Keď sa s LENKOU KMEŤOVOU (52) prechádzame po jej pozemku, všetko pôsobí idylicky a harmonicky. Kone pasúce sa na lúke zaliatej ranným slnkom… Všade vládne vojenský poriadok. Pocit príjemnej symbiózy však narúša rozprávanie našej hostiteľky o osudoch jej konských zverencov.

Každý kôň v jej hospici a útulku zároveň má za sebou príbeh, ktorý by rozplakal aj kameň. V Macove u Lenky Kmeťovej sa zachránené kone dávajú do poriadku z psychickej aj fyzickej stránky, nejedného z nich celé týždne a mesiace zbavovala bolestí a utrpenia.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Radšej gumáky

Naša hostiteľka spomína, ako v detstve objavila kone: za popradským sídliskom bolo pole a za ním štátny majetok so stajňami a s jazdeckým klubom. „Moji rodičia potom nevedeli, kde majú dcéru,“ smeje sa. Dlhé roky pôsobila na vrcholových manažérskych pozíciách vo firmách v oblasti IT, vzdelávania, médií a šoubiznisu. Viedla vlastnú eventovú agentúru, kde realizovala projekty so svetovými osobnosťami, odborné projekty pre slovenské vládne inštitúcie a charitatívne projekty pre mentálne postihnuté a autistické deti.

Spomínate si na reklamnú kampaň, ktorá mala motivovať Slovákov a Slovenky zúčastniť sa na referende o vstupe do Európskej únie? Aj za týmto projektom stála práve Lenka Kmeťová. Šialené pracovné tempo, elegantné kostýmy a lodičky však po čase vymenila za gumené čižmy, pracovný odev a starostlivosť o týrané a zachránené kone. Lenže ani tak v sebe nedokázala potlačiť manažérske a organizátorské schopnosti. Dnes tieto svoje prednosti spája so záchranou koní v občianskom združení Nádej pre kone a ľudí, ktorého je zakladateľkou a predsedníčkou.

Článok pokračuje na následujúcej strane 

Diskusia