Aj keď pod názvom Copacabana si väčšina z nás predstaví najkrajšiu pláž v Brazílii, existuje možno ešte zaujímavejší „originál“. Pozrime sa na brehy najvyššie položeného jazera Južnej Ameriky, kde je učupené bolívijské mesto s rovnakým menom.

Bolívia spolu s Paraguajom sú jediné dva štáty juhoamerického kontinentu, ktoré nemajú priamy prístup k svetovému oceánu. Bolívia si to kompenzuje vodnou hladinou vysokohorského jazera Titicaca, okolo ktorého viedla naša cesta z Peru. Zavčasu ráno sme od zimy drkotali zubami na autobusovej stanici v Pune, kde sa pani z autobusovej spoločnosti, s ktorou sme cestovali, márne snažila v počítačovom programe nájsť Eslovaquia (Slovensko) medzi krajinami USA. Keď som jej už niekoľkýkrát oznámila, že tento štát sa nachádza v starobylej Európe a nie v Spojených štátoch amerických, radšej si prizvala na pomoc ďalších kolegov. S tými napokon našu krajinu víťazoslávne v systéme objavili a my sme mohli nasadnúť do autobusu.

Mesto Copacabana a jazero Titicaca
Copacabana, malebné mestečko na brehoch jazera Titicaca, je skvelé miesto na spoznávanie indiánskej kultúry. Samotné mesto je situované v nadmorskej výške 3 841 metrov na rovnomennom polostrove, ktorý sa síce pripája k pevnine v Peru, napriek tomu patrí Bolívii. Copacabana je hlavné mesto provincie Manco Cápac a nachádza sa približne deväť kilometrov od peruánskych hraníc a asi 155 kilometrov od bolívijského La Pazu. Je to dôležité turistické a významné náboženské centrum, kde sa koná mnoho mariánskych pútí k Virgen de Copacabana. Jazero Tititcaca je najvyššie položené splavné jazero sveta a po stovky rokov je domovom Aymarov, ktorí sídlia na území dnešných štátov Bolívia a Peru. Jazero leží v nadmorskej výške 3 812 metrov na andskom Altiplane.

Zradná nadmorská výška

V autobuse nám sprievodca rozdal dotazníky, ktoré sme museli vyplniť a odovzdať colníkom na hraničnom priechode. Pred pasovou kontrolou sme sa zastavili v maličkom obchodíku zameniť si peniaze (peruánsky nuevo sol za bolívijské boliviano). Ako som vystúpila z autobusu, pocítila som nadmorskú výšku, na ktorú som si ešte neprivykla. Pri návrate do autobusu som trochu ako omámená nastúpila do prvého, ktorý stál najbližšie k obchodíku. Vystúpila som na poschodie a hľadala som svoje miesto, kde ostal manžel strážiť veci. Akosi som si v tom momente neuvedomila, že v autobuse niet takmer nikoho a pomaly odchádza preč.

Zletela som dolu schodíkmi a búchala šoférom na dvere, aby ihneď zastavili, že som omylom nastúpila do nesprávneho vozidla. Tí mi ochotne otvorili dvere a vonku som sa musela chvíľu smiať sama na sebe a zároveň lapať po dychu, aby som sa správne zorientovala, aj keď sa mi točila hlava a cítila som sa vcelku dezorientovane. Na samotných hraniciach prebiehala kontrola rýchlo a bezproblémovo. Z peruánskeho úradu sme museli prejsť len niekoľko desiatok metrov ďalej pešo po vlastných na bolívijský colný úrad, kde sme dostali pečiatku na 30 dní pobytu. Z hraničného priechodu Kasani to bola už len necelá polhodinka do mestečka Copacabana.

Modrá vyhliadka

Čo vlastne znamená názov Copacabana? Dodnes nie je úplne jasné, či pomenovanie pochádza z miestnej aymarčiny alebo z kečuánčiny. Najčastejšie sa však odborníci prikláňajú k verzii, že jeho pôvod je v dvoch kečuánskych slovách: capa a cahuana. „Capa“ môžeme preložiť ako jasný, pokojný, veselý a „cahuana“ ako miesto, odkiaľ je krásny výhľad. Alebo „cahuana“ označujúca vyhliadku a „coppa“ označujúca modrú farbu, teda „modrá vyhliadka“ (odkazujúca pravdepodobne na modré farby jazera Titicaca). Názov sa postupom času pošpanielčil a upravil sa do podoby, ako ho poznáme dnes, teda Copacabana.

Aj už spomínaná najznámejšia pláž v brazílskom Riu de Janeiro nesie meno práve po tomto nenápadnom bolívijskom meste. Je pomerne malé, takže sa netreba vyvážať dopravnými prostriedkami. Všade sa dá poľahky dôjsť pešo. Treba sa však dobre pripraviť na veľkú nadmorskú výšku, ktorá sa prejavuje pri každom kroku. Keďže je toto mestečko vystavané do strmých kopcov, často sa stane, že človek sa rýchlo zadýcha a musí každú chvíľu oddychovať a dopĺňať tekutiny. Na druhej strane sú práve tieto strminy jeho veľkým plusom, pretože návštevníkom ponúka nezameniteľné výhľady na pokojnú hladinu bájneho jazera Titicaca.

VIAC FOTOGRAFIÍ Z MALEBNEJ COPACABANY NÁJDETE V GALÉRII
Jazero Tititcaca je posadené do nadmorskej výšky cca 3 800 metrov a leží v dvoch juhoamerických krajinách - v Peru a Bolívii.
Jazero Tititcaca je posadené do nadmorskej výšky cca 3 800 metrov a leží v dvoch juhoamerických krajinách - v Peru a Bolívii.
Zdroj: Annamária Drgoňa Rakovská

Pstruh ako národné jedlo

Miestnu kuchyňu je najlepšie ochutnať priamo v uliciach Copacabany, kam chodia domáci obyvatelia. Typickým hlavným jedlom je vyprážaný pstruh s ryžou a so skromnou zeleninovou prílohou. K tradičnému teplému predkrmu patrí hustá polievka z quinoy alebo silný slepačí vývar s množstvom zeleniny. Samozrejme, k dennému menu sa vždy podáva sladený nápoj a niekedy aj dezert, zvyčajne v podobe sladkého želé. V Bolívii patria k veľkým lákadlám miestne trhy, na ktorých možno nájsť rôznorodý tovar od ovocia, zeleniny, mäsa, hygienických potrieb cez odevy, potreby do domácnosti, súčiastky do áut, galantériu, po rôzne druhy náradia a mnoho iného. Na svoje si zaručene prídu i milovníci suvenírov, kožených výrobkov, pletených a tkaných vecičiek, ktoré hýria pestrými farbami. Tie azda ani nie je možné len tak obísť a niečo si nekúpiť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

"Tichí blázni" z celebritného rybníka: Toto sú naši najznámejší rybári

Populárne články
Vodáctvo je dobrodružstvo s kopou prekvapení.

Dobrodružstvo na Hrone: Splavovanie našich riek láka aj zahraničných turistov

Andrea Bocelli s manželkou Veronica Berti v St. Tropez.

Aj slávny ANDREA BOCELLI si potrebuje oddýchnuť. Kam sa vybral s manželkou na dovolenku?

Tomáš Holý (†21) vo filme Jak dostat tatínka do polepšovny.

Spomienka na detského herca: Na dome TOMÁŠA HOLÉHO (†21) osadia pamätnú tabuľu

Planina Geravy sa týči nad priehradou Palcmanská Maša a obcou Dedinky.

Montérov zabrzdil vírus: Lanovku na planinu Geravy si užijú turisti až v budúcom roku

Prístav, z ktorého nás čakala strastiplná spiatočná cesta na Vung Tau.

Súostrovie utrpenia: Už len cesta na toto miesto si vyžaduje pevné nervy a silný žalúdok

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia