážia v kruhovom oblúku dosku z bieleho mramoru, na ktorej sú do kameňa vytesané štyri texty v kreolčine.

Miestni sú väčšinou potomkami otrokov, ktorí boli na ostrov deportovaní na konci 17. storočia.
Miestni sú väčšinou potomkami otrokov, ktorí boli na ostrov deportovaní na konci 17. storočia.
Zdroj: Shutterstock

Jeden z nich prevzal slová slávnej piesne zo séga: «Kamye ena ti monte lao le Morn laba prefere zete alok kontan liberte […] list war ena valer me li la pou fer reflesi» („Koľkí vystúpili hore na tamten pahorok, radšej skočili z lásky k slobode“).

Pri bránach hlavného trhu a bitúnku Port Louis sa vznešený portál obohnaný gigantickými farebnými pagodami klenie nad Kráľovskou cestou. V hmýriacich sa uličkách traja predavači na bicykli stále roznášajú 700 výtlačkov China Times, miestneho denníka vydávaného v čínštine.

Čínska štvrť je svedkom poslednej vlny osídľovania Maurícia. Začala sa v polovici 18. storočia s prvými kuliami (nosičmi nákladov), ktorí prichádzali z juhovýchodu Číny. Táto posledná migrácia vychrlila na ostrov húfy Foukiénov (z Fujian) a Cantoncov, ktorí sa okamžite špecializovali na obchod s tovarom dovážaným loďami.

Krehká a diskrétna Gloria Lee má 49 rokov. Pracuje vo svojom malom obchode s občerstvením. Pochádza z rodiny, ktorá prišla z Číny na začiatku 20. storočia. Usiluje sa obslúžiť početných raňajších klientov. Kuracie sauté de mine (nouilles), bol renversé (jedlo z ryže), hovädzie na zázvore, gato zinzli (zákusok zo sezamových zrniečok)... Mnohí klienti prišli ochutnať tieto čínsko-maurícijské jedlá zďaleka.

Gloria využíva kratučkú prestávku a spomína si na skromný obchodík svojho otca v zátoke Tombeau na sever od hlavného mesta.

„Hneď ako ho otvoril, ľudia prichádzali kupovať chlieb, noviny a školské potreby,“ rozpráva. „Kým sa neotvorili nové nákupné centrá, tieto stánky boli jediným miestom zásobovania na ostrove.“

Každé ráno rybári chystajú lanká alebo koše. Aby prilákali ryby, plnia ich malými zväzkami morských rias.
Každé ráno rybári chystajú lanká alebo koše. Aby prilákali ryby, plnia ich malými zväzkami morských rias.
Zdroj: GEO

Ekonomický zázrak

Pre maurícijského spisovateľa a intelektuála Jeana-Clauda Lestraca nie je skutočným zázrakom Maurícia jeho ekonomika, ale schopnosť jeho obyvateľov žiť spolu.

„V čase, keď ostrov získal nezávislosť, bol rozdelený vo všetkých oblastiach: etnickej, politickej aj náboženskej,“ vysvetľuje.

„O 50 rokov neskôr mierové spolunažívanie prekonalo väčšinu spoločenských rozdielov.“

Jedným z najvýstižnejších symbolov tejto harmónie je náboženská púť Père Naval v Saint-Croix, predmestí hlavného mesta Port Louis. Vždy 9. septembra sem prichádza vyše 150 000 Maurícijčanov modliť sa k hrobke Jacqua-Désirého Lavala, francúzskeho lekára a misionára, ktorý zomrel na ostrove v roku 1864 a v roku 1979 bol vyhlásený za blahoslaveného.

Pred hrdým kostolom týčiacim sa ako biela šípka k oblohe má spoločná bohoslužba charakter národného sviatku. Počas dvoch dní tu na seba nadväzujú omše a modlitby v radostnej atmosfére, z ktorej dýcha vrúcnosť a oddanosť. Pred chrámom nosia otcovia na pleciach deti, starší si rozkladajú stoličky, ženy sa tlačia v strapcoch krikľavých farieb.

Pri tejto príležitosti každý vytiahne svoje najkrajšie oblečenie: biele šaty a tmavé obleky pre kreolské páry, sárí pre obyvateľov indického pôvodu, slávnostné tuniky čínskych detí... Všetky generácie, spoločenstvá a spoločenské vrstvy ostrova sú tu.

Zďaleka nie všetci sú kresťania, ale všetci sa prišli podeliť o tento obrad. Hneď ako kňaz začne spievať v kreolčine, všetci sa k nemu pridávajú. Uprostred sviečok a nádherných kvetov tento zbor unisono prekonáva rozdiely vo viere a vo farbe kože. Na ostrove Maurícius sa dá toho toľko robiť.


Poslať emailom
Ilustračná snímka

Máte doma problém s mravcami? Vďaka tomuto sa vašej domácnosti vyhnú širokým oblúkom!

Populárne články
Americká raperka Cardi B.

Výnimočný cit pre módu, alebo nevie, čo so sebou? Americká raperka predvádza šialené outfity!

Fotografka cestuje s bábikami.

Záľuba tejto ženy vás očarí: Fotografie z dovolenky, aké má málokto!

Mestečko Vidin dostane aj vďaka eurofondom nový šat. Miestni však krútia hlavou, že to nebude zasa až taká sláva. V Bulharsku sa vraj kradne viac ako na Slovensku.

Majú 38 eur na mesiac. Navštívili sme najchudobnejší región v Európe

Obec Kanianka sa nachádza na konci Hornonitrianskej kotliny, na rozhraní pohoria Malá Magura.

Kedysi zabudnutá obec dnes láka okolie. Práce miestnych remeselníkov nájdete po celom svete

Diváci sa predstavenia Morena, v ktorom hrá aj Dominika Kavaschová, nedočkali.

Škandál v divadle: Pre hlučný konflikt skupiny mužov herečka nezostala ticho!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac